Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 726/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2014 o sťažnostiach Z. V. a J. H., zastúpených advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri

s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ advokát

Mgr. Martin Škubla, vedených pod sp. zn. vo veci namietaného porušenia

ich základných práv zaručených v , 2 a 3, a 3 a

Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd

a práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nezákonnými zásahmi a postupom Slovenskej informačnej služby v ich veciach a o ich

sťažnosti vedenej pod sp. zn. vo veci namietaného porušenia základných

práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47

ods. 3 , , 2 a 3, a 3, a 2

a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. februára 2014, sp. zn.

z 29. januára 2014 a sp. zn. z 29. januára 2014 takto

rozhodol:

Sťažnosti Z. V. a J. H. vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

28. augusta 2013 a 30. augusta 2013 doručené sťažnosti Z. V. (ďalej len „sťažovateľ v 1.

rade“), a J. H. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými

namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3

a (ďalej len „“), , 2 a 3 a

ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

nezákonnými zásahmi a postupom Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) v ich

veciach.

Z obsahu týchto sťažností (pôvodne vedených pod sp. zn. a sp. zn.

) a ich príloh vyplýva, že po náleze ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/2012-

229 z 20. novembra 2012 sťažovatelia požiadali 27. marca 2013 SIS „o zničenie záznamov

a iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov“ a zároveň podali sťažnosti

na nečinnosť SIS. V týchto podaniach žiadali, aby boli podľa

o sťažnostiach v znení (ďalej len „“)

informovaní o výsledku prešetrenia ich sťažností.

Dňa 12. júla 2013 sťažovatelia podali riaditeľovi SIS „Sťažnosť proti postupu pri

vybavovaní sťažnosti z 27. 3. 2013“ a žiadali, aby riaditeľ SIS prijal opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov.

Dňa 26. júla 2013 podali sťažovatelia prostredníctvom svojho spoločného právneho

zástupcu Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

podnet podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

na prešetrenie nezákonného postupu (nečinnosti) SIS, ktorá sťažovateľom oznámila, aby sa

v tejto veci obrátili na „Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky

na kontrolu SIS“.

Dňa 14. augusta 2013 podali sťažovatelia na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) „žiadosti o poskytnutie informácií“, či došlo „k zničeniu všetkých záznamov

z ITP ich zhotoviteľom SIS za prítomnosti zákonného sudcu“ a či bola o tom vyhotovená

písomná zápisnica.

Krajský súd v odpovediach na ich žiadosti z 23. augusta 2013 uviedol, že „písomnou

zápisnicou o zničení záznamov alebo iných výsledkov použitia ITP nedisponuje a nemá

vedomosť o tom, že by záznamy získané použitím ITP (okrem písomností nachádzajúcich sa

v súdnych spisoch... boli zničené“.

Sťažovatelia v sťažnostiach po obšírnej skutkovej a právnej argumentácii ústavnému

súdu navrhujú, aby prijal ich sťažnosti na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že Slovenská

informačná služba vyhotovením a nezničením záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov

použitia informačno-technických prostriedkov (vrátane tzv. analytických prepisov) a ďalej

neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov o sťažovateľoch, ako aj iných údajov

týkajúcich sa ich súkromia v súvislosti s vyhotovovaním a nezničením takýchto záznamov

alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia týchto informačno-technických prostriedkov

(vrátane tzv. analytických prepisov) porušila ich základné práva podľa «čl. 19 ods. 1, ods. 2

a ods. 3, a ods. 3 a ..., , ods. 2 a ods. 3, a

ods. 1 a ods. 3 Listiny… a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru…

Slovenskej informačnej službe sa prikazuje vyradiť a zničiť všetky záznamy

a akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov na základe

rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. 11. 2005 a sp. zn.

Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006 a ktoré sa nachádzajú v spisoch Slovenskej informačnej

služby sp. zn. „63/950“ „63/956“, a „54“, ako aj akýchkoľvek iných spisov Slovenskej

informačnej služby, vrátane audio alebo iných záznamov, úplných alebo čiastočných,

priamych alebo nepriamych, doslovných alebo upravených prepisov záznamov, správ

o používaní informačno-technických prostriedkov, správ o ukončení používania

informačno-technických prostriedkov, „zvodiek“ (spravodajských informácií)

poskytovaných ústavným činiteľom alebo iným štátnym orgánom, vrátane ich kópii,

prepisov, analytických interpretácií (popisov) a akýchkoľvek iných výsledkov použitia

informačno-technických prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či išlo o prepisy v písomnej

alebo akejkoľvek inej podobe a bez ohľadu na to, v akej forme zachytávali, analyzovali

alebo inak spravodajským spôsobom spracovávali obsah záznamov a/alebo iných výsledkov

použitia informačno-technických prostriedkov, a to do 15 dní od doručenia tohto

rozhodnutia.».

Slovenská informačná služba je povinná doručiť sťažovateľom „na adresu

advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s. r. o... kópiu zápisnice o zničení záznamov a)

alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov

uvedených v bode II. alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré mali

byť zaznamenané v zápisnici o ich zničení“.

Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume po 1 €

a úhrady trov konania.

Ústavný súd uznesením z 29. októbra 2013 tieto sťažnosti sťažovateľov (sp. zn. Rvp

18094/2013 a sp. zn. ) podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v spojení s (ďalej aj „OSP“) spojil

na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. .

Dňa 22. apríla 2014 bola ústavnému súdu doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľov

(vedená pod sp. zn. ), ktorou namietali porušenie základných práv

zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3

, , 2 a 3, a 3, a 2 a listiny a práv

zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 5. februára 2014,

sp. zn. z 29. januára 2014 a sp. zn. z 29. januára 2014.

Z obsahu tejto sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa samostatnými

návrhmi z 26. júla 2013 doručenými najvyššiemu súdu 29. júla 2013 domáhali ochrany pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ustanovenia vo veci

použitia informačno-technických prostriedkov odporkyňou – SIS. Sťažovatelia požadovali,

aby najvyšší súd zakázal SIS pokračovať v porušovaní práva sťažovateľov na zničenie

záznamov a/alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických

prostriedkov, ktoré boli SIS vyhotovené na základe rozhodnutí krajského súdu sp. zn. Ntt-3-

D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. z 18. mája 2006 a ktoré sa

nachádzajú v spisoch SIS. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti SIS, aby tieto do 10 dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu zničila. Rovnako sťažovatelia

žiadali, aby najvyšší súd rozhodol o povinnosti SIS doručiť im kópiu zápisnice o zničení

záznamov a/alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia uvedených informačno-

technických prostriedkov alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré

mali byť zaznamenané v zápisnici o ich zničení, a to do 20 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu. Napokon sťažovatelia požadovali rozhodnúť o

náhrade trov konania.

Najvyšší súd napadnutými uzneseniami č. k. -135 z 29. januára 2014

a č. k. -182 z 29. januára 2014 konania o návrhoch sťažovateľov podľa § 104

ods. 1 v spojení s zastavil s odôvodnením, že odporkyňa – SIS pri

používaní informačno-technických prostriedkov nie je orgánom verejnej správy a z toho

dôvodu nemá pasívnu legitimáciu v konaní o návrhu podľa ustanovení .

Rovnako podľa názoru najvyššieho súdu použitie informačno-technických prostriedkov

a nakladanie s poznatkami, ktoré boli na ich základe získané, neprebieha podľa Správneho

poriadku [ o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov] ani sa neuskutočňuje v správnom konaní, úkony spojené s ich používaním nie sú

úkonmi správneho konania, preto nebola splnená ani podmienka postupu súdu podľa § 250

ods. 1 , ktorá predpokladá nezákonný zásah správneho orgánu v správnom konaní.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade napokon podal najvyššiemu súdu

20. augusta 2013 aj návrh proti nečinnosti odporkyne – SIS, ktorým sa domáhal uložiť jej

povinnosť do 10 dní od právoplatnosti vydaného uznesenia najvyššieho súdu konať a zničiť

záznamy a/alebo akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov,

ktoré boli SIS vyhotovené na základe rozhodnutí krajského súdu sp. zn.

z 23. novembra 2005 a sp. zn. z 18. mája 2006 a ktoré sa nachádzajú

v spisoch SIS. Zároveň požadoval uložiť SIS povinnosť doručiť sťažovateľovi v 1. rade

kópiu zápisnice o zničení záznamov a/alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia

informačno-technických prostriedkov alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu

údajov, ktoré mali byť zaznamenané v zápisnici o zničení, a to do 20 dní od právoplatnosti

rozhodnutia najvyššieho súdu. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania.

Najvyšší súd uznesením č. k. -371 z 5. februára 2014 o návrhu

sťažovateľa v 1. rade rozhodol tak, že ho zamietol ako neprípustný s odôvodnením, že SIS

pri používaní informačno-technických prostriedkov nie je orgánom verejnej správy a ani

štát na ňu v tejto veci nepreniesol pôsobnosť rozhodovať v oblasti verejnej správy, a teda

SIS ani v tomto prípade nemá pasívnu legitimáciu, preto nebolo možné jej pasivitu skúmať

ako nečinnosť v správnom konaní podľa ustanovení

upravujúcich konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy.

Podľa názoru sťažovateľov napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu sú arbitrárne,

nedostatočne odôvodnené, závery v nich uvedené sú nesprávne a ústavne nekonformné,

a „Faktickým dôsledkom postupu najvyššieho súdu a napadnutých uznesení je,

že sťažovateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom“. Porušenie princípu právnej istoty

sťažovatelia videli v zmätočnosti a nepredvídateľnosti rozhodnutí, keď konania „o zásah“

najvyšší súd zastavil a konanie o „nečinnosť“ zamietol, pritom vo všetkých konaniach

vychádzal z „takmer totožnej právnej úvahy“. Pochybiť mal najvyšší súd aj v tom,

že v jednom z označených konaní rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii „administratívny

spis“, a v ďalšom konaní odmietol doručiť sťažovateľovi v 1. rade prílohu k vyjadreniu SIS.

Sťažovatelia sú jednoznačne presvedčení, že pasívna legitimácia SIS v označených

konaniach vedených najvyšším súdom bola daná, rovnako tak bola daná aj právomoc

najvyššieho súdu v týchto veciach konať. K týmto, ale aj k ďalším otázkam súvisiacim

s postupmi a rozhodnutiami najvyššieho súdu sťažovatelia predostreli ústavnému súdu

rozsiahlu argumentáciu.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Práva Z. V. podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a 2, a , 2 a 3, a 3,

ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 5. 2. 2014 porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo dňa 5. 2. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť Z. V. trovy konania v plnom

rozsahu podľa vyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia...

1. Práva Z. V. podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a 2 , 2 a 3, a 3 a a 2

Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , zo dňa 29. 1. 2014 porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo dňa 29. 1. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť Z. V. trovy konania v plnom

rozsahu podľa vyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia...

1. Práva J. H. podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a 2 ,2 a 3, a 3 a a 2

Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , zo dňa 29. 1. 2014 porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo dňa 29. 1. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť J. H. trovy konania v plnom

rozsahu podľa vyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

II.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerané ustanovenia

.

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. vyplýva,

že tieto veci tých istých sťažovateľov spolu skutkovo súvisia, ich predmety spočívajú

v domáhaní sa ochrany totožných práv a právom chránených záujmov v konaniach proti

orgánom verejnej moci, vychádzajú z rovnakých skutkových tvrdení a v konečnom

dôsledku na seba nadväzujú.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a

v spojení s rozhodol, že veci vedené ústavným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

Tieto skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu obsiahnutý vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2014