Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 440/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária, Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 11. októbra 2013 (sp. zn. )

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví tohto rozhodnutia označeným

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa žalobou podanou Okresnému

súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) domáhala voči Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia náhrady škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o zodpovednosti za škodu“), ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom

okresného súdu v inom, v predmetnej žalobe označenom exekučnom konaní, pričom

za tento nesprávny úradný postup sťažovateľka považovala postup okresného súdu, ktorý

v exekučnom konaní nerozhodoval o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej

lehote.

V predmetnej žalobe podanej okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala, aby súd

inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní tejto veci (konania o tejto

žalobe, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného

súdu ... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci

a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho hľadiska)“. Sťažovateľka

požiadavku na prikázanie veci na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej

zaujatosti všetkých sudcov predmetného okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že

v prípade neprikázania konania o označenej žalobe inému súdu bude o tejto žalobe

o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím

nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky

by tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento

okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd sťažovateľkou napádaným uznesením sp. zn.

z 11. októbra 2013 (sp. zn. ) jej návrhu nevyhovel. Podľa sťažovateľky

krajský súd ňou napádaným uznesením porušil jej základné právo domáhať sa súdnej

ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil objektívnu stránku nezaujatosti

sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne symptómy vyvolávajúce podľa

sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne

v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí ktorej majú svoj záujem, pretože

v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, štát by mohol

v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu túto regresne vymáhať od okresného súdu,

čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj napríklad zníženie rozpočtových

prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

«Z vyššie uvedených skutočností, bez ohľadu na konkrétnosti skutkového deja, je

zrejmé, že exekučný súd (Okresný súd Žiar nad Hronom), ktorý v minulosti uskutočnil

vo vzťahu k sťažovateľovi nesprávny úradný postup, sa po podaní žaloby sťažovateľom

v režime stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody

spôsobenej tým istým, teda totožný, nesprávnym úradným postupom. Formulovaná

konštatácia sa stáva zásadnou pre posúdenie tejto sťažnosti. ...

Žalobca považuje za potrebné úvodom upozorniť na fundamentálnu skutočnosť

spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne

a miestne príslušný súd podľa ust. (Občiansky súdny

poriadok, ďalej len „OSP“). Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený

vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu

práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Žiar nad Hronom zapríčinil svojim

nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu,

a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. ...

Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom by porušilo

právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu

práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo vecí zaujatý. ...

Sťažovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.

Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach (ust. );

b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných

prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi). ...

Sťažovateľ v spore vedenom pred okresným súdom žiada, aby súd rozhodol

o povinnosti Slovenskej republiky uhradiť mu škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným

postupom tohto okresného súdu. V spore bude nevyhnutné na základe vykonaného

dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného

postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd,

ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade

preto existuje legitímny dôvod pochybovať o nestranností okresného súdu, ako aj

nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutý ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia. ...

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, sťažovateľ je toho názoru, že objektívna

skutočnosť spočívajúca v tom, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej náhrady sa

sťažovateľ žalobou domáha, mala byť spôsobená rozhodovaním sudcu Okresného súdu

Žiar nad Hronom, ktorý je miestom pôsobenia všetkých sudcov vykonávajúcich funkciu

na tomto súde, pričom všetci sudcovia tohto súdu majú minimálne kolegiálny a väčšina isto

i priateľský vzťah k dotknutému sudcovi, vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého

možno vyvodiť dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti každého zo sudcov Okresného súdu

Žiar nad Hronom. Žiaden zo sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom sa vzhľadom

na dané okolnosti prípadu nemôže javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť

dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nemôže byť v súlade s ústavnou zásadou

nezávislého a nestranného súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten

súd, ktorý sám mal svojím konaním žalovanú škodu spôsobiť.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu

domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že už

označeným uznesením krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu

zaručené v , základné právo na zákonného sudcu zaručené v

a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v dohovoru. V dôsledku

uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd zrušil označené uznesenie krajského

súdu a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby jej priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 500 € a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným

súdom.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáhala vydania

dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaného uznesenia

krajského súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva na zákonného

sudcu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom sp. zn.

z 11. októbra 2013 (sp. zn. ).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť alebo neprípustnosť je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli

citované ustanovenie . Nejde však o podmienku

konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté

právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté už v predchádzajúcom návrhu, ktorý

bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený alebo neprípustný.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že

o identickej sťažnosti sťažovateľky konal a rozhodol ústavný súd už v konaní vedenom

na ústavnom súde pod sp. zn. , pričom uznesením sp. zn.

z 2. júla 2014 bola táto sťažnosť odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je neprípustná, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

v spojení s .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014