Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 416/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť B. S. zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom,

Advokátska kancelária, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 5 , ako aj práva podľa čl.

5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jeho držaním vo väzbe od

24. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2014

doručená sťažnosť B. S. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátom JUDr. Petrom

Schmidlom, Advokátska kancelária, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 5 (ďalej

len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) držaním sťažovateľa vo väzbe od 24. marca 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. novembra 2011 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

vzatý do väzby. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 18. mája 2012 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. mája 2012 bola sťažovateľovi

lehota jeho väzby predĺžená do 10. októbra 2012. Po podaní obžaloby proti sťažovateľovi

10. septembra 2012 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

, , a , a a iné

okresný súd uznesením sp. zn. z 1. októbra 2012 rozhodol o jeho ďalšom

ponechaní vo väzbe.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 3. júla 2013 bol sťažovateľ uznaný

vinným zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 roky

s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 5 rokov. Zároveň bol sťažovateľ

oslobodený spod obžaloby pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

, , a , a .

Na základe odvolania prokurátora krajský súd uznesením sp. zn.

zo 17. októbra 2013 zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. v časti výroku

o vine v oslobodzujúcej časti a taktiež vo výroku o treste, čím výrok o vine pre zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 Trestného

zákona nadobudol právoplatnosť 17. októbra 2013.

Po vrátení veci okresný súd v predmetnej veci opätovne rozhodol rozsudkom

z 24. marca 2014, v ktorom opätovne nesprávne rozhodol aj o vine za zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , za čo

sťažovateľovi uložil opätovne trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom

so skúšobnou dobou 5 rokov (na uvedenú nesprávnosť bol okresný súd upozornený

krajským súdom v uznesení sp. zn. zo 7. mája 2014, pozn.) a vo vzťahu

k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c)

a d), ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) rozhodol tak, že sťažovateľa opäť už

po druhýkrát oslobodil.

Sťažovateľ na hlavnom pojednávaní konanom 24. marca 2014 taktiež podal žiadosť

o prepustenie na slobodu a zároveň požiadal o nahradenie jeho väzby písomným sľubom.

Okresný súd uznesením z 24. marca 2014 prepustil sťažovateľa spolu s jeho

spoluobžalovaným na slobodu a prijal ich písomné sľuby.

Sťažovateľ poukázal na piatu vetu , podľa ktorej

ak súd vyhlási oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz

na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto

skutočnosť v zápisnici, a následne uviedol, že okresný súd na hlavnom pojednávaní, ktoré

sa konalo 24. marca 2014, takto nepostupoval.

Krajský súd uznesením sp. zn. zo 7. mája 2014 rozhodol

na neverejnom zasadnutí o sťažnosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu okresného súdu z 24. marca 2014, ktorým bol sťažovateľ prepustený z väzby

na jeho žiadosť, tak, že zrušil uvedené uznesenie okresného súdu a ponechal sťažovateľa

naďalej vo väzbe. Podľa sťažovateľa mal ale krajský súd po zrušení uznesenia okresného

súdu dať ihneď príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby s poukazom na už § 79 ods. 2

.

Podľa postupuje súd aj v prípade, že v súdnom

konaní uplynula celková lehota väzby. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť,

že okresný súd už dvakrát oslobodil sťažovateľa spod obžaloby zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c) a d),

ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) , a preto sa podľa neho možno domnievať,

že v predmetnej veci nedôjde k zásadnej zmene dôkaznej situácie, ktorá by podmieňovala

iné rozhodnutie tohto súdu. Sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za zločin a v jeho prípade

celková lehota väzby 36 mesiacov mu uplynie 8. novembra 2014. S ohľadom na uvedené je

toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v jeho veci pri vybavovaní

všetkých jeho podaní urýchlene, t. j. neprimerane dlhú dobu a s dostatočnou odbornou

starostlivosťou, čím podľa neho porušili podmienku dôvodnosti väzby.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal 2. júna 2014 podnet

na preskúmanie nezákonnosti jeho väzby od 24. marca 2014, ktorý adresoval aj krajskému

súdu.

Sťažnosť sťažovateľa je podávaná v lehote 2 mesiacov od 15. mája 2014, keď mu

bolo doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 7. mája 2014.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa a 5 a právo podľa

ods. 3 dohovoru jeho držaním vo väzbe od 24. marca 2014 bolo porušené, aby prikázal

okresnému súdu prepustiť sťažovateľa z výkonu väzby a uhradiť mu trovy konania na účet

jeho právneho zástupcu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 a § 50 ods. 1

písm. a), b) a c) a ods. 2 .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ). Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom

súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl. .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu

smeruje [písm. c)]. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí

uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde) a až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

V rámci svojej ustálenej judikatúry ústavný súd opakovane vyslovil, že návrh

rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127

ods. 2 a 3 a v spojení s a ], teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(napr. , , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie (petit) uvedené požiadavky nespĺňa, môže takúto

sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to zvlášť vtedy, ak

je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom).

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví:

„1. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa a 5

Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. ,

držaním sťažovateľa vo väzbe od 24. 03. 2014, porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby sťažovateľa ihneď prepustil

z výkonu väzby.

3. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

340,90 Eur na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda

takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Nevyhnutnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa a podľa

ods. 3 je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti podanej podľa

a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva, avšak takáto požiadavka nie

je v petite sťažovateľom podanej sťažnosti obsiahnutá. Petit sťažnosti nekorešponduje

s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v sťažnosti, z obsahu ktorej je zrejmá existencia

rozhodnutí všeobecných súdov o väzbe sťažovateľa, avšak ním navrhovaný petit napriek

tomu nešpecifikuje, ktoré všeobecné súdy a akými rozhodnutiami, príp. v akom konaní mali

porušiť ním označené práva.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený

advokátom. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , , ). Keďže

advokát sťažovateľa v predchádzajúcom období opakovane v konaniach pred ústavným

súdom ako právny zástupca sťažovateľov vystupoval, s vyžadovaním splnenia uvedenej

povinnosti ústavným súdom bol uzrozumený a poučený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014