Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 401/2014
PDF · 113.76 KB
No categories available
I. ÚS 401/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť A. K. vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods.
1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 84/13-35
z 12. augusta 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra
2013 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k.
VII/1 Gv 84/13-35 z 12. augusta 2013 (ďalej len „uznesenie z 12. augusta 2013“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením z 12. júla 2013 bolo proti
sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a c)
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona, ktoré mu bolo
doručené 15. júla 2013. Sťažovateľ 18. júla 2013 proti uzneseniu z 12. júla 2013 podal
sťažnosť. Následne sťažovateľ Špecializovanému trestnému súdu adresoval žiadosť
o ustanovenie obhajcu JUDr. T. B., na ktorú tento súd odpovedal podaním z 24. júla 2013
(doručeným sťažovateľovi 29. júla 2013), v ktorom mu oznámil, že nie je vecne príslušný
na rozhodnutie o jeho sťažnosti, a preto ju postupuje orgánom činným v trestnom konaní.
Sťažovateľovi bolo 16. augusta 2013 doručené uznesenie úradu špeciálnej
prokuratúry z 12. augusta 2013, ktorým bola jeho sťažnosť proti uzneseniu z 12. júla 2013
zamietnutá. Vo svojej sťažnosti proti uzneseniu z 12. júla 2013 sťažovateľ oznámil, že
dôvody doplní prostredníctvom svojho obhajcu. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že v danom
prípade ide o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku,
bolo podľa sťažovateľa povinnosťou úradu špeciálnej prokuratúry v predmetnom konaní
zistiť, či si obhajcu už zvolil, a pokiaľ by zistil, že sa tak nestalo, bolo jeho povinnosťou
podať návrh na jeho ustanovenie sťažovateľovi.
Sťažovateľ v predmetnom konaní nemal obhajcu a úrad špeciálnej prokuratúry
napriek tejto skutočnosti o ním podanej sťažnosti rozhodol uznesením z 12. augusta 2013.
Špecializovaný trestný súd následne opatrením sp. zn. Tp 65/2013 z 19. augusta 2013
(doručeným 26. augusta 2013) sťažovateľovi ustanovil obhajcu v predmetnej veci, a to na
základe návrhu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mu bol doručený 13. augusta
2013, t. j. jeden deň po tom, ako bola uznesením z 12. augusta 2013 jeho sťažnosť
zamietnutá.
Z uvedeného vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa úrad špeciálnej prokuratúry
porušil ním označené práva tým, že nerešpektoval ustanovenie o povinnej obhajobe
a rozhodol o jeho sťažnosti v čase, keď ešte nemal obhajcu, ako aj tým, že úrad špeciálnej
prokuratúry sa v uznesení z 12. augusta 2013 nevyjadril k povinnej obhajobe a nepočkal
na prípadné doplnenie dôvodov sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom jeho obhajcu.
Sťažovateľ požiadal ústavný súd zároveň o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
o ním podanej sťažnosti.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal
nález, v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru boli uznesením z 12. augusta 2013
porušené, zruší uvedené uznesenie a prikáže úradu špeciálnej prokuratúry znovu
v predmetnej veci konať a rozhodnúť.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto
minimálne práva obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to
záujmy spravodlivosti vyžadujú.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru uznesením
z 12. augusta 2013 a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv
v konaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 12. júla 2013
malo dôjsť tým, že úrad špeciálnej prokuratúry nerešpektoval ustanovenie o povinnej
obhajobe a rozhodol o jeho sťažnosti v čase, keď ešte nemal obhajcu, ako aj tým, že úrad
špeciálnej prokuratúry sa v odôvodnení uznesenia z 12. augusta 2013 nevyjadril
k skutočnosti, že sťažovateľ mal mať v konaní ustanoveného obhajcu a vôbec nečakal
na prípadné doplnenie dôvodov sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom jeho obhajcu.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením z 12. júla 2013 v spojení s uznesením
z 12. augusta 2013 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie, ktorým bol obvinený
zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.
Opatrením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 65/2013 z 19. augusta 2013
podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 37 ods. 1 písm. a) a c)
Trestného poriadku bol sťažovateľovi ustanovený obhajca v predmetnej veci.
Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho práv v dôsledku toho, že
mu nebol ustanovený obhajca už v rámci konania o jeho sťažnosti proti uzneseniu
o vznesení obvinenia (uznesenie z 12. júla 2013).
Podľa § 37 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať
obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody
alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave alebo ak ide o konanie o obzvlášť závažnom
zločine.
Z uvedeného vyplýva, že účelom § 37 Trestného poriadku je zabezpečiť ochranu
práv obvineného prostredníctvom obhajcu bez ohľadu na stanovisko obvineného. Povinnosť
ustanoviť obvinenému obhajcu je zákonodarcom stanovená logicky až na čas po vznesení
obvinenia proti nemu, t. j. na čas, keď sa podozrivý na základe obvinenia vzneseného proti
nemu dostáva do procesného postavenia obvineného a práve od tohto okamihu proti nemu
možno použiť prostriedky poskytnuté Trestným poriadkom, a na druhej strane si ako
obvinený môže uplatňovať práva, ktoré mu prislúchajú.
V predmetnom konaní bol sťažovateľovi ustanovený obhajca v súlade so zákonom
v čase po vznesení obvinenia proti nemu a sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadne
skutočnosti, ktorými by namietal, že nemal prostredníctvom obhajcu v predmetnom konaní
dostatočnú možnosť efektívne participovať na prípravnej fáze trestného konania, a tým
efektívne realizovať svoje práva vyplývajúce z jeho práva na obhajobu. S ohľadom
na uvedené sa ústavnému súdu javí argumentácia sťažovateľa ako právne irelevantná.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014