Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 523/2014
PDF · 159.8 KB
No categories available
I. ÚS 523/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva, so sídlom
v Tvrdošíne, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Machajom, Radlinského 47, Dolný
Kubín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C/71/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla
2014 doručená sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/71/2008.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ešte na Okresnom súde Dolný Kubín
30. decembra 2005 podal „žalobu na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby“. Vec bola postúpená okresnému súdu v súvislosti
s reorganizáciou súdnictva v Slovenskej republike a do podania sťažnosti nebolo
právoplatne rozhodnuté.
3. Okresný súd nariadil v priebehu konania niekoľko pojednávaní, na ktorých
vykonal aj dokazovanie a na poslednom pojednávaní 10. marca 2014 vyhlásil rozsudok
vo veci samej.
4. Sťažovateľ nepodal sťažnosti predsedovi okresného súdu na zbytočné prieťahy
v konaní, pretože sa domnieva, že súdy majú „povinnosť v každej veci konať aj bez toho,
aby sa účastník musel domáhať svojho práva prostredníctvom... sťažnosti v zmysle zákona
757/2004 Z. z.“. Podľa jeho názoru jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu boli porušené
tým, že „súd od podania žaloby dňa 30. 12. 2005 do dnešného dňa vo veci právoplatne
nerozhodol a to ani napriek tomu, že sa jedná o žalobu na ochranu proti neoprávnenému
zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a rozhodnutie v tomto konaní má význam v čase,
keď k zásahu do osobnostných práv dôjde a nie s niekoľkoročným odstupom“.
5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľa, priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru... bolo porušené nečinnosťou Okresného súdu v Námestove v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C/71/2008
... Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Námestovo, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 C/71/2008, konal.
... Sťažovateľovi, Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie v čiastke 9 000,-
EUR.
Okresný súd Námestovo, je povinní uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
v čiastke 284,08 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. Petra Machaja...“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti
sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody
na jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne
skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak
namietaným postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom
konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (napr. m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
9. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nečinnosťou) okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C/71/2008.
10. Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 10. marca 2014. Vyhlásením
rozsudku vo veci samej a jeho doručením 19. mája 2014 právnemu zástupcovi sťažovateľa
okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie
právnej neistoty sťažovateľa. Od 27. júna 2014 bola vec už odstúpená odvolaciemu súdu
(Krajskému súde v Žiline), kde je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 7 Co/452/2014. Konanie,
v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo teda skončené na okresnom súde
skôr, ako sa sťažovateľ domáhal nápravy podaním sťažnosti ústavnému súdu.
11. Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne
12. K už uvedenému ústavný súd poznamenáva, že podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený
podľa osobitných predpisov.
13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
14. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie vyplývajú aj z ustanovenia § 64
a § 66 zákona o súdoch.
16. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
17. Keďže sťažovateľ sa proti údajnej nečinnosti okresnému súdu kvalifikovaným
spôsobom – sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou predsedovi okresného súdu –
nedomáhal zjednania nápravy, táto skutočnosť môže byť dôvodom na odmietnutie sťažnosti
aj pre neprípustnosť (v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014