Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 545/2014
PDF · 135.85 KB
No categories available
II. ÚS 545/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť A. H., zastúpeného
advokátkou JUDr. Vierou Strakovou, Advokátska kancelária, Ulica kpt. Nálepku 5, Prešov,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 CoP 11/2013
z 24. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta
2014 doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 17 CoP 11/2013 z 24. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského
súdu“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.
17COP/1 1/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Prešov 29P/156/2012 vo výroku o zvýšení výživného zo strany otca na mal.
A. zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo
nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime na čas od 01.05.2012 do 31.08.2012
na sumu 150,- EUR mesačne
Zároveň zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Prešov 29P/156/2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. A.
zo sumy 30 % životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené
dieťa podľa zákona o životnom minime na sumu 90,- EUR mesačne od 01.09.2012
do budúcna, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa
v mesiaci vopred.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Prešov 29P/156/2012 vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec na ďalšie konanie.
Dňa 06.02.2014 vyhlásil Okresný súd Prešov rozsudok 29P/156/2012, ktorým dlžné
výživné zo strany sťažovateľa za obdobie od 01.05.2012 do 31.01.2014 vo výške 1 568,31,-
EUR povolil žiadateľovi zaplatiť v 50 eurových splátkach spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014.
V odôvodnení Rozsudku Krajského súdu v Prešove sa uvádza na strane 7 odsek
druhý citujem: „bolo zistené, že je úplný invalidný dôchodca s invalidným dôchodkom
v roku 2011 v sume 220,50 EUR mesačne.“ Na strane deväť odsek 3 sa ďalej uvádza
citujem: „odvolaciemu súdu neoznámil ani moment ukončenia svojej práceneschopnosti
zo dňa 28.08.2012 a ani skutočnosť, že mu bol priznaný invalidný dôchodok.“
Sťažovateľ (otec maloletej A.) však nie je vôbec invalidným dôchodcom a poberá len
dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. Poberanie invalidného dôchodku vylučuje
poberanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej a naopak. O nepoberaní invalidného
dôchodku svedčí aj odpoveď Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 10, 813 63
Bratislava, k žiadosti Centra právnej pomoci o poskytnutie súčinnosti č. 40556-2/2014-BA
zo dňa 08.07.2014, z ktorej vyplýva, že žiadateľ (sťažovateľ) nie je poberateľom dávok
dôchodkového poistenia. Rozsudok Okresného súdu Prešov 29P/156/2012 mu bol doručený
právnou zástupkyňou až dňa 11.06.214, teda až potom, čo nadobudol právoplatnosť.
Právoplatnosť nadobudol dňa 16.11.2013
Sťažovateľ tiež namieta, že neoznámil termín skončenia práceneschopnosti ku dňu
28.08.2012, nakoľko v ten deň nastúpil na liečbu.
Namieta tiež nevypočutie jeho priateľky, ktorá by súdu potvrdila, že uvedené veci
(značkové oblečenie, kozmetika, bicykel) kupovala ona jemu a nie on jej ako to tvrdila
matka maloletej A. ...
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR: Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Konanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom zákonnom
a ústavnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie
svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia
odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.
Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.10.2014, v ktorom sa
uvádzajú skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé poprípade neoverené považujem za v rozpore
so základným právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces.»
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, podľa
ktorého „rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoO/11/2013 zo dňa 24.10.2013
došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd“. Sťažovateľ ďalej navrhol, aby ústavný súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň aby
sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
5. V úvode ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti, z priložených príloh, ako aj
zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol
právoplatnosť 13. novembra 2013.
6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
7. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či
sťažnosť smerujúca proti napadnutému rozsudku krajského súdu nie je podaná oneskorene.
8. Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2013.
Sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažnosť
ústavnému súdu najneskôr 13. januára 2014. Sťažovateľ podal sťažnosť (podaná na poštovú
prepravu) ústavnému súdu 8. augusta 2014, z čoho nepochybne vyplýva, že sťažnosť
ústavnému súdu nepodal v zákonnej dvojmesačnej lehote predpokladanej § 53 ods. 3
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2014