Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 420/2014
PDF · 127.85 KB
No categories available
I. ÚS 420/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. Z. vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 67/03 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013
doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 67/03.
Z podania a jeho príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 67/03 sa
žalobou podanou okresnému súdu 19. mája 2003 sťažovateľ a spol. domáhajú „vypratania
nehnuteľnosti“ (pozemku, pozn.), ktorá má byť v ich vlastníctve a ktorú majú žalovaní
záhradkári neoprávnene užívať. Podľa sťažovateľa okresný súd koná v označenej veci
so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty
a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:
„Zdvorilé žiadame, aby ste posúdili oprávnenosť našej sťažnosti voči prieťahom
v konaní na Okresnom súde v Trnave v našom spore 14 C/67/2003-65 zo dňa 19.5.2003
a súčasne rozhodli aj o škodách, ktoré vlastníkom v uvedenom súdnom spore spôsobili.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v dôsledku konštatovania
prieťahov v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 14 C 67/03 mu priznal primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní podania sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ
nie je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený advokátom.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
Podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku účastníka, ktorý požiada o ustanovenie
advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd
odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Podľa prvej vety § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd
priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery
účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva.
Z citovaných ustanovení vyplýva jednako, že nevyhnutným predpokladom podania
sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom je, aby bol sťažovateľ v tomto
konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov, a tiež, že
v prípade, ak sťažovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky na ustanovenie si právneho
zástupcu, mu tohto právneho zástupcu na jeho žiadosť v prípade, že sa nejedná o zjavne
bezúspešné uplatnenie práva, po posúdení jeho majetkových, osobných a zárobkových
pomerov ustanoví Centrum právnej pomoci.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol účastníkom konania v konaní
pred ústavným súdom opakovane už v minulosti, a uvedené mu teda bolo známe
(sťažovateľ bol poučený o nutnosti mať v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu
aj v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1889/05, pozn.), ako aj vzhľadom
na to, že v prípade sťažovateľa zrejme nejde o zjavne bezúspešné uplatnenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže ide
o viac ako 10 rokov trvajúce konanie, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nebolo ešte stále
ukončené, ústavný súd, ktorý v zmysle citovanej právnej úpravy nie je oprávnený v civilnej
veci sám ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, týmto
odkazuje sťažovateľa, aby sa so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu pre účely
konania pred ústavným súdom v danej veci obrátil na Centrum právnej pomoci. Po zvolení
si právneho zástupcu sťažovateľom alebo po jeho ustanovení Centrom právnej pomoci
sťažovateľ má možnosť obrátiť sa v danej veci so sťažnosťou na ústavný súd opätovne.
Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý podanie
sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nad rámec ústavný súd podotýka, že v podaní sťažovateľa nebol náležite
sformulovaný sťažnostný petit a navyše sťažovateľ bez akéhokoľvek splnomocnenia
namieta porušenie nielen svojho práva, ale aj práva iných neurčitých osôb (keďže používa
termíny ako „... oprávnenosť našej sťažnosti...“, „... priznať vlastníkom primerané finančné
zadosťučinenie...“ a pod., pozn.), čo v zmysle citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa
ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie
„svojich“ základných práv alebo slobôd, nie je prípustné.
Keďže podanie bolo odmietnuté ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tomto nároku už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014