Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-87-2018.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobkyne: Z. P.Á., B.. XX.X.XXXX, X. V. X, X., Č. G., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SOWA s. r. o., Beblavého 8, Bratislava, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko, zastúpenému spoločnosťou alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, o zaplatenie 250,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 250,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2018 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 250,- eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 2.9.2014 bola cestujúcou letu č. FR 8227 z Alghero Taliansko do Bratislavy, SR s dĺžkou letu 1095 km, ktorý bol vykonaný žalovaným. Keďže predmetný let meškal viac ako tri hodiny vznikol žalobkyni nárok v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia EÚ č. 261/2004 na peňažnú náhradu vo výške 250,- eur.
2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že právo, ktoré si uplatňuje v konaní nie je premlčané, nakoľko sa na daný právny vzťah aplikuje právo krajiny obvyklého pobytu žalovaného, teda Írska, pričom v zmysle írskeho právneho poriadku by sa predmetné právo premlčalo až za šesť rokov. V danom prípade nedošlo k dohode strán o rozhodnom práve. Čl. 5 ods. 3 Nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať veľmi striktne. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ môžu byť technické poruchy posúdené ako mimoriadne iba vtedy, ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa netýka bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly na základe svojej povahy alebo pôvodu. Porucha spôsobená predčasným zlyhaním určitých súčiastok lietadla predstavuje síce nečakanú udalosť, avšak predpokladá sa, že žiadna súčiastka lietadla nie je bezporuchová. Preto v rámci činnosti leteckého dopravcu táto nečakaná udalosť patrí do bežného výkonu jeho činnosti, keďže tento dopravca je bežne konfrontovaný s takým druhom nepredvídaných technických porúch. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-257/14 a č. C-501/17, podľa ktorého predstavuje poškodenie pneumatiky mimoriadnu okolnosť iba v prípade, ak mala pôvod výlučne v náraze cudzieho predmetu, čo ale musí letecký dopravca preukázať. Aj v takomto prípade musí letecký dopravca preukázať, že použil všetky personálne, materiálne a finančné prostriedky, ktorými disponoval, s cieľom predísť tomu, aby výmena pneumatiky poškodenej cudzím predmetom viedla k veľkému meškaniu dotknutého letu.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 2.9.2014 vykonal leteckú prepravu žalobkyne prostredníctvom letu č. FR 8227 z Alghero Taliansko do Bratislavy, SR. Žalovaný
pristúpil k riadnemu vykonaniu prepravy hneď ako odpadli objektívne dôvody, ktoré mu v tom bránili, teda poskytol žalobkyni prepravu vo forme odletu z letiska Alghero - Fertilia Airport Taliansko s príletom na letisko Bratislava o viac ako 4 hodiny neskôr oproti pôvodnému letovému plánu. Objektívnym dôvodom pre meškanie letu bol nepriaznivý stav lietadla určeného pre leteckú dopravu dňa 2.9.2014. Jednalo sa o mimoriadnu okolnosť podľa odôvodnenia 14 a 15 Nariadenia č. 261/2004. Omeškanie letu bolo spôsobené nepriaznivým stavom lietadla, došlo k neočakávanému technickému problému na lietadle. Žalovaný musel pristúpiť k časovej zmene nástupu žalobkyne do lietadla z dôvodu, aby odvrátil hrozbu leteckej nehody alebo inej komplikácie spätej s nevhodnými podmienkami. Žalovaný konal v záujme bezpečnosti cestujúcich, keď konal v súlade s pokynmi správy letiska Alghero a realizoval let s omeškaním po vykonaní opravy lietadla. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, mal za to, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 106 OZ.
4. Ďalej žalovaný uviedol, že na predmetné konanie by sa mali aplikovať normy slovenského právneho poriadku týkajúce sa premlčania pohľadávky, nakoľko konanie je vedené pred slovenským súdom. Žalobkyňa uskutočnila voľbu, ktorá jej podľa európskych a medzinárodných noriem prislúcha a iniciovala konanie pred slovenským súdom. Neočakávaný technický problém (defekt na kolese lietadla) sa objavil napriek riadnej technickej údržbe a kontrolnému mechanizmu zo strany žalovaného.
5. Na pojednávanie nariadené na 17.1.2022 sa žalovaný nedostavil, hoci termín pojednávania vzal na vedomie na predbežnom prejednaní sporu cestou jeho právneho zástupcu, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.
6. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná jeho medzinárodná príslušnosť (právomoc), pričom dospel k záveru, že je príslušný na prejednanie sporu s poukazom na čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pretože v jeho obvode bola poskytnutá služba (miesto zmluvného plnenia), o ktorú v prejednávanej veci ide.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, pričom na základe takto vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako prevádzkujúci letecký dopravca dňa 2.9.2014 vykonal leteckú prepravu žalobkyne ako cestujúcej prostredníctvom letu č. FR 8227 z letiska Alghero - Fertilia Airport Taliansko, na Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, Slovenská republika (BTS), pričom predmetný let o dĺžke 1095 km bol omeškaný o 4 hodiny a 40 minút (teda o viac ako 3 hodiny).
9. Z inžinierskej správy zo dňa 29.4.2015 vyplýva, že počas predletovej inšpekcie letu FR 8227 dňa 2.9.2014 letová posádka nahlásila hlbokú ryhu v pravej vonkajšej pneumatike kolesa číslo štyri. Odstránenie nahlásenej chyby bolo nevyhnutné pred odletom lietadla. Špecializovaný systémový inžinier vykonal obhliadku lietadla. Poškodenie bolo identifikované a koleso číslo štyri bolo vymenené v súlade s príručkou údržby lietadla (PÚL) 32-45-11. Následne bolo lietadlo vyhlásené za prevádzkyschopné a bolo prepustené do prevádzky o 17:05 hod. dňa 2.9.2014. Uvedená chyba (hlboká ryha nájdená v kolese číslo štyri) sa zistila aj napriek vykonaniu všetkých požadovaných kontrol a údržby špecifikovanej v programe údržby, ktorý je aktuálny a v súlade s leteckými predpismi. Preto bola chyba mimoriadnou okolnosťou a nebola prirodzená vzhľadom k bežnému výkonu prevádzky lietadiel.
10. Z technickej správy, ktorú založil do spisu žalovaný, vyplýva, že počas pred odletovej inšpekcie lietadla posádka našla podstatnú ryhu v pravej pneumatike kolesa číslo štyri. Hĺbka ryhy bola až po plášť kolesa. Koleso číslo 4 bolo vymenené podľa PÚL 32-45-11 REV 54. Jednalo sa o poruchu nevyhnutných alebo potrebných systémov lietadla (NEB č. 25). Plánovaný čas odletu bol 14:00 hod. a skutočný čas odletu bol 18:50 hod.
11. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim majú príslušní cestujúci právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo
ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu; iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
12. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
13. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; b) 400 eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; c) 600 eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).
14. Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
16. Podľa čl. 5 ods. 2 (prvý pododsek) nariadenia č. 593/2008 pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
17. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-402/07 Sturgeon v. Condor a C-432/07 Böck v. Air France) články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.
18. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov, zohľadňujúc relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 250,- eur je dôvodný. V prejednávanej veci žalovaný ako prevádzkujúci letecký dopravca vykonal dňa 2.9.2014 leteckú prepravu žalobkyne ako cestujúcej prostredníctvom letu č. FR 8227 z letiska Alghero - Fertilia Airport Taliansko, na Letisko M. R. Štefánika, Slovenská republika (BTS), pričom predmetný let o dĺžke 1095 km bol omeškaný o 4 hodiny a 40 minút. Boli teda splnené všetky predpoklady potrebné na vznik nároku žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie náhrady vo výške 250,- eur podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda ak by sa tieto mimoriadne okolnosti vymykali spod účinnej kontroly žalovaného ako leteckého prepravcu (v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004).
19. Ako vyplýva z bodu 14. odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, mimoriadne okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. V zmysle bodu 15. odôvodnenia nariadenia č. 261/2004 sa za mimoriadne okolnosti dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.
20. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s bodmi 14. a 15. odôvodnenia tohto nariadenia oslobodzuje prevádzkujúceho leteckého dopravcu od povinnosti platiť náhradu, ak je schopný preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Okrem toho v prípade, že nastanú takéto okolnosti, prevádzkujúci letecký dopravca musí tiež preukázať, že prijal opatrenia primerané situácii tým, že použil všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov alebo materiál a finančné prostriedky, ktorými disponoval, s cieľom predísť tomu, aby táto situácia viedla k zrušeniu dotknutého letu. Nemožno však od neho vyžadovať neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku v rozhodnom čase (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-74/19 Transportes Aéros Portugueses).
21. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade (pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-549/07 Wallentin-Hermann, a vo veci C-257/14 van der Lans).
22. Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 takisto vyplýva, že treba rozlišovať medzi udalosťami „vnútorného“ pôvodu a udalosťami „vonkajšieho“ pôvodu vo vzťahu k prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-28/20 Airhelp v. SAS).
23. S ohľadom na cieľ nariadenia č. 261/2004 uvedený v bode 1. jeho odôvodnenia, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, a s ohľadom na skutočnosť, že článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia predstavuje odchýlku zo zásady práva cestujúcich na náhradu v prípade zrušenia ich letu, je potrebné pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia vykladať reštriktívne (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-195/17 Krüsemann).
24. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v prejednávanom prípade nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ktoré by ho zbavili povinnosti zaplatiť náhradu žalobkyni v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Žalovaný sa v konaní bránil, že objektívnym dôvodom pre meškanie letu bol nepriaznivý stav lietadla, neočakávaný technický problém na lietadle (defekt na kolese lietadla).
25. Vo vzťahu k tejto okolnosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 04.04.2019 vo veci C-501/17, v zmysle ktorého poškodenie pneumatiky lietadla cudzím predmetom, ako je pohyblivý odpad nachádzajúci sa na vzletovej a pristávacej dráhe letiska, spadá pod pojem „mimoriadna okolnosť“ v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia). Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku takisto uviedol, že predčasné zlyhanie určitých súčiastok lietadla, hoci aj nečakané, predstavuje v zásade udalosť, ktorá je vnútorne spojená s jeho systémom fungovania; vzhľadom na osobitné podmienky, za ktorých sa uskutočňuje letecká doprava, a stupeň technologickej prepracovanosti lietadiel sú totiž leteckí dopravcovia bežne konfrontovaní s takýmito poruchami. Podľa Súdneho dvora Európskej únie je v tejto súvislosti nesporné, že pneumatiky lietadiel predstavujú prvok, ktorý je pri vzlete a pristávaní vystavený veľmi silnej záťaži, a preto sú v neustálom nebezpečenstve poškodenia, čo odôvodňuje osobitne prísne pravidelné bezpečnostné kontroly, ktorým tieto pneumatiky podliehajú v rámci bežných podmienok prevádzky leteckých dopravných podnikov. Zároveň však podľa Súdneho dvora Európskej únie platí, že ak má príslušná porucha svoj pôvod výlučne v náraze cudzieho predmetu, čo musí preukázať letecký
dopravca, túto poruchu nemožno považovať za vnútorne spojenú so systémom fungovania lietadla. Ako teda vyplýva z tohto judikátu, Súdny dvor Európskej únie rozlišuje medzi poškodením pneumatiky lietadla spôsobeným cudzím predmetom (ako udalosťou vonkajšieho pôvodu) a poškodením pneumatiky spôsobeným jej namáhaním či opotrebením (ako udalosťou vnútorného pôvodu). Za mimoriadnu okolnosť je pritom možné považovať len poškodenie pneumatiky lietadla cudzím predmetom, pričom dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti zaťažuje leteckého dopravcu. V prejednávanom prípade však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že k poškodeniu pneumatiky došlo v dôsledku stretu s cudzím predmetom (napr. na pristávacej dráhe). Z inžinierskej správy, ani technickej správy, ktoré založil do spisu žalovaný, nevyplýva, čím bola spôsobená podstatná ryha v pravej pneumatike kolesa číslo štyri, nevyplýva z nich, že by bola spôsobená stretom s cudzím predmetom. Na základe uvedeného konajúci súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že k poškodeniu pneumatiky došlo v dôsledku stretu s cudzím predmetom, pričom samotné poškodenie pneumatiky nie je mimoriadnou okolnosťou v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.
26. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom tvrdil, že žalobkyňa uskutočnila voľbu práva, ktorá jej podľa európskych a medzinárodných noriem prislúcha tým, že žalobu podala na slovenský súd. A teda na právny vzťah strán sporu by sa mal vzťahovať právny poriadok Slovenskej republiky, podľa ktorého je uplatnená pohľadávka premlčaná. Žalovaný však neuviedol, z ktorej normy európskeho či medzinárodného práva vyplýva, že by sa na daný právny vzťah mal aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky z dôvodu, že žaloba bola podaná na slovenský súd. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Dohoda o voľbe práva medzi stranami sporu nebola v konaní preukázaná. Preto by sa mal aplikovať čl. 5 ods. 2 (prvý pododsek) nariadenia č. 593/2008, podľa ktorého pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Krajinou obvyklého pobytu cestujúceho (žalobkyne) je Česká republika, kde však nebolo ani miesto začatia, ani miesto skončenia prepravy. Uplatňuje sa teda právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu, čo je Írsko. V zmysle írskeho práva (ktorého obsah nebol sporný), sa pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, premlčí za šesť rokov od vzniku nároku, teda od 2.9.2014. Keďže žaloba bola na súd podaná 20.6.2018, je zrejmé, že bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, námietka premlčania je teda nedôvodná.
27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli na strane žalovaného dané mimoriadne okolnosti v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, žalobkyni preto vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 250,- eur v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.