Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 434/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť J. K., zastúpeného advokátkou JUDr.

Antóniou Kauzalovou, Advokátska kancelária, Májová 1115, Čadca, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co 1/2014-

226 z 29. januára 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014

doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -226 z 29. januára 2014, ktorou žiada

vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa J. K., občan SR na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a to Uznesením Krajského súdu

v Žiline zo dňa 29. 01. 2014 pod sp. zn. porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 01. 2014 zrušuje

a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi J. K. finančné zadosťučinenie vo výške

402,64 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi J. K. náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 284,08 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa JUDr. Antónie Kauzalovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh, pred Okresným súdom Čadca

(ďalej len „okresný súd“) bolo na jeho návrh začaté 1. júna 2012 konanie vedené pod sp. zn.

, v ktorom sa sťažovateľ domáhal proti O. H., J. K., E. J., V. Č., E. K., O. K.,

M. K. a P. K. povolenia obnovy konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

(ďalej aj „pôvodné konanie“). V pôvodnom konaní okresný súd rozsudkom

sp. zn. zo 7. júna 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

právoplatne určil, že O. H. je spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú..., a to

v podiele 1/6 k parcele... a v podiele 1/5 k parcelám... zapísaných na LV č... Sťažovateľ

v návrhu na povolenie obnovy konania doručenom okresnému súdu 1. júna 2012 označil za

nové dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu pre neho

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci [§ 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“)], resp. za dôkazy, ktoré možno vykonať a nemohli sa vykonať

v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci [§ 228

ods. 1 písm. b) ], čestné vyhlásenia M. K. z 25. marca 2008, E. H. z 19. marca 2008 a J.

H. z 27. marca 2008 (ďalej len „čestné vyhlásenia“). Z týchto čestných vyhlásení vyplývalo,

že v roku 1924 J. K. ako syn zapísaného pôvodného vlastníka nehnuteľnosti ústnou

zmluvou získal sporné nehnuteľnosti, ktoré výlučne sám užíval a v roku 1959 preto

vlastnícke právo k nim vydržal. Ďalej z čestných vyhlásení vyplývalo, že A. H. a jej

súrodenci tieto nehnuteľnosti neužívali. Sťažovateľ tvrdil, že tieto dôkazy nemohol bez

svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní, keďže rozsudok vo veci sp. zn. bol

vyhlásený 5. februára 2008, čestné vyhlásenia boli získané až následne v marci toho istého

roku, a to, že by mohli byť dôvodom na obnovu konania, zistil až v máji 2012.

Okresný súd uznesením č. k. -212 z 21. marca 2013 návrh sťažovateľa

na povolenie obnovy konania zamietol a odporcom nárok na náhradu trov konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na povolenie obnovy konania doručil

sťažovateľ okresnému súdu po tom, čo mu uplynula trojmesačná subjektívna lehota

ustanovená v , ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa ten, kto obnovu

navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Za účelové považoval okresný súd tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého sa dozvedel o tom,

že čestné vyhlásenia môžu byť dôvodom obnovy konania, v máji 2012 od právničky J. M.,

pretože toto nijako nepreukázal, a navyše, navrhovateľ mal tieto čestné vyhlásenia spísané

už v marci 2008. Pokiaľ účastník bez svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom

konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať.

O odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením č. k.

-226 z 29. januára 2014 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdil.

Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -226 z 29. januára

2014 odôvodnil tým, že síce čestné vyhlásenia skutočne získal už v marci 2008, avšak

nemohol ich predložiť okresnému súdu, ktorý v pôvodnom konaní vyhlásil rozsudok už prv

(5. februára 2008), a hoci ich doručil krajskému súdu v odvolacom konaní, odvolací súd na

ne neprihliadol s poukazom na , pretože mali byť predložené skôr, ako bol

vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Ak by teda mal sťažovateľ predložiť vyhlásenia

v lehote určenej v , tak ako to uviedol krajský súd, musel by ich predložiť

s návrhom na obnovu konania ešte počas odvolacieho konania v pôvodnej veci (v ktorej

krajský súd vyhlásil rozhodnutie 16. septembra 2008). Preto právny názor, na ktorom sú

založené rozhodnutia v konaní o povolenie obnovy konania, nemôže podľa sťažovateľa

obstáť, t. j. nemôže obstáť názor, podľa ktorého sa trojmesačná lehota počíta od získania

čestných vyhlásení sťažovateľom. V pôvodnom konaní súdy vychádzali len z dedičského

rozhodnutia sp. zn. D 247/1976 v dedičskom konaní po A. H., ktorá však bola iba formálne

zapísaná ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností titulom dedenia po otcovi J.

K. a sama mala vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti boli už prv darované jej bratovi J.

K., otcovi sťažovateľa. Preto rozhodnutia vydané v pôvodnom konaní sú podľa sťažovateľa

v rozpore so skutočným stavom, čím fakticky došlo k odňatiu jeho vlastníctva. Pre

zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym podal sťažovateľ návrh na obnovu

pôvodného konania, avšak súdy mu ochranu neposkytli ani v tomto konaní. Uznesenie

krajského súdu č. k. -226 z 29. januára 2014 je preto založené na ústavne

nekonformnej aplikácii a záver o nedodržaní lehoty v ňom uvedenej

neobstojí.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody...

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Ako vyplýva z obsahu i petitu sťažnosti v tejto veci, sťažovateľ napáda uznesenie

krajského súdu č. k. -226 z 29. januára 2014, teda rozhodnutie všeobecného

súdu.

Ústavný súd sa v súvislosti s ustálením začiatku lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

obrátil na okresný súd so žiadosťou o oznámenie, kedy nadobudlo uznesenie krajského súdu

č. k. -226 z 29. januára 2014 právoplatnosť, a z informácií poskytnutých

okresným súdom 29. mája 2014 zistil, že uznesenie krajského súdu č. k. -226

z 29. januára 2014 dosiaľ právoplatnosť nenadobudlo z dôvodu, že odporca v 2. rade J. K.

medzičasom zomrel.

Ako vyplýva z prvej vety a ustanovení ,

písm. b), , a , jednou

z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je to, že musí smerovať proti takému

rozhodnutiu súdu, ktoré je právoplatné.

Ústavný súd už prv vyslovil, že v prípade, ak konanie nebolo v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu ešte právoplatne skončené, táto okolnosť v zásade zakladá

v súlade s princípom subsidiarity právomoci ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažnosti ako predčasne podanej podľa (m. m. II. ÚS

461/2011).

Ústavný súd vzhľadom na uvedené považuje sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti

neprávoplatnému uzneseniu krajského súdu č. k. -226 z 29. januára 2014

za predčasne podanú, o ktorej nie je príslušný konať v zmysle zásad vyjadrených

v citovaných ustanoveniach a , preto sťažnosť odmietol

podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2014