Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 474/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014

predbežne a podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov prerokoval návrh N. R. na preskúmanie rozhodnutia

Obecného zastupiteľstva B. sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Návrh N. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Obecného

zastupiteľstva B. sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. júna 2014

doručený návrh N. R. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 (ďalej

len „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľke bolo 29. mája 2014

doručené namietané rozhodnutie, ktorým jej bola uložená podľa čl. 9 ods. 10 písm. d)

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“) pokuta vo výške šesťnásobku jej mesačného platu

s odôvodnením, že ako starostka obce B. porušila povinnosť uloženú v čl. 5 ods. 2

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže v období od 1. novembra 2012

do 20. januára 2014 pôsobila vo funkcii členky dozornej rady spoločnosti M., a. s. (ďalej len

„akciová spoločnosť“).

V namietanom rozhodnutí obecné zastupiteľstvo uviedlo, že komisia na ochranu

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov na základe písomného

stanoviska označenej akciovej spoločnosti zistila, že navrhovateľka ako starostka obce

zastávala v uvedenom období funkciu členky dozornej rady tejto akciovej spoločnosti,

v ktorej obec B. nemá majetkovú účasť. Obranu navrhovateľky, ktorá sa vyjadrila, že toto

členstvo bolo iba „formálne, bezodplatné“, obecné zastupiteľstvo neakceptovalo

a konštatovalo u navrhovateľky porušenie povinnosti zakotvenej v čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, podľa ktorého verejný funkcionár nesmie byť

štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho alebo dozorného

orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem

valného zhromaždenia a členskej schôdze. Za porušenie povinnosti uložilo obecné

zastupiteľstvo navrhovateľke podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) citovaného zákona pokutu

vo výške šesťnásobku jej mesačného platu starostky obce, teda v sume 6 145,32 €.

V návrhu doručenom ústavnému súdu navrhovateľka uvádza:

„1. členkou dozornej rady spoločnosti M., a.s.,... som formálne bola v období

od 01.11.2012 do 20.01.2014, pričom spoločnosť M., a.s., po celú dobu môjho členstva v jej

dozornej rade, reálne nevykonávala žiadnu činnosť. Zasadnutia dozornej rady sa počas

môjho formálneho členstva ani raz nekonali a reálne som sa nikdy nepodieľala na žiadnom

rozhodovaní, zasadnutí a pod., nakoľko spoločnosť zatiaľ existuje iba ako formálny subjekt

a svoju činnosť mieni začať vykonávať až v budúcnosti,

2. taktiež uvádzam, že členstvo bolo bezodplatné, za celú dobu formálneho pôsobenia

v dozornej rade tejto spoločnosti mi nebola vyplatená žiadna peňažná suma, ani poskytnutá

iná forma odmeny alebo výhody,

3. členstvo v dozornej rade som prijala v dobrej viere v to, že spoločnosť M., a.s.,

ktorá má v úmysle v budúcnosti poskytovať sociálne služby na verejne prospešné účely

v obci B. a jej okolí, prinesie v konečnom dôsledku prospech obyvateľom obce B. vo forme

nových pracovných príležitostí, miestnych daní a samotných sociálnych služieb. Členstvo

v dozornej rade som vnímala ako možnosť určitej obecnej kontroly nad jej činnosťou. Nikdy

som nemala, ani len najmenšiu, motiváciu poškodiť obyvateľom obce, alebo priniesť sebe

nejakú neprimeranú výhodu, či prospech,

4. s jednotlivými spoločníkmi, resp. štatutármi spoločnosti ma nespája žiaden

rodinný vzťah, ani bližší vzťah, naša spolupráca bola iba na profesionálnej úrovni z dôvodu

záujmu spoločnosti poskytovať sociálne služby v obci B. a jej okolí, nakoľko túto myšlienku

považujem za pre obec a jej ďalší rozvoj prospešnú,

5. predsedníčka predstavenstva Spoločnosti p. M. H. vo svojom stanovisku zo dňa

zo dňa 27.03.2014 skonštatovala, že som bola síce členkou dozornej rady Spoločnosti ale

moje členstvo bolo len formálne a bezodplatné.“

Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľka žiada o preskúmanie namietaného

rozhodnutia a o jeho zrušenie.

II.

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou

verejného funkcionára podľa a zákonov.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,

kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon

podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný

funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať

len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa

odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej

osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.

Podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa

odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie

a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,

b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb

s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo

c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou

účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa odseku

2 prvej vety sa nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty

vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ustanovenie odseku

2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r) [poslancov

mestských zastupiteľstiev, poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave

a v Košiciach a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov]. Zákaz podľa odseku 2

druhej vety (podnikanie) sa nevzťahuje na starostov obcí.

Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak verejný

funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase

ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej

funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom

ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vykonáva konanie

vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ak ide o verejného

funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. o), teda o starostu obce, obecné zastupiteľstvo.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo

opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť

zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa pokuta

ukladá v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára,

ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu

orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b), teda proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva môže

dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný

súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní

takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie

ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia č. k. PLz. -3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu sa na toto konanie vzťahuje , podľa ktorého sa každý

návrh predbežne prerokuje.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka nijako nespochybňuje, že čl. 5 ods. 2

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu predpísané zákonné obmedzenie zakotvujúce

nezlučiteľnosť funkcie starostu obce s členstvom v dozornom orgáne právnickej osoby

zriadenej na výkon podnikateľskej činnosti nedodržala. Z obsahu právnej úpravy jasne

vyplýva, že navrhovateľkou prezentovaná argumentácia o formálnosti a bezodplatnosti

členstva v dozornej rade akciovej spoločnosti, ktorou sa snaží relativizovať porušenie tohto

zákonného obmedzenia, je zjavne právne irelevantná. Inými slovami, normatívna veta

dotknutej právnej úpravy neobsahuje hypotézu, ktorá by podmieňovala uplatnenie zákazu

opísaného v dispozícii právnej normy splnením navrhovateľkou prezentovaných

podmienok, ako sú odplatnosť vykonávania či „reálnosť“ vykonávania nezlučiteľnej

funkcie. Ako zákonná výnimka [pozri čl. 5 ods. 4 písm. c) v spojení s odsekom 5 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu], keď by sa predpísaný zákaz voči navrhovateľke

neuplatnil, do úvahy by potenciálne prichádzalo zastupovanie obce v orgánoch právnickej

osoby s majetkovou účasťou obce (bez finančnej odmeny), takáto výnimka však v prípade

sťažovateľky, ako vyplýva z namietaného rozhodnutia, nebola daná.

Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu

rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je

posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná

úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – zrušením namietaného rozhodnutia

obecného zastupiteľstva (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie

verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu)

alebo potvrdením rozhodnutiu obecného zastupiteľstva (ak po jeho preskúmaní dospeje

senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu).

V prípade navrhovateľky zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že ako

verejný funkcionár – starostka obce vykonávala vo vymedzenom období funkciu člena

dozornej rady akciovej spoločnosti, v ktorej obec B. nemala majetkovú účasť, a preto je

záver o tom, že navrhovateľka porušila čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho

zrušenie ústavným súdom. Zjavná neopodstatnenosť posudzovaného návrhu vyplýva

nepochybne z toho, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore s povinnosťami uloženými jej

ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľky už

pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený a napadnuté

rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa prvej vety

potvrdil.

Takýto postup je v súlade s už citovaným uznesením pléna ústavného súdu

č. k. PLz. -3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasledujúcich

ústavného zákona... sa vzťahuje , podľa ktorého sa každý

návrh predbežne prerokuje“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľky po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014