Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 569/2014
PDF · 142.08 KB
No categories available
II. ÚS 569/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť R. S., správcu konkurznej
podstaty, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26 K 75/2011 zo 7. mája
2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. S., správcu konkurznej podstaty, o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára
2013 doručená sťažnosť R. S., správcu konkurznej podstaty (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 26 K 75/2011 zo 7. mája 2012 (ďalej aj „namietané uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa:
JUDr. Š. B. proti dlžníkovi: Ing. P. B. o návrhu na vyhlásenie konkurzu, uznesením sp.zn.
26K/75/2011 zo dňa 7.05.2012, ktoré bolo zverejnené v OV č. 92/2012 dňa 15.05.2012,
začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: Ing. P. B... Uznesením zo dňa 15.03.2012, ktoré
bolo zverejnené v OV č. 58/12 dňa 22.03.2012 Okresný súd Košice I ustanovil sťažovateľa
za predbežného správcu dlžníka.
Okresný súd Košice I vyhlásil uznesením sp.zn. 26K/75/2011 zo dňa 07.05.2012
konkurz na majetok dlžníka: Ing. P. B...(ďalej len „úpadca“) a sťažovateľ bola zároveň
ustanovený za správcu podstaty úpadcu. Toto uznesenie bolo uverejnené v OV č. 92/12 dňa
15.05.2012.
Sťažovateľ po vyhlásení konkurzu vykonal všetky potrebné úkony pre zistenie
a zabezpečenie stavu majetku úpadcu ako aj súpis majetku a zoznam pohľadávok.
O všetkých vykonaných úkonoch informoval súd v štyroch správach predpísaných zákonom.
Sťažovateľ podaním zo dňa 22.10.2012 požiadal Okresný súd Košice I o určenie
paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu do konania schôdze veriteľov...
S poukazom ust. § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorý rieši
výšku paušálnej odmeny u úpadcov - podnikateľov, uplatnil si sťažovateľ nárok na paušálnu
odmenu vo výške 6.638,78 €.
O návrhu sťažovateľa rozhodol Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 14.11.2012
(ďalej len „uznesenie“), ktorým sťažovateľovi priznal paušálnu odmenu len vo výške
697,49 €, teda súd posudzoval úpadcu ako fyzickú osobu nepodnikateľa.».
Podľa tvrdenia sťažovateľa uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd priznal
sťažovateľovi paušálnu odmenu vo výške 697,49 €, je „nesprávne a nespravodlivé a týmto
uznesením bolo zasiahnuté do jeho základných práv, ktoré sú garantované Ústavou
Slovenskej republiky“. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ bližšie uviedol:
«Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, aké kritéria pri určovaní výšky paušálnej
odmeny Okresný súd Košice I použil, a len konštatoval, že „... Podľa ust. § 12 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.Z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov..., za výkon funkcie
do konania prvej schôdze veriteľov vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby
-nepodnikateľa patrí správcovi paušálna odmena 663,88 eura.“.
Pravdepodobne súdom uplatnenou podmienkou pri určovaní výšky paušálnej odmeny
správcu je samotné vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - nepodnikateľa. V tejto
veci bol konkurz vyhlásený na majetok fyzickej osoby - nepodnikateľa a to z dôvodu petitu
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Teda z dôvodu, že konkurz bol konkurzným súdom
vyhlásený na majetok fyzickej osoby - nepodnikateľa, a skutočnosť, že úpadca je reálne
podnikateľom, nemá vplyv na zvýšenie paušálnej odmeny.
Z následne podaného návrhu správcu na otvorenie malého konkurzu, bolo vyslovene
uvedené „... Obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom období pred vyhlásením
konkurz bol vo výške 6875,-- EUR tak, ako vyplýva z daňového priznania vyhotoveného ku
dňu 14.5.2012 a k nemu priloženej prílohy Výkaz o príjmoch a výdavkoch. Z uvedeného
vyplýva, že je splnená podmienka podľa § 106 ods. 2 psím. h) zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácií.“, uvedená formulácia bola ďalším dôkazom že sťažovateľ
posudzoval splnenie podmienok pre otvorenie malého konkurzu aj z pohľadu podnikateľskej
činnosti úpadcu, a v prílohe k návrhu boli doložené doklady, z ktorých jednoznačne
vyplývalo že úpadca je podnikateľ.
Sťažovateľ sa s názorom Okresného súdu Košice I prezentovaného resp.
neprezentovaného v uznesení nemôže stotožniť a je toho názoru, že týmto rozhodnutím bolo
hrubým spôsobom zasiahnuté do jeho práv a navyše boli popreté základné princípy práva
európskej únie.
Podstatnou skutočnosťou je, že v tomto prípade šlo o veriteľský návrh na vyhlásenie
konkurzu. Je zrejmé, že v momente podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ešte nie je
možné s určitosťou zistiť, či je dlžník (úpadca) podnikateľom alebo nie. Sťažovateľ súdu už
pred samotným vyhlásením konkurzu oznamoval, že v prípade úpadcu ide o podnikateľa, čo
vyplývalo z výpisu živnostenského registra SR dostupného na webovej stránke... ako aj
zo záverečnej správy predbežného správcu.
Ďalej správcovi bola krátená odmena z dôvodu, že správca doručil zoznam
pohľadávok po lehote ustanovenej zákonom, čo sa úplne nezakladá na pravde. Je síce
pravdou že správca na žiadosť súdu doručil zoznam pohľadávok v deň konania schôdze
veriteľov, ale jednalo sa len o doručenie zoznamu pohľadávok v elektronickej forme, pričom
zoznam pohľadávok v písomnej forme bol doručený v zákonnej lehote piatich dní pred
konaním prvej schôdze veriteľov, čo jednoznačne vyplýva zo spisu. Z uvedeného dôvodu
nebol podľa môjho názoru dôvod na krátenie paušálnej odmeny.
Navyše sťažovateľ vidí v rozhodovaní konkurzného súdu prílišný formalizmus, čo je
neprípustné.»
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie
konanie a rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením
Okresného súdu Košice I, sp.zn. 26K/75/2011 zo dňa 7.05.2012 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice I, sp.zn.
26K/75/2011 zo dňa 7.05.2012 a vracia mu vec na ďalšie konanie.“
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Kým v odôvodnení sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že k porušeniu ním označeného práva
malo dôjsť uznesením okresného súdu sp. zn. 26 K 75/2011 zo 14. novembra 2012, ktorým
mu okresný súd priznal paušálnu odmenu vo výške 597,49 € (sťažovateľ v sťažnosti
nesprávne uviedol „vo výške 697,49 €“, pozn.), v petite sťažnosti sa domáhal vyslovenia
porušenia základného práva uznesením okresného súdu sp. zn. 26 K 75/2011 zo 7. mája
2012, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. P. B..., a ktorým bol
sťažovateľ ustanovený za správcu konkurznej podstaty. V petite sťažnosti súčasne
požadoval zrušenie uvedeného uznesenia, ktorého kópiu ani nepredložil. Pretože petit
sťažnosti je východiskom na rozhodnutie ústavného súdu, vzhľadom na nekonzistentnosť
odôvodnenia a petitu sťažnosti nebolo možné jednoznačne určiť, čoho sa sťažovateľ
domáhal. Zároveň k sťažnosti nepripojil splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd vyzval sťažovateľa listom z 21. júla 2014 na odstránenie nedostatkov
sťažnosti a na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom advokátom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľ bol osobitne poučený
o tom, že túto zákonnú požiadavku nemožno opomenúť ani v prípade, ak sám sťažovateľ je
advokátom. Zároveň bol upozornený na to, že ak uvedené nedostatky neodstráni v určenej
lehote, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ prevzal výzvu ústavného súdu 29. júla 2014, na túto však nereagoval
a v určenej lehote sťažnosť nedoplnil a neodstránil jej nedostatky.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať...
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré
pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde.
Pretože ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nesplnenia výzvy
na odstránenie nedostatkov sťažnosti môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a sťažovateľ aj
napriek tomu v lehote určenej ústavným súdom nedostatky sťažnosti neodstránil
a splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom nepredložil, a neurobil tak ani
do predbežného prerokovania jeho návrhu, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2014