Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 474/2014
PDF · 164.34 KB
No categories available
III. ÚS 474/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014
predbežne a podľa § 73b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov prerokoval návrh N. R. na preskúmanie rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva B. sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Návrh N. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Obecného
zastupiteľstva B. sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. júna 2014
doručený návrh N. R. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného
zastupiteľstva B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 (ďalej
len „namietané rozhodnutie“).
Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľke bolo 29. mája 2014
doručené namietané rozhodnutie, ktorým jej bola uložená podľa čl. 9 ods. 10 písm. d)
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“) pokuta vo výške šesťnásobku jej mesačného platu
s odôvodnením, že ako starostka obce B. porušila povinnosť uloženú v čl. 5 ods. 2
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže v období od 1. novembra 2012
do 20. januára 2014 pôsobila vo funkcii členky dozornej rady spoločnosti M., a. s. (ďalej len
„akciová spoločnosť“).
V namietanom rozhodnutí obecné zastupiteľstvo uviedlo, že komisia na ochranu
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov na základe písomného
stanoviska označenej akciovej spoločnosti zistila, že navrhovateľka ako starostka obce
zastávala v uvedenom období funkciu členky dozornej rady tejto akciovej spoločnosti,
v ktorej obec B. nemá majetkovú účasť. Obranu navrhovateľky, ktorá sa vyjadrila, že toto
členstvo bolo iba „formálne, bezodplatné“, obecné zastupiteľstvo neakceptovalo
a konštatovalo u navrhovateľky porušenie povinnosti zakotvenej v čl. 5 ods. 2 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu, podľa ktorého verejný funkcionár nesmie byť
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho alebo dozorného
orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem
valného zhromaždenia a členskej schôdze. Za porušenie povinnosti uložilo obecné
zastupiteľstvo navrhovateľke podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) citovaného zákona pokutu
vo výške šesťnásobku jej mesačného platu starostky obce, teda v sume 6 145,32 €.
V návrhu doručenom ústavnému súdu navrhovateľka uvádza:
„1. členkou dozornej rady spoločnosti M., a.s.,... som formálne bola v období
od 01.11.2012 do 20.01.2014, pričom spoločnosť M., a.s., po celú dobu môjho členstva v jej
dozornej rade, reálne nevykonávala žiadnu činnosť. Zasadnutia dozornej rady sa počas
môjho formálneho členstva ani raz nekonali a reálne som sa nikdy nepodieľala na žiadnom
rozhodovaní, zasadnutí a pod., nakoľko spoločnosť zatiaľ existuje iba ako formálny subjekt
a svoju činnosť mieni začať vykonávať až v budúcnosti,
2. taktiež uvádzam, že členstvo bolo bezodplatné, za celú dobu formálneho pôsobenia
v dozornej rade tejto spoločnosti mi nebola vyplatená žiadna peňažná suma, ani poskytnutá
iná forma odmeny alebo výhody,
3. členstvo v dozornej rade som prijala v dobrej viere v to, že spoločnosť M., a.s.,
ktorá má v úmysle v budúcnosti poskytovať sociálne služby na verejne prospešné účely
v obci B. a jej okolí, prinesie v konečnom dôsledku prospech obyvateľom obce B. vo forme
nových pracovných príležitostí, miestnych daní a samotných sociálnych služieb. Členstvo
v dozornej rade som vnímala ako možnosť určitej obecnej kontroly nad jej činnosťou. Nikdy
som nemala, ani len najmenšiu, motiváciu poškodiť obyvateľom obce, alebo priniesť sebe
nejakú neprimeranú výhodu, či prospech,
4. s jednotlivými spoločníkmi, resp. štatutármi spoločnosti ma nespája žiaden
rodinný vzťah, ani bližší vzťah, naša spolupráca bola iba na profesionálnej úrovni z dôvodu
záujmu spoločnosti poskytovať sociálne služby v obci B. a jej okolí, nakoľko túto myšlienku
považujem za pre obec a jej ďalší rozvoj prospešnú,
5. predsedníčka predstavenstva Spoločnosti p. M. H. vo svojom stanovisku zo dňa
zo dňa 27.03.2014 skonštatovala, že som bola síce členkou dozornej rady Spoločnosti ale
moje členstvo bolo len formálne a bezodplatné.“
Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľka žiada o preskúmanie namietaného
rozhodnutia a o jeho zrušenie.
II.
Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou
verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,
kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon
podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný
funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať
len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa
odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej
osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.
Podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa
odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie
a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,
b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb
s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo
c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou
účasťou obce alebo vyššieho územného celku.
Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa odseku
2 prvej vety sa nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty
vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.
Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ustanovenie odseku
2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r) [poslancov
mestských zastupiteľstiev, poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave
a v Košiciach a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov]. Zákaz podľa odseku 2
druhej vety (podnikanie) sa nevzťahuje na starostov obcí.
Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak verejný
funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase
ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej
funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom
ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.
Podľa čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vykonáva konanie
vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ak ide o verejného
funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. o), teda o starostu obce, obecné zastupiteľstvo.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní
vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preukázalo, že verejný
funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným
zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo
nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo
opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť
zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa pokuta
ukladá v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára,
ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu
orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b), teda proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva môže
dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená
strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh
na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný
súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní
takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie
ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sa konanie
o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý
vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu
na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý
návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka nijako nespochybňuje, že čl. 5 ods. 2
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu predpísané zákonné obmedzenie zakotvujúce
nezlučiteľnosť funkcie starostu obce s členstvom v dozornom orgáne právnickej osoby
zriadenej na výkon podnikateľskej činnosti nedodržala. Z obsahu právnej úpravy jasne
vyplýva, že navrhovateľkou prezentovaná argumentácia o formálnosti a bezodplatnosti
členstva v dozornej rade akciovej spoločnosti, ktorou sa snaží relativizovať porušenie tohto
zákonného obmedzenia, je zjavne právne irelevantná. Inými slovami, normatívna veta
dotknutej právnej úpravy neobsahuje hypotézu, ktorá by podmieňovala uplatnenie zákazu
opísaného v dispozícii právnej normy splnením navrhovateľkou prezentovaných
podmienok, ako sú odplatnosť vykonávania či „reálnosť“ vykonávania nezlučiteľnej
funkcie. Ako zákonná výnimka [pozri čl. 5 ods. 4 písm. c) v spojení s odsekom 5 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu], keď by sa predpísaný zákaz voči navrhovateľke
neuplatnil, do úvahy by potenciálne prichádzalo zastupovanie obce v orgánoch právnickej
osoby s majetkovou účasťou obce (bez finančnej odmeny), takáto výnimka však v prípade
sťažovateľky, ako vyplýva z namietaného rozhodnutia, nebola daná.
Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu
rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je
posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými
ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná
úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – zrušením namietaného rozhodnutia
obecného zastupiteľstva (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie
verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu)
alebo potvrdením rozhodnutiu obecného zastupiteľstva (ak po jeho preskúmaní dospeje
senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným
zákonom o ochrane verejného záujmu).
V prípade navrhovateľky zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že ako
verejný funkcionár – starostka obce vykonávala vo vymedzenom období funkciu člena
dozornej rady akciovej spoločnosti, v ktorej obec B. nemala majetkovú účasť, a preto je
záver o tom, že navrhovateľka porušila čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho
zrušenie ústavným súdom. Zjavná neopodstatnenosť posudzovaného návrhu vyplýva
nepochybne z toho, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore s povinnosťami uloženými jej
ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľky už
pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený a napadnuté
rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde
potvrdil.
Takýto postup je v súlade s už citovaným uznesením pléna ústavného súdu
č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasledujúcich
ústavného zákona... sa vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý
návrh predbežne prerokuje“.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľky po predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. augusta 2014