Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 530/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z., a. s.,

zastúpenej G., s. r. o., pre namietané porušenie čl. 1, čl. 20, ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 a 3 , Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -159

z 9. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2014

osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti Z., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie , , ods. 1, a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -159 z 9. apríla 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -105 z 31. januára 2013 bola spoločnosť A., s. r. o.

(ďalej len „žalovaná“), zaviazaná zaplatiť sťažovateľke ako žalobkyni sumu 10 415,92 €

s prísl., ďalej trovy konania vo výške 624,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške

1 425,76 €. Na základe odvolania žalovanej krajský súd rozsudkom č. k.

159 z 9. apríla 2014 potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku o trovách

konania a zároveň rozsudok zmenil vo výroku o trovách právneho zastúpenia tak, že

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Nepriznal jej ani náhradu trov

odvolacieho konania.

Podľa názoru sťažovateľky nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia

v prvostupňovom, ale ani odvolacom konaní došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľky podľa , dohovoru a dodatkového protokolu.

Rozsudok krajského súdu je svojvoľný, lebo z jeho odôvodnenia vôbec nie je jasné,

na základe akého ustanovenia zákona postupoval, pričom je odôvodnenie aj nedostatočné

a samotný výrok je nepreskúmateľný. Ak na rozhodnutie o náhrade trov právneho

zastúpenia mienil krajský súd aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (čo z odôvodnenia explicitne nevyplýva, hoci sa toto zaoberá účelnosťou trov

právneho zastúpenia), potom treba poukázať na znenie tohto ustanovenia, podľa ktorého súd

prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelným

bránením práva treba rozumieť voľbu účelných krokov, resp. úkonov právnej pomoci

zo strany advokáta. Všeobecný súd je síce oprávnený skúmať účelnosť vynaložených trov,

avšak nemôže opomenúť, že účelnosť ako taká je vlastnosťou procesu spočívajúcou

v sledovaní cieľa, pričom svoju opodstatnenosť nachádza spravidla vtedy, ak vychádza

zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Sťažovateľka sa nemôže stotožniť s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1

, ktorá prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch

a musí byť riadne a presvedčivo odôvodnená.

Prvok svojvôle v rozsudku krajského súdu je jednoznačný aj v konštatovaní, podľa

ktorého sťažovateľka disponuje právnym oddelením. Nie je jasné, na základe akých

dôkazov dospel krajský súd k takémuto záveru, pretože v skutočnosti sťažovateľka právne

oddelenie nemá. Okolnosť, že má zamestnanca s právnickým vzdelaním, pôsobenie ktorého

bolo pravdepodobne dôvodom nepriznania jej náhrady trov právneho zastúpenia, nebola

s prihliadnutím na predmet činnosti sťažovateľky (inter alia dodávka elektrickej energie)

podstatná, pretože pracovnou náplňou zamestnanca s právnickým vzdelaním bolo

poskytovanie právnych služieb bezprostredne súvisiacich s predmetom činnosti

sťažovateľky. Nebolo však jeho úlohou spravovať a vymáhať jej pohľadávky. Takúto prácu

by totiž mohli zvládnuť len viacerí zamestnanci s právnickým vzdelaním, keďže iba

v oblasti dodávky elektriny vykazuje sťažovateľka vyše 3 000 pohľadávok. To je dôvod, pre

ktorý tieto pohľadávky vymáha sťažovateľkou poverená advokátska kancelária. Úkony

advokátskej kancelárie pri vymáhaní pohľadávky musia byť preto posúdené ako účelné

na uplatnenie práva sťažovateľky. Neboli preukázané ani žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Právny názor krajského súdu o neúčelnosti trov vzniknutých advokátskym

zastúpením právnickej osoby majúcej zamestnanca s právnickým vzdelaním vo svojich

dôsledkoch znamená, že takáto právnická osoba musí znášať aj trovy právneho zastúpenia

sama. Tento výklad je v rozpore so základným právom na rovnosť účastníkov občianskeho

súdneho konania. Právne zastúpenie musí byť ponechané na vôli účastníka konania bez

ohľadu na to, či bol schopný sa zastupovať aj sám, a bez ohľadu na jeho vzdelanie, resp.

vzdelanie jeho zamestnanca. Zo žiadnych ustanovení či Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva, že by účastníci konania s právnickým vzdelaním, resp. zamestnávajúci

osobu s právnickým vzdelaním, nemali nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

advokátom.

Sťažovateľka zaplatením odmeny za právne zastupovanie a následným nepriznaním

náhrady týchto trov napriek úspechu vo veci samej utrpela aj majetkovú ujmu.

Rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený, čím sťažovateľke bola

odopretá možnosť dozvedieť sa o dôvodoch rozhodnutia, a preto je sťažovateľka toho

názoru, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd sa

obmedzil len na veľmi stručné konštatovanie. Neuviedol, na základe akých skutočností

dospel k záveru, že sťažovateľka má zriadené právne oddelenie, ale ani to, aké ustanovenie

zákona aplikoval.

Došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty ako jednej zo zložiek právneho štátu

v zmysle , keďže všeobecné súdy v obdobných prípadoch náhradu trov právneho

zastúpenia priznávajú.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

a 3 (...), právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru(...), právo

na majetok v zmysle Dodatkového protokolu a ústavný princíp v zmysle (...)

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09. 04. 2014, sp. zn. -159

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

09. 04. 2014, sp. zn.: -159, v časti vo výroku o trovách právneho

zastúpenia, v ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -105

zo dňa 31. 01. 2013, ako aj v časti náhrady trov odvolacieho konania zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľovi vo výške 340,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu(...), a to do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Z rozsudku krajského súdu č. k. -159 z 9. apríla 2014 vyplýva, že

ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -105 z 31. januára 2013

vo veci samej a vo výroku o trovách. Zároveň bol zmenený vo výroku o trovách právneho

zastúpenia tak, že sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva. Sťažovateľke

nebola priznaná ani náhrada trov odvolacieho konania. Podľa názoru krajského súdu nebolo

možné stotožniť sa s postupom okresného súdu, ktorý priznal sťažovateľke právo

na náhradu trov právneho zastúpenia za situácie, keď sťažovateľka disponuje právnym

oddelením. Účelnosť zastúpenia advokátom z pohľadu účelnosti priznania trov právneho

zastúpenia treba hodnotiť, a to aj s prihliadnutím na predmet konania ako negatívnu, a to

vzhľadom aj na nález ústavného súdu sp. zn. z 9. septembra 2004, v ktorom sa

konštatuje, že nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia nedochádza k zásahu do

podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa . Nález tiež

konštatoval, že nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia nebolo porušené základné

právo na rovnosť účastníkov v konaní, pretože došlo len k uplatneniu zákonom daného

priestoru pre uváženie účelnosti trov konania. Preto bol rozsudok okresného súdu vo výroku

o náhrade trov právneho zastúpenia podľa zmenený

tak, ako je uvedené vo výroku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224

ods. 1 v spojení s , a preto sťažovateľke, hoci

bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu len

v nákladoch právneho zastúpenia nepriznal.

Rozsudok krajského súdu bol podľa dátumovej pečiatky doručený právnemu

zástupcovi sťažovateľky 27. mája 2014.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -159 z 9. apríla 2014.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti inter alia namieta, že nedostatočným odôvodnením

rozsudku krajského súdu sa jej odoprela možnosť dozvedieť sa o dôvodoch rozsudku, a tým

jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Hoci z ustanovenia je zrejmé, že

dovolanie nie je prípustné vo veciach týkajúcich sa trov konania, napriek tomu je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj proti rozhodnutiu o trovách

konania), a to v prípadoch vád konania špecifikovaných v ustanovení § 237 Občianskeho

súdneho poriadku.

Z podanej sťažnosti je zrejmé, že podľa názoru sťažovateľky trpí rozsudok krajského

súdu vadou spočívajúcou v tom, že postupom krajského súdu jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Takáto námietka sťažovateľky umožňuje podanie dovolania, ktorého

prípustnosť sa opiera o ustanovenie . Napriek

tomu podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka dovolanie proti rozsudku krajského súdu

nepodala. Nevyužila teda v zásade účinný prostriedok nápravy označených práv v rámci

dovolacieho konania, hoci tento mimoriadny opravný prostriedok mala k dispozícii.

To zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Napokon treba uviesť, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala),

že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani neprichádzal

do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014