Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-46-2009.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/46/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu: T.. Z. P., nar. X.XX.XXXX, bytom J. 2, I. O., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, Bratislava, 2/ Fleetreal, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 64, 821 07 Bratislava, IČO: 45 470 189, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ľubor Navračič, PhD., advokát so sídlom Miletičova 21, 820 05 Bratislava 25, IČO: 30 794 501, 3/ B.. M. I., Q. so sídlom M. R. Z. XX, XXX XX M., 4/ Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8/10, Bratislava, IČO: 31 748 902, 5/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom Mamateyova 7, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, o náhradu škody vo výške 288.058,85 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.511.941,45 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovaným 1/ až 5/ trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou spočiatku domáhal zaplatenia škody na jeho majetku, a to tak, že na tejto sa podieľajú žalovaní 1/ až 5/ viac ako 90% z konkurznej podstaty a navyše podľa dokazovania súdu sú mu povinní zaplatiť aj nemajetkovú škodu vo výške 1,8 milióna eur. Neskôr svoju žalobu upresnil tak, že žiadal náhradu škody vo 288.058,85 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.511.941,15 eur. Svoju žalobu odôvodnil v podstate tým, že na jeho firmu bolo vedené konkurzné konanie, pričom týmto mu bola spôsobená značná škoda. Jednalo sa o škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym postupom, neplnením zákonných povinností a nerealizovaním zákonných oprávnení zo strany žalovaných osôb, ktoré vystupovali v pozícii konajúceho súdu, správcu konkurznej podstaty alebo veriteľov. Škoda mu bola spôsobená vo výške 288.058,85 eur, čo je rozdiel medzi hodnotou majetku jeho firmy, t.j. aktív na začiatku konkurznom a príjmu z predaja majetku v konkurznom konaní. Hodnota majetku bola v konkurznom konaní určená znalcom v celkovej výške 346.870,69 eur a celkový príjem zo speňaženého majetku predstavuje sumu 58.811,84 eur. Okrem toho mu bola spôsobená, podľa jeho názoru, aj ďalšia škoda, a to takým spôsobom, že neuhradením prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní z jeho majetku sa jeho záväzky podstatne zvýšili o úroky a trovy konania v následných exekučných konaniach.
2. Žalovaní 1/ až 5/ žalobu považovali za neopodstatnenú a žiadali ju zamietnuť. Zhodne uviedli, že konkurzné konanie prebehlo v zmysle zákona. Nie je dôvod na to, aby súd spochybňoval samotné konkurzné konanie. Vyjadrenia žalobcu považovali za neopodstatnené. Navyše zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa žalobca vlastne domáha.
3. Na tomto mieste súd uvádza, že v tejto veci už tunajší súd dvakrát rozhodol. Prvýkrát to bol rozsudkom 2C/46/2009-195 dňa 20.10.2011, kedy žalobu zamietol. Túto zamietol z dôvodu premlčania. Následne KS v Žiline ako súd druhej inštancie konaním 6Co/301/2013-231 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhýkrát rozhodol súd uznesením 2C/46/2009-341 dňa 14.4.2016, kedy konanie zastavil. Urobil tak z toho dôvodu, že žalobca v konaní nebol legitimovaný, bol vyhlásený na neho konkurz pod č. 3K/14/2008-59. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a KS v Žiline konaním 8Co/243/2017-393 dňa 30.11.2017 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Z odôvodnenia uznesenia súdu druhej inštancie vyplynulo, že: „úpadca vyhlásením konkurzu nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti i spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Ak úpadca vyhlásením konkurzu nestráca právnu subjektivitu, nie je mu možné uprieť ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Pokiaľ však predmetom žaloby úpadcu podanej po vyhlásení konkurzu je majetok patriaci do konkurznej podstaty úpadcu, takúto žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko dispozičné oprávnenie k majetku patriaceho do konkurznej podstaty prechádza vyhlásením konkurzu na správcu“. V ďalšom súd druhej inštancie prikázal tunajšiemu súdu vyriešiť otázku, či pohľadávka žalobcu z titulu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy uplatnená žalobou, patrí do majetku podliehajúceho konkurzu alebo nie. Až po vyriešení tejto otázky sa bude zaoberať otázkou, či žalobca je v prejednávanej veci aktívne vecne legitimovaný alebo nie, pričom nedostatok vecnej legitimácie sa prejaví zamietnutím žaloby a nie zastavením konania.
5. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa so spisovým materiálom Krajského súdu v Banskej Bystrici /ďalej len KS/ 51-24K62/97, s konečnou správou o vyúčtovaní a odmene výdavkov správcu konkurznej podstaty, so zmluvou o postúpení pohľadávok, s dodatkom k zmluve o postúpení pohľadávok, s rozhodnutím KS v Žiline 6Co/209/2009, s písomnými podaniami sporových strán, s uznesením OS Žilina 3K/14/2008-59 a zistil nasledovné:
6. Žalobca sa domáhal odškodnenia nemajetkovej ujmy v celkovej výške 1,8 mil. eur. Ďalej žiadal zaviazať žalovaných 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne na úhradu sumy 288.058,85 eur ako rozdiel medzi hodnotou jeho majetku, t.j. aktív na začiatku konkurzu a príjmu z predaja majetku v konkurznom konaní. Neskôr požadoval náhradu škody vyplývajúcu zo sprenevery vo výške 288.000 eur a navyše aj nemajetkovú ujmu 1.500.000 eur. Konkurzným konaním mu mala byť spôsobená škoda. V konkurznom konaní bola urobená sprenevera, keď jeho majetok, ktorý spadal do konkurzu, bol vysoko aktívny a výplatok z konkurzu tvoril iba časť hodnoty v sume 58.811,84 eur.
7. Na mnohých pojednávaniach žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Žalobu považoval za neurčitú a nejasnú. Nie je zrejmé, či si uplatňuje žalobca náhradu škody alebo náhradu za škody spôsobené nesprávnym úradným postupom orgánov. Podľa jeho názoru konkurzné konanie bolo pod dohľadom súdu. Prebehli všetky postupy konkurzného konania, teda v rámci konkurzného konania bol urobený súpis konkurznej podstaty. Bol urobený aj znalecký posudok, čo sa týka hodnoty konkurznej podstaty. V rámci konkurzu bol urobený a schválený plán speňažovania.
8. Obdobne vypovedal v tejto veci na pojednávaniach a zotrval na tejto výpovedi aj žalovaný 3/ - správca konkurznej podstaty B.. M. I.. Ten poukázal na tú skutočnosť, že na žalobcu bol vyhlásený osobný konkurz a podľa jeho názoru nemá ani aktívnu legitimáciu vystupovať v spore.
9. Žalovaný 4/ na pojednávaní uviedol, že oni ako veritelia neboli v konkurznom konaní v plnom rozsahu uspokojení. Aj podľa ich názoru konkurz prebiehal podľa zákona pod dohľadom súdu, a preto žiadali žalobu zamietnuť. Takisto poukázali na to, že žalobca v tomto spore nie je aktívne legitimovaný.
10. Žalovaný 5/ uviedol, že žaloba nespĺňa základné podmienky konania o náhradu škody, čiže nie je preukázané porušenie určitej právnej povinnosti a nie je preukázaná skutočná škoda a ušlý zisk. Zároveň tam nie je uvedená príčinná súvislosť a preukázané zavinenie. Navyše, namietali svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko oni pohľadávku predali dňa 9.12.2005 spoločnosti veriteľa a táto ju následne predala Slovenskej konsolidačnej, takže z tohto konkurzu vôbec neboli uspokojovaní. Takisto podotkli, že žalobca nie je aktívne legitimovaní.
11. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť, namietal jednak premlčanie pohľadávok, svoju pasívnu legitimáciu ako aj legitimáciu žalobcu v tomto spore.
12. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným spisovým materiálom KS v Banskej Bystrici 51-24K/62/97 a zistil, že v tomto konaní prebiehalo konkurzné konanie. Bol vyhlásený na žalobcu, resp. jeho firmu konkurz ako na úpadcu. V konaní vystupovali aj žalovaní, resp. ich právni nástupcovia, ktorí si uplatňovali svoje pohľadávky voči žalobcovi. Z vyššie citovaného spisového materiálu vyplynulo aj konečná správa vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu, z ktorej vyplýva akým spôsobom boli uspokojované pohľadávky veriteľov. Konkurzní veritelia prihlásili svoje pohľadávky v tom čase v celkovej výške 11.451.326,-Sk. K uspokojeniu pohľadávok bola použitá suma vo výške 680.262,65,-Sk.
13. V tomto spore tunajší súd predovšetkým riešil otázku, či pohľadávka žalobcu z titulu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy patrí do majetku podliehajúceho konkurzu alebo nie, ako to naznačil aj súd druhej inštancie.
14. Samotný žalobca na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku tvrdil, že tieto pohľadávky nepatria do majetku podliehajúceho konkurzu. Na druhej strane vo svojej výpovedi sám priznal, že všetky pohľadávky prešli vlastne do konkurzu. Pohľadávky, ktoré žaluje na tunajšom súde, sú pohľadávky, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. Žalovaní 1/ až 5/ ho zneužili v konkurznom konaní. Podľa jeho ďalšieho vyjadrenia celý konkurz prebehol protiprávne. Konkurz prebiehal celé roky a tým došlo k znehodnoteniu majetku strojov a zariadení. Znalcom bola celková výška majetku stanovená na 346.870,69 eur a príjem zo speňaženého majetku predstavoval sumu 58.811,84 eur. Sám žalobca počas celého konania tvrdil, že v konkurznom konaní bola jeho firma ukrátená. Potom sa domáhal nemajetkovej ujmy aj náhrady škody z titulu ukrátenia celkovej hodnoty majetku jeho firmy.
15. Súdu udáva, že samozrejme, že náhradu škody tak, ako si ju uplatňoval v tomto konaní žalobca, tak táto náhrada škody patrí do majetku podliehajúcemu konkurzu. O túto škodu mal byť konkurz ukrátený. Škodu v sume 288.058,85 eur videl žalobca ako rozdiel medzi hodnotou jeho majetku, t.j. aktív na začiatku konkurzu a príjmom z predaja majetku v konkurznom konaní. Je nepochybné, že táto náhrada škody, ktorú žaloval, podlieha konkurznému konaniu. Navyše aj samotný správca konkurznej podstaty (osobného konkurzu) B.. Q. M., ktorá bola vypočúvaná v minulosti na pojednávaní, uviedla, že žalobca podával žalobu dňa 20.3.2009, čo bolo po vyhlásení konkurzu. Túto pohľadávku nemá ani v súpise majetku. V čase vyhlásenia konkurzu takáto škoda ani neexistovala, a preto ju nemohla zahrnúť ako pohľadávku. Z uvedených dôvodov potom súd musel jednoznačne uviesť, že pohľadávka žalobcu z titulu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy uplatnená žalobou patrí do majetku podliehajúceho konkurzu.
16. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
17. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
18. Je nepochybné, že v tejto konkrétnej veci žalobca vedie spor voči žalovaným 1/ až 5/. Na tomto mieste sú dáva do pozornosti uznesenie Okresného súdu Žilina 3K/14/2008-59, ktoré sa stalo právoplatným dňa 13.11.2008. Týmto uznesením bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T.. Z. P., terajšieho žalobcu. Za správcu bola ustanovená B.. Q. M. so sídlom kancelárie K. XXX/X, E.. Bol otvorený malý konkurz. Bol to žalobca, ktorý podal žalobu dňa 20.3.2009. Z uznesenia tunajšieho súdu však vyplýva, že bol vyhlásený konkurz na jeho majetok žalobcu, pričom toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 13.11.2008, čo bolo dávno predtým, ako podal samotný žalobca žalobu.
19. Súd dospel k záveru, že žalobca v čase, keď podal návrh na vyhlásenie konkurzu, stratil subjektivitu na podanie takéhoto návrhu ohľadne náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy. O tomto mohol rozhodovať len ustanovený správca konkurznej podstaty. V tomto spore nemal žiadnu subjektivitu, aby takúto žalobu mohol podávať. Pokým by bola takáto pohľadávka zaevidovaná u správcu konkurznej podstaty, bol by oprávnený takúto žalobu podať správca a nie žalobca. Následne súd aj v zmysle rozhodnutia súdu druhej inštancie 8Co/243/2017-393 žalobu žalobcu zamietol.
20. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní to boli žalovaní 1/ až 5/, ktorí mali plný úspech, a preto im súd oprávnene priznal aj trovy konania v rozsahu 100%.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).