Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 399/2014
PDF · 155.43 KB
No categories available
I. ÚS 399/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., a J. D., zastúpených
JUDr. Alexandrom Farkašovským, resp. JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátmi
združenými v združení advokátov Advokátska kancelária JUDr. Alexander Farkašovský
& JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov, Nerudova 6, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konkurznom konaní vedenom
pod sp. zn. 2 R 4/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., a J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka
v 1. rade“), a J. D. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených JUDr. Alexandrom Farkašovským, resp. JUDr. Ladislavom Zátorským,
advokátmi združenými v združení advokátov Advokátska kancelária JUDr. Alexander
Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov, Nerudova 6, Košice, vo
veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2 R 4/2009.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 16. decembra 2009 bol vyhlásený
okresným súdom konkurz na úpadcu T. spol. s r. o. a konkurzné konanie je vedené
okresným súdom pod sp. zn. 2 R 4/2009. Sťažovatelia majú v konkurznom konaní
postavenie veriteľov s tým, že sťažovateľ v 2. rade je súčasne konateľom sťažovateľky
v 1. rade, ktorý bol zvolený za predsedu veriteľského výboru.
Prílohu sťažnosti tvorí uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 43 Ncb 170/2013 z 11. júla 2013 (ďalej len „uznesenie krajského
súdu z 11. júla 2013“), ktorým krajský súd rozhodol o tom, že sudkyňa okresného súdu
Mgr. Z. A. je vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod
sp. zn. 2 R 4/2009. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: „Po zhodnotení
skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že J. D., ktorý je
ako fyzická osoba veriteľom v tomto konkurze a zároveň je aj konateľom veriteľa G. s. r. o.
(predseda veriteľského výboru) opakovane verbálne v konaní napádal sudkyňu Mgr. Z. A.,
vyzýval ju na odstúpenie z prejednávania tejto veci a vyhrážal sa jej medializáciou svojich
podozrení. Tvrdil, že je zaujatá pre svoj priateľský vzťah s advokátkou JUDr. R. E., ktorá
v minulosti právne zastupovala úpadcu, ďalej že sa dopúšťa korupcie a vyslovoval aj
podozrenia z trestnej činnosti marenia konkurzného konania. Svoje podozrenia opakovane
prednášal aj na schôdzach veriteľského výboru a schôdzi veriteľov konanej dňa
10. 06. 2013, zápisy z ktorých boli zverejňované v Obchodnom vestníku.
Sudkyňa Mgr. Z. A. opakovane v konaní deklarovala, že nemá vzťah k veci ani k
účastníkom konania, a ani sa necíti byť v tejto vecí zaujatá. Odvolací súd nemá dôvod
pochybovať o vyjadreniach menovanej sudkyne a ani o tom, že v konaní postupovala vždy
nestranne a nezaujato. Súhlasí však so sudkyňou v tom, že vzhľadom k tomu, že vyslovované
podozrenia a verbálne útoky voči sudkyni boli zverejňované aj na internete v Obchodnom
vestníku prostredníctvom zápisníc zo zasadnutí veriteľského výboru a sú aj predmetom
trestných oznámení zo strany J. D., mohli by vzniknúť pochybnosti o jej nestrannosti.
Vzhľadom na intenzitu a opakovanie týchto útokov je logické, že aj menovaná sudkyňa sa
musí brániť, a to aj oznámeniami pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého
obvinenia, resp. ohovárania. Odvolací súd súhlasí so sudkyňou v tom, že vzhľadom na
uvedené skutočnosti by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti, a preto vyhovel jej
návrhu na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zotrváva na svojich stanoviskách pokiaľ ide
o hodnotenie vzťahu sudkyne Mgr. Z. A. k advokátke JUDr. R. E., ako aj k tomu, že samotné
poukázania J. D. na oznámenia z podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti s konkurzným
konaním nezakladajú dôvod na vznik pochybností o nezaujatosti sudkyne (viď
predchádzajúce rozhodnutie č. k. 43 Ncb 12/2013-1409 zo dňa 16. 05. 2013). V záujme
objektívneho vylúčenia možnosti vzniku akýchkoľvek podozrení o nestrannosti menovanej
sudkyne v súvislosti s konaním veriteľa v konkurze J. D. (opakované verbálne útoky
hraničiace s ohováraním a znevažovaním sudkyne, ktoré je možné hodnotiť ako priamy útok
na menovanú, voči ktorým sa sudkyňa primerane bráni) však rozhodol tak, že sudkyňu
vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci...“
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „... vylúčená sudkyňa rozhodovala do času svojho
vylúčenia o majetku v hodnote niekoľko miliónov euro a taktiež aj o tak podstatnej otázke,
ktorou je návrh V. V. (pozn. veriteľského výboru) na odvolanie SKP (pozn. správcu
konkurznej podstaty) z funkcie.
Vzhľadom na skutočnosti, že všetky jej predchádzajúce súdne rozhodnutia boli
veriteľmi a veriteľským výborom namietané a rozporované s prepojením na jej následne
priznanie o zaujatosti, sťažovatelia pre zabezpečenie objektívnosti a spravodlivosti sú
povinní žiadať o zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica
v konkurznom konaní sp. zn. 2 R 4/2009, vrátane posledného rozhodnutia, o uznesení zo
dňa 12. 7. 2012 na vypísanie šiesteho ponukového kola na predaj majetku, publikované
následne vo Vestníku č. 153/2012 zo dňa 9. augusta 2012, ktorý postup bol evidentne v
rozpore so zákonom...
Konanie sudkyne s vedomím, že je zaujatá a až jej následné sa priznanie k tejto
skutočnosti postačuje na záver, že jej konanie a rozhodovanie v konkurznom konaní bolo
v kolízii a v rozpore s ústavnými zásadami spravodlivého konania ako aj ostatnými
zákonnými zásadami súdneho konania a naviac jej konanie napĺňa podľa sťažovateľov aj
známky podozrení z porušení ustanovení Tr. zákona.
Týmto konaním neboli poškodení iba sťažovatelia, ale aj všetci veritelia...“
Sťažovatelia dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu, ktorou
namietajú porušenie svojich práv v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 2 R 4/2009, odvíjajú od zverejnenia uznesenia krajského súdu z 11. júla 2013
o vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovania a rozhodovania tohto konkurzného konania.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:
«1. Základné právo sťažovateľov G. s. r. o... a J. D..., ako aj všetkých veriteľov
úpadcu T. spol. s r. o. „v konkurze“, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 2R4/2009 podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Banská Bystrica porušené bolo.
2. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.
2R4/2009, vyhlásenie verejného ponukového konania - 6. kolo, publikované v Obchodnom
Vestníku č. 153/2013 zo dňa 9. augusta 2012 zrušuje.
3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia vo výške 331,13 € na č. účtu Advokátskej kancelárii JUDr. Alexander
Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov...»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti namietajú porušenie svojho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konkurznom konaní vedenom
pod sp. zn. 2 R 4/2009 a zároveň sa domáhajú zrušenia rozhodnutia okresného súdu
v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2 R 4/2009, ktorým bolo vyhlásené verejné
ponukové konanie – 6. kolo, publikované v Obchodnom vestníku č. 153/2013 z 9. augusta
2012.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začíta plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd preto konštatuje vzhľadom na doručenie sťažnosti ústavnému súdu
v čase niekoľkonásobne presahujúcom dva mesiace od zverejnenia dotknutého rozhodnutia,
že je založený dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej oneskorenosť.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými
nárokmi sťažovateľov uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014