Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 533/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť B. B., zastúpeného advokátom JUDr. Richardom

Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. B., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014

doručená sťažnosť B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2012 (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní

o zaplatenie 564 300 € s príslušenstvom, kde za odporcu je označená „Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR“. Napadnuté konanie

začalo v roku 2012 a sťažovateľ uvádza, že okresný súd odročil ústne pojednávanie

na neurčito. Od toho času sa neuskutočnilo pojednávanie a do podania tejto sťažnosti nebol

určený ďalší termín pojednávania v napadnutom konaní. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ

tvrdí, že uplynul viac ako rok, počas ktorého bol okresný súd nečinný, a preto je sťažovateľ

toho názoru, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom.

K využitiu účinných prostriedkov nápravy sťažovateľ uvádza, že v zmysle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), konkrétne podľa veci „Ištván

a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej republike ESĽP,

odmietol prax ústavného súdu podmieňujúcej podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy

v konaní predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu“, preto tento prostriedok nevyužil.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj trovy právneho

zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podanú predsedovi príslušného súdu. Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ). Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa , koná

iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý

mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ

túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o

ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ tvrdil a argumentoval, že nevyčerpal účinný právny prostriedok

poskytnutý príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho označených práv

s poukazom na už citované rozhodnutia ESĽP.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli

v sťažnosti iné dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené, ani preukázané, ktoré by mohli

viesť k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1

.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom,

či v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ústavný súd jeho sťažnosť podľa odmietol z dôvodu

neprípustnosti ako predčasne podanú.

Ústavný súd k argumentácii sťažovateľa, že nie je potrebné využiť „sťažnosť

predsedovi súdu“, s odvolaním sa na citované rozhodnutia ESĽP uvádza, že okolnosti

prípadov v uvedených veciach, v ktorých ESĽP konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

sú rozdielne, najmä čo sa týka celkovej dĺžky konaní a štádia, v ktorom ústavný súd

odmietol sťažnosti sťažovateľov z dôvodu nevyužitia, respektíve formálneho využitia

účinného prostriedku nápravy pri porušovaní ich označených práv, pretože v posudzovanom

prípade sťažovateľa ide o dvojročné konanie, pričom sťažovateľ poukazuje na konkrétny

úsek konania (ojedinelý prieťah v trvaní viac ako rok). Za daných okolností preto nemožno

tvrdiť, že sťažnosť adresovaná predsedovi okresného súdu by nemohla byť účinným

prostriedkom nápravy v posudzovanom prípade, tak ako to paušálne a generalizujúco tvrdí

sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Ústavný súd prípomína, že každý prípad skúma

individuálne, podobne, ako aj ESĽP, preto závery v konkrétnych uvádzaných prípadoch

nemožno bez ďalšieho aplikovať automaticky.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že aj v prípade

akceptácie sťažovateľových názorov o nadbytočnosti, respektíve zbytočnosti využitia

sťažnosti predsedovi príslušného súdu, by bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú, a to s poukazom na judikatúru ESĽP, podľa ktorej je primeraná

dĺžka rozhodovania súdu na jednom stupni podľa okolností prípadu dva až tri roky, a takisto

s poukazom na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej „nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový prieťah v konaní

súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní. Aj s poukazom

na uvedené je ústavný súd preto toho názoru, že v posudzovanom prípade sťažnosť

na postup súdu adresovaná predsedovi okresného súdu by spĺňala kritérium účinného

prostriedku nápravy, preto jeho nevyužitie posúdil ako prekážku a sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014