Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 384/2015
PDF · 334.8 KB
No categories available
II. ÚS 384/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody , vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského
súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2015 doručená sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014. Zároveň sťažovateľ požiadal
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho sťažnosti.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 4 PP 62/2014 14 z 21. mája 2014 (ďalej len „uznesenie okresného
súdu“) bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa
ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietnutá. Proti uzneseniu okresného
súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej uviedol:
„Krajský súd v Trnave prejednával moju sťažnosť až o sedem mesiacov dňa
2.12.2014. Uznesenie Krajského súdu mi bolo následne doručené až dňa 26.1.2015
a odoslané z Trnavy 23.1.2015, teda od môjho písomného odvolania na Krajský súd
v Trnave o sedem mesiacov! Z uvedeného dôvodu podávam sťažnosť na prieťahy v konaní
na Krajský súd v Trnave, čím boli voči mojej osobe porušené práva zaručené mi zákonom
a Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žiadam Ústavný súd SR podľa § 50
ods. 3 o finančné zadosťučinenie vo výške 4 (štyroch) priemerných platov deklarovaných
Ministerstvom financií Slovenskej republiky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014.
Zo skutočností uvádzaných sťažovateľom a z predložených listín, najmä uznesenia
krajského súdu č. k. 6 Tos 162/2014 24 z 2. decembra 2014 vyplýva, že v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu bolo namietané konanie právoplatne skončené. Krajský súd ako
súd odvolací rozhodol v namietanom trestnom konaní už označeným uznesením
z 2. decembra 2014, proti ktorému nebol prípustný ďalší riadny opravný prostriedok a ktoré
tak v zmysle ustanovenia § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nadobudlo v uvedený
deň právoplatnosť. Sťažnosť bola ústavnému súdu odoslaná 10. februára 2015 a doručená 13.
februára 2015.
V rámci ustálenej judikatúry ústavného súdu sa v tejto oblasti ochrana základnému
právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje
len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie ešte trvalo (napr.
rozhodnutie III. ÚS 20/00, III. ÚS 315/06).
Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť je zjavne
neopodstatnená, ak stav právnej neistoty už nemohol netrvať. V posudzovanom prípade bol
odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa momentom právoplatného skončenia
napadnutého súdneho konania, teda 2. decembra 2014. Za tohto stavu nie je možné
konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou judikatúrou ústavný súd
odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2015