Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cr-2-2021.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu 1/: SG PARTNER, s.r.o., so sídlom Stred č. 282, 023 54 Turzovka, IČO: 50 244 957, žalobcu 2/: Ľ. D.J., R.. XX.XX.XXXX, D. C. R. J. Č.. XX, XXX XX C. R. J., proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, právne zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov 1/, 2/ zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/, 2/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2021 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom S.. K. C., Q..K.., K. zo dňa 19.01.2021, ktorým boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 1.678,08 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobcovia odôvodňovali, že podali predmetnú žalobu v súlade s ust. § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. a podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. z dôvodu, že im nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Uvedený dôvod odôvodnili tým, že mali zásadné výhrady právneho charakteru voči uplatnenému nároku zo strany žalovaného a rozhodca prejednal vec bez nariadenia pojednávania , pričom žalobcov neoboznámil s tým, že takýmto spôsobom vec prejedná. Na základe týchto dôvodov navrhovali žalobou zrušiť rozhodcovský rozsudok a priznať žalobcom náhradu trov konania. K žalobe pripojili rozhodcovský rozsudok rozhodcu S.. K. C. č. R 92/2020 zo dňa 19.01.2021.
2. K žalobe žalobcov sa vyjadril žalovaný, prostr. svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 27.05.2021, v ktorom považoval žalobu žalobcov za nedôvodnú.
3. V danom prípade poukazoval na ust. § 26 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ,,Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.“.
4. Žalovaný následne uviedol, že žalobcovia s ním uzatvorili dňa 27.08.2020 Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 1556/2020, kde žalobca 1/ vystupoval ako dlžník a žalobca 2/ ako konateľ dlžníka a pristupujúci dlžník. Žalovaný vystupoval ako splnomocnenec pôvodného veriteľa ELEKTRO VOMS, s.r.o., Žilina. Súčasťou predmetnej dohody bola v čl. III i rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej
doložky, v zmysle ktorej sa strany dohodli, ...že konanie bude písomné podľa Slovenského právneho poriadku, podľa Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu ARBITRÁŽ (v prípade rozhodovania rozhodcovským súdom) alebo Rokovacích pravidiel (v prípade rozhodovania rozhodcom) uverejnených na internetovej stránke L..O..I. a v obchodno-právnych sporoch podľa zásad spravodlivosti. Uvedená rozhodcovská doložka sa mala vzťahovať aj na právny vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa, a to spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. a dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka, čo predmetné subjekty potvrdili svojim podpisom na dohode. Zmluvné strany a všetci účastníci dohody sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu, pričom jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany a účastníkov dohody záväzné. Žalovaný ďalej poukázal, že podľa čl. II ods. 4 Rokovacích pravidiel rozhodcu S.. K. C.: ,,Konanie pred rozhodcom je jednostupňové a spravidla písomné. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže na základe vlastného uváženia rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania. Rozhodca môže rovnako rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania, ak o to účastník rozhodcovského konania písomne požiada a uvedie relevantné dôvody, ktoré dostatočne odôvodňujú ústne pojednávanie vo veci a zároveň by takéto ústne pojednávanie mohlo prispieť k spravodlivejšiemu a náležitejšiemu objasneniu veci potrebnému pre rozhodnutie.“. Podľa názoru žalovaného, rozhodca zjavne nevyhodnotil žalobu o zaplatenie 1.678,08 Eur podanú žalovaným v tomto konaní, v zmysle ktorej by bola nevyhnutná potreba nariadenia ústneho pojednávania vo veci a dňa 04.12.2020 vydal rozhodcovské uznesenie R 92/2020 o začatí rozhodcovského konania, pričom v bode III. výrokovej časti uznesenia určil, že rozhodcovské konanie bude písomné. Podľa bodu 3. - 5. odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo žalobcom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní dňa 07.12.2020 doručené rozhodcovské uznesenie sp. zn. R 92/2020 o začatí rozhodcovského konania spolu so žalobou a jej prílohami. Dňa 11.12.2020 žalobca 1/ podaním rozhodcovi oznámil, že má záujem o uzatvorenie rozhodcovského zmieru a dňa 21.12.2020 žalobca 1/ požiadal o predĺženie lehoty na predloženie návrhu znenia rozhodcovského zmieru. Z tohto dôvodu rozhodca predĺžil lehotu na podanie návrhu zmieru do 04.01.2021. Žalobca 2/ zostal v rozhodcovskom konaní pasívny a následne i žalobca 1/ rozhodcovskému súdu nepredložil návrh rozhodcovského zmieru a ani sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril. Rozhodca preto dňa 19.01.2021 vyzval žalobcu v rozhodcovskom konaní na oznámenie, či medzi stranami sporu prebiehajú mimosúdne rokovania. Keďže neprebiehali, rozhodca pokračoval v rozhodcovskom konaní na základe žaloby podanej žalovaným, ako žalobcom v rozhodcovskom konaní, nevyhodnotil existenciu nevyhnutnej potreby nariadenia ústneho pojednávania a rovnako to nenavrhli ani žalobcovia 1/, 2/ v tomto konaní. Potom tvrdenia žalobcov 1/, 2/ v tomto konaní sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, že im nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Žalobcovia 1/, 2/ boli v rozhodcovskom konaní pasívni a preto podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže nahrádzať ich pasivitu. Rovnako ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom nenavrhol ani jeden z účastníkov konania a nebol daný ani žiaden dôvod, ktorý by osvedčoval existenciu nevyhnutnej potreby ústneho prejednania veci. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobcovia mali voči uplatnenému nároku výhrady právneho charakteru a preto i tieto tvrdenia žalobcov 1/, 2/ sú nepravdivé. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietnuť. V prílohe podania predložil súdu i Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 1556/2020, v ktorej žalobca 1/ vystupoval ako dlžník, žalobca 2/ ako konateľ zástupca dlžníka a tiež ako pristupujúci dlžník podľa čl. II bod 2.4, keďže pristúpil k dlhu podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako z predmetnej Dohody o zaplatení dlhu v splátkach súd zistil tvrdenia uvádzané žalovaným o dohodnutí rozhodcovskej doložky v čl. III tak, ako ju prezentoval vo svojom podaní.
5. K podaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcov 1/, 2/ podaním zo dňa 30.06.2021, v ktorom v prvom rade poukazoval, z čoho pozostávala istina, ktorú priznal rozhodcovský súd žalovanému v rozhodcovskom konaní R 92/2020, pričom zotrval, že ak by rozhodca nariadil pojednávanie vo veci, vzniesli by námietku výšky zmluvnej pokuty a výšky poplatku, keďže táto bola v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 3Obo 283/1998.
6. Právny zástupca žalovaného sa voči tomuto podaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.07.2021, v ktorom poukázal, že žalobcovia ohľadne povinnosti rozhodcu nariadiť v prejednávanej rozhodcovskej veci ústne pojednávanie len teoretizujú, keďže k vzneseniu námietok boli povinní v písomnej forme. Žalobu žalobcov žiadal zamietnuť.
7. Právny zástupca žalobcov súdu dňa 10.01.2022 oznámil, že ukončil právne zastupovanie žalobcov 1/, 2/, z ktorého dôvodu sa na pojednávanie nedostaví, pričom žalobca 1/ a žalobca 2/ boli ním riadne upovedomení o termíne pojednávania. Žalobcovia 1/, 2/ sa termínu pojednávania nezúčastnili bez
ospravedlnenia a pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca žalovaného. Ten zotrval na žalobe v celom rozsahu, pričom nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Súd preto vo veci rozhodol v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v neprítomnosti žalobcov.
8. Podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
(3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
(4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
9. Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
10. Na základe podanej žaloby, ktorú žalobcovia 1/, 2/ podali včas, súd mal za to, že neexistujú dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku R 92/2020 vydaného rozhodcom S.. K. C., Q..K.., K. dňa 19.01.2021 a preto žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.
11. Medzi stranami nebolo sporné, že rozhodca S.. K. C., Q..K.., K. rozhodol vec v rámci jeho oprávnenia rozhodnúť vec podľa rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným v Dohode o zaplatení dlhu v splátkach podľa čl. III dohody, ktorú uzavreli dňa 27.08.2020. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní len namietali, že nebolo im umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodca v danej veci nenariadil pojednávanie. V žalobe pritom tvrdili, že voči uplatnenému nároku žalovaným v rozhodcovskom konaní mali zásadné výhrady právneho charakteru, pre ktoré mal rozhodca pojednávanie nariadiť. Žalovaný sa s uvedenými tvrdeniami žalobcov 1/, 2/ nestotožnil, vo svojich písomných podaniach, poukázal, že žalobca 2/ v rozhodcovskom konaní bol nečinný k rozhodcovskému uzneseniu vydanému rozhodcom a doručenému žalobcovi 2/ sa vôbec nevyjadril a žalobca 1/ po doručení rozhodcovského uznesenia požiadal len o predĺženie lehoty na predloženie návrhu zmieru.
Tento následne rozhodcovi nedoručil, ktorý na základe vyjadrenia sa žalovaného ,ako žalobcu v rozhodcovskom konaní, následne konal ďalej a vydal rozhodnutie dňa 19.01.2021.
12. Súd z odôvodnenia rozsudku rozhodcu S.. K. C., Q..K.., K. ako i z rozhodcovského spisu pripojeného k danému konaniu zistil tvrdenia uvádzané žalovaným o nečinnosti a pasivite žalobcov 1/, 2/ v rozhodcovskom konaní, ktorí sa k veci nevyjadrili a len žalobca 1/ požiadal o lehotu, v ktorej by navrhol zmier, ktorý by uzavreli so žalovaným ako žalobcom v rozhodcovskom konaní. Tento podľa rozhodcovského spisu nebol predložený rozhodcovi a v zmysle § 26 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní mohol rozhodcovský súd rozhodnúť, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Z rozhodcovského uznesenia vydaného rozhodcom v danej veci dňa 04.12.2020 súd v petite rozhodnutia vo výrokovej vete III súd zistil, že rozhodca určil, že rozhodcovské konanie bude písomné. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi 1/ v tomto konaní doručené dňa 07.12.2020 a rovnako i žalobcovi 2/. Žalobcovia 1/, 2/ boli teda uzrozumení, že konanie bude v danej veci písomné a preto bolo ich povinnosťou v prípade námietok právneho charakteru tieto rozhodcovi písomne oznámiť. O tom, že konanie bude v rozhodcovskom konaní písomné bolo dohodnuté i priamo v rozhodcovskej zmluve vo forme rozhodcovskej doložky, a to v čl. III Dohody o uhradení dlhu v splátkach zo dňa 27.08.2020. Rovnako i z Rokovacích pravidiel rozhodcu podľa čl. II ods. 4 je dané, že konanie pred rozhodcom je jednostupňové a spravidla písomné. Rozhodca len v odôvodnených prípadoch, ak to považoval za nevyhnutné, mohol na základe vlastného uváženia rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania, resp. ak by o to účastník rozhodcovského konania písomne požiadal s uvedením relevantných dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku rozhodcu v rozhodcovskom konaní mal súd za to, že rozhodca nenariadil ústne pojednávanie, keďže nevyhodnotil existenciu nevyhnutnej potreby nariadenia ústneho pojednávania vo veci, v rozhodcovskom spise sa nenachádza návrh žiadneho z účastníkov ohľadne nariadenia pojednávania v danej veci a preto rozhodca rozhodoval v súlade s Rokovacím poriadkom, keď v danej veci následne vydal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Súd rovnako poukazuje i na § 4 bod 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, že dôvody uvádzané žalobcami 1/, 2/ neboli vznesené v rozhodcovskom konaní a preto pri rozhodovaní súdu o žalobe žalobcov 1/, 2/, súd k nim ani nemôže prihliadať. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.