Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 545/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť A. H., zastúpeného

advokátkou JUDr. Vierou Strakovou, Advokátska kancelária, Ulica kpt. Nálepku 5, Prešov,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva garantovaného

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 24. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2014 doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva garantovaného (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 24. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského

súdu“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Prešov vo výroku o zvýšení výživného zo strany otca na mal.

A. zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo

nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime na čas od 01.05.2012 do 31.08.2012

na sumu 150,- EUR mesačne

Zároveň zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Prešov tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. A.

zo sumy 30 % životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené

dieťa podľa zákona o životnom minime na sumu 90,- EUR mesačne od 01.09.2012

do budúcna, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa

v mesiaci vopred.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Prešov vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia

vrátil vec na ďalšie konanie.

Dňa 06.02.2014 vyhlásil Okresný súd Prešov rozsudok , ktorým dlžné

výživné zo strany sťažovateľa za obdobie od 01.05.2012 do 31.01.2014 vo výške 1 568,31,-

EUR povolil žiadateľovi zaplatiť v 50 eurových splátkach spolu s bežným výživným až do

úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok a žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014.

V odôvodnení Rozsudku Krajského súdu v Prešove sa uvádza na strane 7 odsek

druhý citujem: „bolo zistené, že je úplný invalidný dôchodca s invalidným dôchodkom

v roku 2011 v sume 220,50 EUR mesačne.“ Na strane deväť odsek 3 sa ďalej uvádza

citujem: „odvolaciemu súdu neoznámil ani moment ukončenia svojej práceneschopnosti

zo dňa 28.08.2012 a ani skutočnosť, že mu bol priznaný invalidný dôchodok.“

Sťažovateľ (otec maloletej A.) však nie je vôbec invalidným dôchodcom a poberá len

dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. Poberanie invalidného dôchodku vylučuje

poberanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej a naopak. O nepoberaní invalidného

dôchodku svedčí aj odpoveď Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 10, 813 63

Bratislava, k žiadosti Centra právnej pomoci o poskytnutie súčinnosti č. 40556-2/2014-BA

zo dňa 08.07.2014, z ktorej vyplýva, že žiadateľ (sťažovateľ) nie je poberateľom dávok

dôchodkového poistenia. Rozsudok Okresného súdu Prešov mu bol doručený

právnou zástupkyňou až dňa 11.06.214, teda až potom, čo nadobudol právoplatnosť.

Právoplatnosť nadobudol dňa 16.11.2013

Sťažovateľ tiež namieta, že neoznámil termín skončenia práceneschopnosti ku dňu

28.08.2012, nakoľko v ten deň nastúpil na liečbu.

Namieta tiež nevypočutie jeho priateľky, ktorá by súdu potvrdila, že uvedené veci

(značkové oblečenie, kozmetika, bicykel) kupovala ona jemu a nie on jej ako to tvrdila

matka maloletej A. ...

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR: Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku

nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza

nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich

nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené

reálnym obsahom. Konanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom zákonnom

a ústavnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie

svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia

odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní o veci samej.

Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.10.2014, v ktorom sa

uvádzajú skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé poprípade neoverené považujem za v rozpore

so základným právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces.»

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, podľa

ktorého „rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24.10.2013

došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa SR

a k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd“. Sťažovateľ ďalej navrhol, aby ústavný súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň aby

sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

5. V úvode ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti, z priložených príloh, ako aj

zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 13. novembra 2013.

6. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

7. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či

sťažnosť smerujúca proti napadnutému rozsudku krajského súdu nie je podaná oneskorene.

8. Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2013.

Sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažnosť

ústavnému súdu najneskôr 13. januára 2014. Sťažovateľ podal sťažnosť (podaná na poštovú

prepravu) ústavnému súdu 8. augusta 2014, z čoho nepochybne vyplýva, že sťažnosť

ústavnému súdu nepodal v zákonnej dvojmesačnej lehote predpokladanej § 53 ods. 3

.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014