Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 4/2017
PDF · 110.51 KB
No categories available
II. ÚS 4/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, a , , zastúpených
advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12 C 140/2010
zo 6. marca 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 289/2014,
3 Co 290/2014 z 11. novembra 2015 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti a z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca
2016 doručená sťažnosť a (spolu ďalej len „sťažovateľky“)
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 140/2010 zo 6. marca 2014 (ďalej
aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 289/2014, 3 Co 290/2014 z 11. novembra 2015 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil
napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý zamietol návrh sťažovateliek, ktorým sa
domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by okresný súd zriadil v prospech navrhovateliek
vecné bremeno, a to právo prejsť pešo, ako aj prechodu a prejazdu osobným a nákladným
motorovým vozidlom cez pozemok odporcu k pozemkom navrhovateliek. Ďalej žiadali, aby
okresný súd zriadil vecné bremeno v prospech navrhovateliek spočívajúce v práve pokládky
všetkých inžinierskych sietí, a to podzemnej prípojky elektrickej, vodovodnej, plynovej,
kanalizačnej, telefónnej, káblovej, ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp.
rekonštrukcií týchto sietí na pozemkoch odporcu a cez pozemok odporcu.
3. Sťažovateľky namietajú, že všeobecné súdy mali byť vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutých rozsudkov koherentné, t. j. ich rozhodnutia mali byť
konzistentné a ich argumenty mali podporiť príslušný záver. Súčasne mali dbať tiež na ich
celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospeli, boli pre širšiu právnickú
verejnosť (ale aj laickú) prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. O napadnutých rozsudkoch všeobecných súdov vzhľadom na ich
odôvodnenie a celkovo zistený skutkový a právny stav nemožno podľa sťažovateliek tvrdiť,
že sú ústavne akceptovateľné a ospravedlniteľné, teda že neporušujú už označené články
4. Sťažovateľky preto navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom konštatuje
porušenie označených ústavných práv sťažovateliek napadnutými rozsudkami všeobecných
súdov, napadnuté rozsudky všeobecných súdov zruší, vec vráti okresnému súdu na ďalšie
konanie a zaviaže všeobecné súdy na náhradu trov konania.
II.
Dňa 2. januára 2017 doručili sťažovateľky ústavnému súdu doplnenie sťažnosti
podaním, ktorým vzali svoju už opísanú sťažnosť späť, a to z dôvodu, že so „žalovaným
... ohľadne zriadenia vecného bremena, ktorá vec sa viedla na
Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 12 C 140/2010 sme sa mimosúdne
dohodli“.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,
ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťažovateľa.
IV.
7. Z citovaného ustanovenia § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon
o ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť o. i. rozhodnúť, že záujem na
ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa
vziať svoju sťažnosť späť (porov. II. ÚS 38/96, II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že
späťvzatie sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil
k materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri
prerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či
zastavením konania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným
spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa.
7.1 V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnosti
nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateliek
a že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa. Vychádzal pritom aj
zo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o jej
prijatí na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, a aj preto akceptoval prejav
vôle sťažovateliek.
8. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2017