Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 49/2015
PDF · 406.83 KB
No categories available
II. ÚS 49/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
,
zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária,
Floriánska 16, Košice, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra
2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. II. ÚS 49/2015 22 z 22. januára 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra 2014.
2
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
prerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní právneho
zástupcu z 30. marca 2015 a tiež krajský súd vo vyjadrení z 9. marca 2015 vyslovili súhlas,
aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd teda vychádzal z listinných dôkazov
a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 1 Nt 14/2014 45 z 30. septembra 2014 bola zamietnutá žiadosť
odsúdenej sťažovateľky o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 108/2010 z 28. októbra 2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 141/2010 z 5. januára 2011 vo výmere
10 rokov. Uznesením krajského súdu č. k. 7 Tos 92/2014 53 zo 16. októbra 2014 bola
sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá ako oneskorene
podaná.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd mechanicky prevzal lehotu na podanie
sťažnosti podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku, hoci mu bolo známe, že sťažovateľka je vo
výkone trestu. Krajský súd sám v tejto súvislosti uviedol, že napadnuté uznesenie okresného
súdu bolo sťažovateľke doručené do výkonu trestu 3. októbra 2014. Deň doručenia
uznesenia pripadal na piatok a zásielka bola sťažovateľke odovzdaná referentom režimu
(pedagógom) v popoludňajších hodinách. Nasledujúci deň, teda v sobotu 4. októbra 2014,
začala plynúť trojdňová lehota na podanie sťažnosti. V prvý najbližší pracovný deň (ktorý
bol zároveň tretím dňom lehoty na podanie sťažnosti), teda pondelok 6. októbra 2014,
sťažovateľka sťažnosť vloženú do obálky s riadne uvedenou adresou, nalepenými známkami
v správnej hodnote a s podacím lístkom vložila do schránky určenej na odovzdávanie
korešpondencie odsúdených. Túto schránku vyberá zamestnanec poverený riaditeľom. V ten
deň bola schránka vybratá, korešpondencia išla na kontrolu a potom bola odoslaná.
Potvrdený podací lístok dostala sťažovateľka späť 7. októbra 2014, čo znamená, že zásielka
bola odoslaná hneď na druhý deň.
Zo strany sťažovateľky bol postup v plnom súlade s ustanoveniami príslušných
právnych predpisov. Z ustanovenia § 37 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vyplýva, že pre odsúdených sa
umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie
korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch.
Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o výkone trestu“) vyplýva, že nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ
ústavu alebo ním určený príslušník zboru a pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej
obsahom.
Sťažovateľka dáva do pozornosti aj ustanovenie § 63 ods. 6 písm. d) Trestného
poriadku, podľa ktorého lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote urobené
u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe, alebo vo výkone trestu
odňatia slobody. Z citovaných ustanovení vyhlášky, zákona o výkone trestu a Trestného
poriadku vyplýva, že sťažovateľka podala svoju sťažnosť v zákonnej lehote. Sťažnosť bola
preto zamietnutá bezdôvodne a v rozpore so zákonom, čím došlo k porušeniu označených
práv podľa ústavy a dohovoru.
Sťažovateľka žiadala vydať tento nález:
„Základné právo sťažovateľky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavný SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo, pričom
k porušeniu uvedeného základného práva sťažovateľky došlo v konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 53 zo dňa 16.10.2014. Ústavný súd
zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 16.10.2014 sp. zn. 7 Tos 92/2014 53
v časti o zamietnutí a vec znovu prejedná.“
4
Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 Spr V/205/2015 z 9. marca 2015
doručeného ústavnému súdu 12. marca 2015 vyplýva, že dátum odovzdania korešpondencie
sa podľa aplikačnej praxe súdov považuje za deň odovzdania podania (v danom prípade
sťažnosti) odsúdeným, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody u riaditeľa ústavu,
v ktorom je vo výkone trestu odňatia slobody. K tomu došlo (ako to vyplýva z listinných
dôkazov) 7. októbra 2014. Vzhľadom na uvedené je predseda krajského súdu toho názoru,
že sťažovateľka odovzdala sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu do uzamykateľnej
schránky určenej na odosielanie korešpondencie 7. októbra 2014. Prevzatie sťažnosti je
potvrdené aj dátumovou pečiatkou na obálke, ktorá sťažnosť obsahovala, a tým je vlastne
vyvrátené tvrdenie sťažovateľky, že sťažnosť podala už 6. októbra 2014. Preto treba dospieť
k záveru, že nedošlo k zásahu do označených práv sťažovateľky. Túto sťažnosť podala
oneskorene.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 30. marca 2015 doručenej ústavnému
súdu 7. apríla 2015, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, že
sťažovateľka na sťažnosti trvá a rovnako tak aj na tvrdení, že pondelok 6. októbra 2014
sťažnosť vloženú do obálky s riadne uvedenou adresou, nalepenými známkami v správnej
hodnote a s podacím lístkom vložila do schránky určenej na odovzdávanie korešpondencie
odsúdených, vzhľadom na čo došlo k zachovaniu zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.
Sťažovateľka dáva do pozornosti, že v uvedený deň (6. októbra 2014) bola schránka vybratá,
korešpondencia išla na kontrolu a následne bola odoslaná. Potvrdený podací lístok dostala
späť 7. októbra 2014, čo znamená, že zásielka bola odoslaná hneď na druhý deň.
Uzamykateľnú schránku s korešpondenciou vyberá zamestnanec poverený riaditeľom,
ktorým je pedagóg. Podľa názoru sťažovateľky práve pedagóg zapríčinil omeškanie
sťažnosti. Sťažovateľka uviedla, že stanovisko pedagóga k danej veci zašle prostredníctvom
právneho zástupcu hneď, ako ho bude mať. Inými slovami, sťažovateľka dodržala zákonnú
lehotu, sťažnosť podala 6. októbra 2014 a skutočnosť, že zo strany pedagóga došlo
k odovzdaniu sťažnosti až 7. októbra 204, resp. k označeniu dátumovou pečiatkou 7. októbra
2014, nemôže byť sťažovateľke na ujmu. V opačnom prípade by bolo totiž výlučne v rukách
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, či odsúdený podá sťažnosť včas, čo nemôže byť v
demokratickom štáte tolerované.
Z ďalšieho vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľky z 12. mája 2015 doručeného
ústavnému súdu 13. mája 2015 vyplýva, že sťažovateľka v predchádzajúcich podaniach
mylne uvádzala, že sťažnosť bola vložená do uzamykateľnej schránky v pondelok 6. októbra
2014, pretože v skutočnosti sa tak stalo už v nedeľu popoludní 5. októbra 2014. V dôsledku
tejto skutočnosti sťažovateľka žiada o opravu jej doterajších podaní. V pondelok 6. októbra
2014 ráno poštu zo schránky na oddiele, v ktorom je sťažovateľka umiestnená, nikto
nevybral. Pedagógovia pracujú na dve zmeny, dopoludnia a popoludní, pričom
sťažovateľkin oddielový pedagóg mal v pondelok 6. októbra 2014
popoludňajšiu zmenu, poštu vybral zo schránky na chodbe a na odoslanie išla až druhý deň,
teda v utorok 7. októbra 2014. Sťažovateľka nevie, prečo v pondelok ráno 6. októbra 2014
poštu na jej oddiele nikto nevybral, no nič to nemení na tom, že sťažnosť podala v zákonnej
lehote a akékoľvek pochybenie zo strany zamestnancov jej nemôže byť na ujmu. Napokon
uvádza, že 13. apríla 2015 podala podnet prokuratúre na prešetrenie veci, pričom závery
šetrenia nie sú ešte známe.
Napokon z podania právneho zástupcu sťažovateľky z 28. mája 2015 doručeného
ústavnému súdu 1. júna 2015 vyplýva, že sťažovateľka požiadala pedagóga
, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie zachovania
lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o upustenie od výkonu
trestu odňatia slobody. Tento list bol 25. mája 2015 vrátený právnemu zástupcovi
sťažovateľky s poznámkou „adresát neznámy“. Ako to právny zástupca telefonicky zistil,
menovaný už nepracuje v ústave a ústav jeho súkromnú adresu odmietol oznámiť.
Sťažovateľka preto žiada ústavný súd o zadováženie stanoviska pedagóga
.
II.
6
Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 Tos 92/2014 53 zo 16. októbra 2014 vyplýva, že
ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
1 Nt 14/2014 z 30. septembra 2014. Podľa názoru krajského súdu zo spisového materiálu je
zrejmé, že uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené do výkonu trestu odňatia
slobody 3. októbra 2014. Uznesenie obsahovalo procesne správne poučenie o možnosti
podania opravného prostriedku (sťažnosti). Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú
prepravu 7. októbra 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná lehota uplynula 6. októbra
2014, sťažnosť musela byť v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
bez ďalšieho zamietnutá ako oneskorene podaná.
Z prípisu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Levoča (ďalej len „ústav“) sp. zn.
ÚVTOS 162 2/11 2014 z 29. decembra 2014 doručeného ústavnému súdu 2. januára 2015
(v odpovedi na výzvu ústavného súdu) vyplýva, že ústavnému súdu zasiela kópiu
evidenčnej karty prijatej a odoslanej korešpondencie sťažovateľky, ďalej ústavný poriadok
pre odsúdené v ústave, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2014, a napokon aj evidenciu
poučení, oboznámení, vyhlásení odsúdenej sťažovateľky. Na vysvetlenie sa uvádza, že
k vyberaniu korešpondencie z uzamykateľnej schránky určenej na odosielanie
korešpondencie dochádza pedagógom každý pracovný deň spravidla do 7.30 h. Po jej
spracovaní pedagóg poštu určenú na odoslanie odovzdá do podateľne ústavu, kde sa táto
pripraví na odovzdanie poštovému podniku. Korešpondencia, ktorá bola v pracovný deň
pedagógom zo schránky vybratá, je odovzdaná do podateľne ústavu v ten istý deň
a následne je v ten istý deň odovzdaná pracovníčkou podateľne na poštovú prepravu.
Korešpondencia je odnášaná na príslušnú poštu denne po 9.00 h. Po nastúpení výkonu trestu
sú odsúdení zaradení do nástupného oddielu, kde sú povinní oboznámiť sa s ústavným
poriadkom, časovým rozvrhom dňa a právami a povinnosťami odsúdeného v zmysle zákona
o výkone trestu. O vykonaných poučeniach, oboznámeniach a vyhláseniach odsúdeného je
vedená písomná evidencia zvlášť pre každého odsúdeného formou evidenčných kariet
a rovnako aj elektronická evidencia v osobnej elektronickej karte odsúdeného.
Z kópie evidencie prijatej korešpondencie sťažovateľky vyplýva, že 3. októbra 2014
prevzala písomnosť od odosielateľa „OS SNV sp. zn. 1 Nt 14/14 15“.
Z kópie evidencie odoslanej korešpondencie sťažovateľky vyplýva, že táto 7. októbra
2014 odovzdala korešpondenciu adresovanú „OS SNV“. Prevzatie je potvrdené
nečitateľným podpisom.
Z ústavného poriadku pre odsúdené v ústave z júla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1.
augusta 2014, vyplýva inter alia, že podľa § 22 ods. 1 uzamykateľné schránky určené
na odosielanie korešpondencie sú umiestnené na chodbe každého oddielu. Korešpondenciu
zo schránky vyberá pedagóg v pracovných dňoch spravidla do 7.30 h. Podľa § 22 ods. 2
odsúdené umiestnené v celách môžu odovzdať korešpondenciu osobne pedagógovi denne
v pracovné dni do 7.30 h. Podľa § 22 ods. 3 odsúdená odovzdáva korešpondenciu určenú
na odoslanie nezalepenú, okrem korešpondencie, do ktorej sa podľa zákona nenahliada.
Odsúdená vhadzuje korešpondenciu určenú na odoslanie do uzamykateľných schránok
v pracovných dňoch do 7.00 h.
Z evidencie poučení, oboznámení, vyhlásení odsúdenej sťažovateľky vyplýva, že
5. augusta 2014 bola poučená o „Ústavnom poriadku pre odsúdené v ÚV TOS Levoča,
s účinnosťou od 1. augusta 2014“. Je to potvrdené vlastnoručným podpisom sťažovateľky.
Z kópie obálky so zásielkou okresného súdu ako odosielateľa adresovanou
sťažovateľke, ktorú ústavnému súdu predložila sťažovateľka, vyplýva, že zásielka bola
doručená ústavu 3. októbra 2014.
Z kópie podacieho lístku doporučenej zásielky sťažovateľky adresovanej okresnému
súdu, ktorú ústavnému súdu predložila sťažovateľka, vyplýva, že doporučená zásielka bola
odovzdaná na poštovú prepravu 7. októbra 2014.
Z listu ústavu sp. zn. ÚVTOS 44 03/11 2015 z 20. mája 2015 doručeného ústavnému
súdu 25. mája 2015, ktorý je odpoveďou na výzvu ústavného súdu vyjadriť sa k novým
tvrdeniam sťažovateľky z 12. mája 2015, vyplýva, že korešpondencia prichádzajúca do
8
ústavu pre odsúdené a rovnako korešpondencia odosielaná odsúdenými je evidovaná na
samostatných evidenčných kartách ako „Prijatá evidovaná korešpondencia“ a ako
„Odoslaná evidovaná korešpondencia“. Táto evidencia existuje v písomnej podobe, ale
zároveň aj v elektronickej podobe v rámci osobnej elektronickej karty odsúdeného, a to tiež
v členení na prijatú a odoslanú korešpondenciu. Ako vyplýva z oboch týchto „evidencií“,
dňa 7. októbra 2014 bola sťažovateľkou odoslaná doporučená zásielka pre adresáta „OS
SNV“. V ten istý deň v evidencii prijatej pošty je evidovaný poštovým podnikom potvrdený
podací lístok preukazujúci podanie zásielky pre adresáta OS SNV na pošte Levoča, ktorý
bol sťažovateľke odovzdaný pedagógom. Z uvedeného vyplýva, že listová zásielka pre
adresáta OS SNV bola zo schránky vybratá 7. októbra 2014 a v tento deň bola aj odovzdaná
na poštovú prepravu. Je nepochybné, že zásielka bola sťažovateľkou vhodená do schránky 7.
októbra 2014 alebo 6. októbra 2014, avšak po uplynutí času určeného na vyberanie
schránky pedagógom, t. j. po 7.30 h, teda nie 5. októbra 2014, ako to sťažovateľka uviedla
vo vyjadrení. Toto tvrdenie preukazuje pomocná evidencia vedená pedagógmi, ktorá slúži
na kontrolu a odsúhlasenie korešpondencie odovzdanej pedagógom do podateľne na účely
jej odoslania. Podľa tejto pomocnej evidencie 6. októbra 2014 odoslalo poštu 7 odsúdených
( ). Týmto bola pošta
6. októbra 2014 aj odoslaná. Všetky sú umiestnené v rámci toho istého stanovišťa referenta
režimu č. 2 (oddielu) ako sťažovateľka. Pošta odsúdených určená na odoslanie nie je
vyberaná zo schránok na oddieloch výlučne oddielovým pedagógom, ale je vyberaná denne
v určenom čase pedagógom prítomným v službe, a to na všetkých oddieloch. Ak by
sťažovateľka vhodila svoju korešpondenciu do schránky ešte 5. októbra 2014, bola by táto
odoslaná 6. októbra 2014 rovnako, ako pošta už uvedených odsúdených.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka tvrdí, že sťažnosť vhodila do uzamykateľnej schránky v nedeľu
5. októbra 2014, pričom príslušný pedagóg v pondelok 6. októbra 2014 obsah schránky
nevybral a tak došlo k tomu, že ňou podaná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až
7. októbra 2014, teda už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.
Krajský súd trvá na tom, že podľa dostupných listinných dôkazov bola sťažnosť
podaná oneskorene.
Z pohľadu ústavného súdu možno v súlade so stanoviskom krajského súdu
konštatovať, že zo všetkých listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva,
že sťažnosť bola z uzamykateľnej schránky vybratá 7. októbra 2014 a toho istého dňa bola aj
odovzdaná na poštovú prepravu.
Sťažovateľka pôvodne tvrdila, že sťažnosť vhodila do uzamykateľnej schránky
6. októbra 2014 v predpísanom čase, teda do 7.00 h ráno. Zároveň tvrdila, že tohto dňa
schránka nebola vybratá, čo mal potvrdiť príslušný pedagóg. Napokon však sťažovateľka
takýto dôkaz ústavnému súdu nepredložila a požiadala ústavný súd, aby sám zadovážil
stanovisko pedagóga. Naopak, z vyjadrenia ústavu vyplýva, že v rovnakom oddiele,
v ktorom je aj sťažovateľka, bola 6. októbra 2014 vybratá a na poštovú prepravu odovzdaná
korešpondencia 6 iných odsúdených.
Na základe dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľke sa nepodarilo
preukázať jej rozhodujúce tvrdenie, podľa ktorého uzamykateľná schránka nebola 6. októbra
2014 vybratá, čím malo dôjsť k oneskorenému odovzdaniu jej sťažnosti na poštovú
prepravu. Dôveryhodnosť tvrdení sťažovateľky do určitej miery znižuje aj skutočnosť, že v
priebehu konania zmenila tvrdenie o tom, kedy vložila sťažnosť do uzamykateľnej schránky,
keďže podľa zmeneného tvrdenia malo sa tak stať už v nedeľu 5. októbra 2014.
Z uvedených dôvodov nebolo možné sťažnosti vyhovieť.
10
Návrh sťažovateľky, aby ústavný súd zadovážil vyjadrenie pedagóga, sa javí
z pohľadu už uvedených ďalších listinných dôkazov ako nadbytočný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015