Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 648/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť M. M. a V. M.,

zastúpených advokátom JUDr. Michalom Huttom, Bezekova 13, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného úradu

Bratislava, katastrálneho odboru (pôvodne postupom Správy katastra pre hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislavu) v konaní vedenom pod sp. zn. X-39/2000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. a V. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2013

doručená sťažnosť M. M. a V. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného úradu Bratislava,

katastrálneho odboru (ďalej aj „okresný úrad“), pôvodne postupom Správy katastra pre

hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej aj „správa katastra“), v konaní

vedenom pod sp. zn. X-39/2000 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovatelia sa v namietanom konaní

návrhom podaným 22. marca 2000 na bývalom Okresnom úrade Bratislava II, katastrálnom

odbore (ďalej len „Okresný úrad Bratislava II“), domáhali podľa v tom čase účinného § 48

o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“)

určenia priebehu hranice pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území..., parcely č... –

2

záhrady o výmere 324 m, zapísanej na liste vlastníctva č..., v bezpodielovom

2

spoluvlastníctve sťažovateľov a parcely č... – zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m,

zapísanej na liste vlastníctva č..., v bezpodielovom spoluvlastníctve Ing. V. K. a jeho

manželky (ďalej len „predmetné pozemky“).

Dôvodom podania uvedeného návrhu bola skutočnosť, že sťažovatelia v roku 1999

v katastri nehnuteľností zistili, že bez ich vedomia došlo v katastrálnej mape k prekresleniu

hranice medzi predmetnými pozemkami a súčasne k zmene zápisu na liste vlastníctva č...,

2

ktorého predmetom bolo zväčšenie výmery parcely č... o 8 m. Pretože Okresný úrad

Bratislava II o návrhu sťažovateľov nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote, sťažovatelia

napadli jeho nečinnosť 29. novembra 2000 sťažnosťou adresovanou Krajskému úradu

v Bratislave (ďalej len „krajský úrad“). Krajský úrad vyhodnotil sťažnosť sťažovateľov ako

dôvodnú, pretože orgán konajúci vo veci nerozhodol v zákonnej lehote podľa § 50

katastrálneho zákona.

Okresný úrad Bratislava II listom z 18. júla 2001 vyzval sťažovateľov, aby si spornú

hranicu medzi predmetnými pozemkami dali vytýčiť geodetom alebo súdnym znalcom.

Podaním z 18. decembra 2001 sťažovatelia zaslali Okresnému úradu Bratislava II

geometrický plán vyhotovený Ing. Š. z 19. októbra 2001 a opätovne požiadali o rozhodnutie

o ich návrhu. Okresný úrad Bratislava II ani Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra

Bratislava II (ďalej len „katastrálny úrad“), na ktorého s účinnosťou od 1. januára 2002

prešla pôsobnosť konať vo veci, o návrhu sťažovateľov meritórne nerozhodli, a to ani po

urgencii z 25. júna 2002.

Katastrálny úrad rozhodol po prvýkrát vo veci sťažovateľov až 7. mája 2003 tak, že

ich návrhu nevyhovel, s odôvodnením, že „nemá právo rozhodnúť o neplatnosti vytýčenia

hranice pozemkov“. Proti tomuto rozhodnutiu katastrálneho úradu podali sťažovatelia

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 11. októbra 2004 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil katastrálnemu úradu na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil právny názor, podľa

ktorého katastrálny úrad je povinný rozhodnúť o návrhu sťažovateľov podľa § 48

katastrálneho zákona „v nadväznosti na ust. , ktorým sa mení

a dopĺňa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého konania o

určení priebehu hranice pozemkov začaté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa

dokončia podľa doterajších predpisov“.

Následne správa katastra, na ktorú prešla s účinnosťou od 15. apríla 2004 pôsobnosť

katastrálneho úradu, svojím rozhodnutím sp. zn. X-39/2000 z 26. januára 2006 opakovane

návrhu sťažovateľov nevyhovela s odôvodnením, že riešenie priebehu hranice pozemkov,

ktoré je zároveň sporom o určenie vlastníckeho práva, nepatrí do jej právomoci, ale

do právomoci súdu. Proti rozhodnutiu správy katastra podali sťažovatelia odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -58 z 5. decembra 2007

v spojení s opravným uznesením č. k. -60 z 5. decembra 2007 tak, že

napadnuté rozhodnutie správy katastra zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie

s odôvodnením, že prerokúvaná vec patrí do právomoci správy katastra, a preto je správa

katastra povinná o návrhu sťažovateľov rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom

správneho súdu.

Pretože správa katastra nepostupovala plynulo ani po druhom zrušujúcom rozhodnutí

krajského súdu a ani po intervencii verejného ochrancu práv, sťažovatelia sa so sťažnosťou

na prieťahy v katastrálnom konaní z 25. júla 2008 obrátili na Katastrálny úrad v Bratislave

ako nadriadený orgán správy katastra, ktorý vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a súčasne

oznámil, že vo veci je potrebné vyhotoviť znalecký posudok na určenie priebehu hranice

pozemkov. Správa katastra svojím rozhodnutím zo 6. apríla 2009 ustanovila vo veci znalca

Ing. J. V., CSc., ktorý mal vypracovať znalecký posudok na určenie priebehu hranice medzi

predmetnými pozemkami. K vypracovaniu znaleckého posudku ustanoveným znalcom však

nedošlo z dôvodu jeho vyškrtnutia zo zoznamu znalcov. Správa katastra na uvedenú

skutočnosť reagovala až na základe upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava II č. k. Pd 91/10-6 z 26. mája 2010, a to rozhodnutím z 28. júna 2010, ktorým

ustanovila vo veci nového znalca Ing. B. Znalec Ing. B. podal 5. februára 2011 znalecký

posudok, v ktorom odporučil správe katastra, aby potvrdila súlad geometrického určenia so

skutočnou držbou a opravila v katastrálnej mape chybne zakreslenú hranicu predmetných

pozemkov. Napriek takto zabezpečenému podkladu pre rozhodnutie správa katastra vo veci

meritórne nerozhodla, ale 7. júla 2011 postúpila vec Okresnému súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“), keď dospela k záveru, že vec patrí do právomoci súdu.

Okresný súd 9. augusta 2011 vrátil spis spolu s prípisom č. k. -4

z 28. júla 2011 správe katastra s odôvodnením, že vec nepatrí do právomoci súdu.

Po vrátení veci správa katastra rozhodnutím z 19. decembra 2011 po tretíkrát návrhu

sťažovateľov nevyhovela. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že vzhľadom na nesúhlas

Ing. K. so znaleckým posudkom znalca Ing. B. je v konaní preukázaný spor o hranicu

predmetných pozemkov, teda predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva, preto na

konanie a rozhodnutie vo veci je daná právomoc súdu. Proti ostatnému rozhodnutiu správy

katastra podali sťažovatelia 14. januára 2012 odvolanie, o ktorom do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo krajským súdom rozhodnuté.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Na základe... uvedeného skutkového stavu sme toho názoru, že doterajším postupom

Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a jej právnych predchodcov bolo porušené

naše právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky, pretože od začatia konania, t.j. od 22. marca 2000 až doteraz

(13 rokov a 3 mesiace) nebola vec právoplatne skončená.

K porušeniu nášho ústavného práva došlo v dôsledku toho, že správa katastra sa od

začatia konania odmietala vecou zaoberať a rozhodnúť v rámci svojej zákonom vymedzenej

kompetencie. Namiesto toho, aby vec posúdila a meritórne o nej rozhodla, tak počas celého

priebehu konania postupovala v konaní tak, aby nemusela vo veci rozhodnúť a až

v situáciách, keď zo strany nadriadeného správneho orgánu alebo prokurátora bola

donútená rozhodnúť, tak rozhodla, avšak vždy spôsobom, aby sa nemusela meritom

predmetu konania zaoberať. Pri poslednom svojom rozhodnutí dokonca nerešpektovala ani

vyslovené záväzné právne názory v tejto veci zo strany Krajského súdu v Bratislave, názor

nadriadeného Katastrálneho úradu v Bratislave a ani záväzný návrh prokurátora.

Máme za to, že správa katastra konala tak nie preto, že by prejednávaná vec bola

skutkovo či právne zložitá. Veď do roku 2004 bolo určovanie priebehu hraníc pozemkov

bežnou agendou katastrálnych úradov, pričom prejednávaná vec sa ani po právnej ani

po skutkovej stránke ničím zásadným neodlišuje od iných vecí, ktoré katastrálne úrady

v rámci tejto agendy v minulosti rozhodovali. Podľa nášho názoru konala tak preto, lebo si

je vedomá toho, že jej niektorí zamestnanci v roku 1999 v rozpore s právom zmenili hranicu

nášho pozemku v katastrálnej mape a vykonali v rozpore s právom aj zápis na LV č...

v prospech Ing. K. s manželkou. To, že je nesprávne evidovaný stav hraníc pozemkov

v katastri nehnuteľností potvrdili nielen geometrické plány z roku 1969 a 1972, ale aj

geometrický plán č..., ktorý vypracoval v roku 2001 Ing. D. S., ďalej to potvrdil písomný

technický podklad Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 9. januára 2006 pod č. 3-

1949/2005 a aj znalecký posudok Ing. V. B. č... zo dňa 5. februára 2011, ktorý si správa

katastra sama pre rozhodnutie o našom návrhu zabezpečila.

Správa katastra, aby nemusela z vyššie uvedených dôvodov v merite veci rozhodnúť,

radšej sa uchýlila počas viac ako 13 rokov vedeného konania k ignorácii a prekrucovaniu

zisteného skutkového stavu tak, aby vec posunula na rozhodnutie všeobecnému súdu, hoci

jej z obsahu doterajšieho konania a z dvoch zrušujúcich rozhodnutí Krajského súdu

v Bratislave musí byť dobre známe, že konať o našom návrhu na určenie priebehu hranice

má katastrálny orgán, a nie súd. Veľmi dobre jej je známe, že k zásahu do nášho

vlastníckeho práva zo strany Ing. V. K. s manželkou doteraz nedošlo. Nedošlo k tomu preto,

lebo už od roku 1961 pozemok par. č... nepretržite až doteraz užívame v súlade s vyššie

uvedenými geometrickými plánmi z roku 1969 a 1972 (najskôr ako jeho nájomcovia a

neskôr ako jeho vlastníci) a od roku 1961 až doteraz je tento náš pozemok oplotený

železnými tyčami s pevnými betónovými základmi. Naopak, došlo len k zásahom v

katastrálnej mape zo strany správy katastra, v dôsledku čoho v súčasnosti evidovaný stav v

katastri nehnuteľností nekorešponduje so stavom právnym (vlastníckym)...

V súčasnosti k porušovaniu nášho ústavného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR prispieva aj Krajský súd v Bratislave,

ktorý v súdnom konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa

až vedeného pod č.k. po takmer

roku od prevzatia administratívneho spisu od správy katastra doposiaľ nevytýčil termín

pojednávania a niekoľko mesiacov nevykonal ani žiadne procesné úkony.“

Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 8 000 €, čo odôvodňujú materiálnou, ale predovšetkým nemateriálnou ujmou, ktorá

im bola spôsobená. V tejto súvislosti uvádzajú, že „prípadné konštatovanie porušenia

ústavného práva nepostačuje, pretože Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

závažným spôsobom spôsobila a naďalej spôsobuje nám ako aj našej rodine ujmu. Táto

ujma nemá len majetkový charakter spočívajúci v nákladoch, ktoré sme museli doposiaľ

vynaložiť na správne a iné poplatky a odmeny advokátom za poskytnuté právne služby

v tomto viac ako 13 ročnom katastrálnom konaní, ale predovšetkým v ujme nemajetkovej

povahy.

Nemajetková ujma spočíva v prvom rade v tom, že nás správa katastra vystavila

do značného stavu právnej neistoty v otázke priebehu hraníc nášho pozemku, pričom svoje

pochybenie, ktoré sama spôsobila, nemá záujem v katastrálnom konaní, ktoré sme

iniciovali, napraviť. V dôsledku takéhoto konania správy katastra sme zo strany Ing. K. a

jeho manželky obviňovaní, že užívame ich pozemok, čo nielen trvalo rozvrátilo naše dovtedy

dobré susedské vzťahy, ale predovšetkým znižuje našu česť a dôstojnosť voči ostatným

susedom.

V druhom rade nás tento nesúlad v evidencii katastra nehnuteľností obmedzuje

v našom dispozičnom práve s pozemkom voľne nakladať, pretože prípadný záujemca o kúpu

pozemku sotva bude mať záujem o pozemok, ktorého hranice sú spochybnené nesprávnou

evidenciou v katastri nehnuteľností a kúpu pozemku bude podmieňovať práve právoplatným

ukončením tohto konania.

Permanentný viac ako 13 ročný stres z tohto stavu právnej neistoty nepriaznivo

pôsobí aj na náš zdravotný stav, ktorý je tým, že už máme viac ako 80 rokov, v značnej

miere podlomený. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania katastrálneho konania máme aj

dôvodnú obavu, či sa vôbec dožijeme právoplatného rozhodnutia v tomto konaní.

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu tým, že postupovala v našej veci

svojvoľne, že odmietla rešpektovať vyslovené právne záväzné názory..., tak v značnej miere

znížila aj našu dôveru v právny štát a vyvolala u nás absolútny stav beznádeje.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo M. M. a V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Správy katastra pre hlavné mesto

SR Bratislavu v konaní vedenom pod sp. zn. X 39/2000 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. M. a V. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur (slovom:

osemtisíc eur), ktoré je im povinná vyplatiť Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správa katastra pre hlavné mesto Bratislavu je povinná uhradiť M. M. a V. M.

trovy konania vo výške 487,32 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

k rukám advokáta JUDr. Michala Huttu, Advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS,

Bezekova 13, 841 02 Bratislava.“

V zmysle ustanovení a o organizácii miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. októbra 2013

došlo k zrušeniu označeného účastníka konania Správy katastra pre hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislavu, pričom jej pôsobnosť prešla na Okresný úrad Bratislava,

katastrálny odbor, kde v súčasnosti sťažovateľmi namietané konanie prebieha. Ústavný súd

preto v záhlaví tohto uznesenia uviedol ako účastníka konania Okresný úrad Bratislava,

katastrálny odbor.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

v čase podania sťažnosti sa vec sťažovateľov nachádzala na krajskom súde, ktorému bola

1. júna 2012 odstúpená správou katastra z dôvodu odvolaní podaných účastníkmi

administratívneho konania. O opravných prostriedkoch účastníkov konania rozhodol

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 20. novembra 2013 tak, že rozhodnutie

okresného úradu (pôvodne správy katastra) sp. zn. X-39/2000 z 19. decembra 2011 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po právoplatnosti rozsudku bol administratívny spis

vrátený okresnému úradu, a to prípisom krajského súdu z 19. februára 2014. Okresný úrad

vo veci sťažovateľov opätovne rozhodol rozhodnutím sp. zn. X-39/2000 z 31. marca 2014

tak, že určil spornú hranicu predmetných pozemkov. Proti uvedenému rozhodnutiu podali

účastníci konania Ing. V. K. s manželkou odvolanie, ktoré bolo predkladacou správou

z 22. augusta 2014 predložené spolu s administratívnym spisom krajskému súdu

na rozhodnutie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, ).

Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, sa v petite sťažnosti

domáhajú vyslovenia porušenia základného práva podľa postupom

správy katastra v konaní vedenom pod sp. zn. X 39/2000. V ďalšej časti petitu sťažnosti

navrhujú, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov, avšak bez toho, aby súčasne navrhli

vysloviť, že ich práva boli postupom krajského súdu v označenom konaní porušené.

Ústavný súd uvádza, že ani zákon mu neumožňujú prikázať krajskému súdu

konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov bez toho, aby ešte predtým vyslovil

vo svojom rozhodnutí, že postupom krajského súdu v označenom konaní bolo porušené

sťažovateľmi označené základné právo podľa . Príkaz konať bez

zbytočných prieťahov je totiž viazaný na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že iným

zásahom (nečinnosťou, neefektívnym postupom) boli porušené základné práva alebo

slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľov vyplývajúce z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom [ , a ].

Pretože sťažovatelia sa v petite sťažnosti nedomáhali toho, aby ústavný súd vyslovil

porušenie ich základného práva podľa postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd sa posudzovaním tejto otázky

nezaoberal, súc viazaný petitom sťažnosti ustálil predmet konania v rozsahu namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného úradu (pôvodne postupom správy katastra) v konaní

vedenom pod sp. zn. X-39/2000.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , ).

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú

aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc

miestne a vecne príslušného všeobecného súdu v rámci správneho súdnictva rozhodovať

o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je aj Okresný úrad Bratislava, katastrálny

odbor. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným

súdom. Preto sa odstránenia namietanej nečinnosti okresného úradu vo veci sťažovatelia

musia domáhať v konaní pred všeobecným súdom, a nie v konaní pred ústavným súdom

(m. m. ).

Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na citované právne normy,

konštatuje, že preskúmavanie postupu (nečinnosti) katastrálneho úradu v označenom konaní

nepatrí do jeho právomoci, a preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014