Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 597/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. Ö.,

zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Advokátska kancelária, Žižkova 6,

Košice, vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 28. októbra 2013

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 29. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. Ö. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2014

doručená sťažnosť Ing. Ľ. Ö. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -563 z 28. októbra

2013 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-665 z 29. apríla 2014.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. -563 z 28. októbra 2013 bolo manželstvo sťažovateľa a jeho

manželky (v konaní navrhovateľky) rozvedené, mal. deti E. a M. boli zverené

navrhovateľke, sťažovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí po 250 €,

resp. 200 € mesačne a bol upravený aj styk sťažovateľa s maloletými deťmi.

Na základe odvolania sťažovateľa, ktoré smerovalo proti výrokom o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, rozsudkom krajského súdu č. k.

-665 z 29. apríla 2014 bol rozsudok okresného súdu potvrdený

v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas po rozvode. Rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený

3. decembra 2013. Výrok o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaním napadnutý,

nadobudol právoplatnosť 19. decembra 2013. Výroky o úprave rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré boli napadnuté

odvolaním, sa stali právoplatnými 9. mája 2014.

Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutia všeobecných súdov sú nielenže nedostatočne

odôvodnené, ale aj nekonzistentné, lebo sú nepresvedčivé, ba až svojvoľné. Ich závery sú

v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Súčasne dĺžka konania bola neprimeraná

a došlo k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ už v odvolaní poukázal na to, že znalkyňa C. zistila v prípade E.

indiferentný, až skôr negatívny vzťah voči priateľovi navrhovateľky, ktorého prítomnosť jej

vadí a nechce ho akceptovať. Ďalší znalec Č. výslovne potvrdil, že vzťah priateľa

navrhovateľky k E. nijako neskúmal. Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na závažnosť

jeho námietky krajský súd nemohol rozhodnúť bez nariadeného pojednávania, keďže bolo

potrebné doplniť dokazovanie, prípadne ho zopakovať.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti sťažovateľa, krajský súd síce potvrdil

rozsudok okresného súdu, čo sa týka určenia výživného, avšak aplikoval iné ustanovenie

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo pre

rozhodnutie bez akýchkoľvek pochybností rozhodujúce. Stalo sa tak aplikovaním

ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, teda tým, že sa vychádzalo z akéhosi

predpokladaného príjmu sťažovateľa. V tejto súvislosti krajský súd mal podľa názoru

sťažovateľa v zmysle minimálne vyzvať

sťažovateľa, aby sa k použitiu takéhoto ustanovenia vyjadril, ak nie aj nariadiť

pojednávanie. Krajský súd však o odvolaní rozhodol bez takejto výzvy na vyjadrenie

sťažovateľa k použitiu iného ustanovenia, čo je nutné kvalifikovať ako odňatie možnosti

konať pred súdom v zmysle .

Sťažovateľ poukazuje ďalej na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že

v záujme maloletých detí by bola striedavá starostlivosť. Všeobecné súdy vychádzali

z údajnej absencie komunikácie medzi rodičmi, čo však nie je dané, pričom v priebehu

konania neboli preukázané dôvody spôsobilé intenzívne negatívne zasahovať do záujmu

maloletých detí. Tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane sťažovateľa sú dané vhodné

podmienky na starostlivosť o maloleté deti.

Pri úprave styku sťažovateľa s maloletými deťmi sa vychádzalo výlučne z tej úpravy

styku, ktorá bola obsahom predbežného opatrenia z 26. marca 2011, hoci nariadením

predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda predbežné

opatrenie zásadne nemá prejudikovať práva a záujmy účastníkov.

Pri určení výživného sa prihliadlo podľa názoru sťažovateľa iba na výdaje

navrhovateľky. V danom prípade neobstojí tvrdenie, že dieťa má zdieľať životnú úroveň

rodiča, a to preto, že mesačný príjem sťažovateľa a navrhovateľky je v postate na rovnakej

úrovni. Pri určovaní výšky výživného sa nezohľadnilo ani to, že sťažovateľ sa podieľa na

starostlivosti o maloleté deti v priemere minimálne desaťkrát do mesiaca.

Podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní k zbytočným prieťahom, ktoré vyplývajú

už zo samotnej skutočnosti, že konanie na oboch stupňoch trvalo takmer štyri roky. Pritom

sťažovateľ dĺžku konania nijako neovplyvnil.

Sťažovateľ navrhuje vydať tento nález:

„1. Základné právo Ing. Ľ. Ö. na súdnu ochranu podľa (...),

právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru(...) bolo porušené rozsudkom

Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 10. 2013, sp. zn. a rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 29. 04. 2014, sp. zn. .

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 10. 2013, sp. zn. zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Základné právo Ing. Ľ. Ö. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

postupom Okresného súdu Košice II (zrejme má byť Okresného súdu Košice I, pozn.)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

4. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

5. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť Ing. Ľ. Ö. primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3 000 €(...), ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť Ing. Ľ. Ö. primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 €(...), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinní uhradiť Ing. Ľ. Ö.

trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 €(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr.

Vladimíra Kotusa do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal dovolanie proti rozsudku krajského

súdu č. k. -665 z 29. apríla 2014.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniam vedeným

okresným súdom pod sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn.

pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -563 z 28. októbra 2013 bolo

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa podľa a dohovoru mal krajský súd v rámci

odvolacieho konania. Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

Treba tiež dodať, že sťažovateľ využil právo podať odvolanie.

Obdobná je situácia aj vo vzťahu voči konaniu vedenému krajským súdom pod

sp. zn. pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Vzhľadom na uplatnené

námietky sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. -665 z 29. apríla

2014 bolo možné podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorého

prípustnosť by sa opierala o ustanovenie .

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ dovolanie skutočne aj podal, a preto v danom

štádiu konania právomoc posúdiť námietky sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania, čím je tiež vylúčená v uvedenom rozsahu právomoc

ústavného súdu.

Odlišná je situácia vo vzťahu k námietke sťažovateľa, podľa ktorej konanie tak na

okresnom súde, ako aj na krajskom súde bolo vedené so zbytočnými prieťahmi a trvalo

neprimerane dlhú dobu, čo podľa sťažovateľa znamená porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V uvedenej súvislosti treba sťažnosť pre neprimeranú dĺžku konania na okresnom

súde pod sp. zn. považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a rovnako aj práva podľa dohovoru) je v zásade „iným

zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže v predmetnom prípade

napadnuté konanie sa pred okresným súdom skončilo vyhlásením rozsudku 28. októbra

2013 (resp. definitívne najneskôr doručením písomného vyhotovenia rozsudku 3. decembra

2013), sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr

v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 9. júla 2014

(ústavnému súdu doručená 10. júla 2014), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3

, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou uvedených

námietok, pretože sťažnosť v tejto časti bolo potrebné posúdiť ako návrh podaný

oneskorene.

Sťažnosť na neprimeranú dĺžku konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

pre porušenie čl. 6 dohovoru treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( )

bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Napadnuté konanie bolo na krajskom súde právoplatne skončené 9. mája 2014.

Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním

z 9. júla 2014, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý

sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní

pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho

právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Napokon treba uviesť, že sťažovateľ proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým

bolo manželstvo rozvedené, odvolanie nepodal, pretože jeho odvolanie smerovalo iba proti

výrokom upravujúcim výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po

rozvode manželstva. Ani z obsahu sťažnosti nevyplýva nijaká námietka proti tomu, že

manželstvo bolo rozvedené.

Podľa názoru ústavného súdu za uvedeného stavu sťažovateľ zrejme len omylom

požaduje zrušenie rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v celom rozsahu, teda nielen

tých výrokov, ktoré sa týkajú úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas po rozvode manželstva.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014