Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 333/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky PROMETHEUS, s.r.o., Štefánikova 18, Humenné, IČO 46 767 631, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Námestie slobody 13/25, Humenné, proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 30. januára 2025 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto uznesenia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. apríla 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný opravný prostriedok podľa dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Sťažovateľka navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu, ako aj nesprávny procesný postup v zastavenom napadnutom konaní s následkom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu z 2. októbra 2023 vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým bolo rozhodnuté o sume náhrady trov napadnutého konania, ktoré je sťažovateľka povinná zaplatiť žalobkyni. Sťažovateľka súčasne navrhuje priznať jej náhradu trov konania a odložiť vykonateľnosť uznesenia okresného súdu z 2. októbra 2023.

2. Sťažovateľka vystupovala v napadnutom konaní v procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4 008 eur s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom z 21. júla 2021 žalobe vyhovel a žalobkyni zároveň priznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 1. apríla 2022. Citované rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť 18. mája 2022.

3. O sume náhrady trov konania rozhodol okresný súd uznesením z 2. októbra 2023 tak, že sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť 929,10 eur.

4. Sťažovateľka napadla citované rozhodnutie vydané súdnym úradníkom sťažnosťou 2. novembra 2023, v ktorej dôvodila arbitrárnosťou rozhodnutia z dôvodu jeho vydania v ex lege zastavenom konaní v rozpore s príslušnými ustanoveniami o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

5. Sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu z 2. októbra 2023 bola napadnutým uznesením okresného súdu vydaným sudcom zamietnutá ako nedôvodná s poukazom na odôvodnenie obsiahnuté v náleze ústavného súdu sp. zn. z 22. augusta 2024.

II.

Argumentácia sťažovateľky

6. Podľa sťažovateľky je pre vec podstatné posúdenie, či je nárok žalobkyne vo veci samej pohľadávkou, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, alebo ide o prednostnú pohľadávku. V tomto zmysle bolo potrebné v prvom rade určiť moment začatia reštrukturalizácie a okamih vzniku pohľadávky.

7. Momentom začatia reštrukturalizácie je deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, t. j. 12. apríl 2022. Nárok žalobkyne vo veci samej vznikol pred začatím reštrukturalizácie sťažovateľky, a preto ide o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Nejde o prednostnú pohľadávku.

8. Sťažovateľka zdôrazňuje, že rozsudok okresného súdu z 21. júla 2021 nemohol nadobudnúť právoplatnosť 18. mája 2022, keďže konanie vo veci bolo prerušené a následne sa zastavilo ex lege podľa zverejnením uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku 23. decembra 2022 (právoplatným 24. decembra 2022). Akcentuje v tomto smere, že odkaz na nález ústavného súdu z 22. augusta 2024 (bod 5 tohto uznesenia) neobstojí, a to z dôvodu odlišného skutkového stavu veci.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatnou pre posúdenie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti je otázka, ktorú nastoľuje sťažovateľka, a to či pohľadávka žalobkyne na náhradu trov konania je pohľadávkou, ktorá sa uplatňuje v rámci reštrukturalizačného konania, alebo ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým jej veritelia súhlasia.

10. Ústavný súd už v obdobných veciach ustálil, že pohľadávku na náhradu trov konania je možné uplatniť v reštrukturalizácii v prípade, ak bol právoplatne judikovaný nárok na náhradu trov konania

[ (ďalej len ,P“)], pričom nie je rozhodujúce, či už bola súdom ustálená aj jej suma podľa (, ).

11. Ústavný súd vychádzal pri posúdení obdobnej veci (aj) z premisy, podľa ktorej pohľadávky, ktoré vznikli počas reštrukturalizačného konania, sú všetky pohľadávky, ktoré vzniknú veriteľom od zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (ĎURICA, M. a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 957; ). Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo pritom zverejnené v Obchodnom vestníku 3. marca 2022 (bod 14 napadnutého uznesenia okresného súdu).

12. Pokiaľ okresný súd na podklade už uvádzaných premís vychádzal zo skutočnosti, že nárok na náhradu trov konania bol právoplatne judikovaný 18. mája 2022, pričom k začatiu reštrukturalizačného konania došlo 3. marca 2022, ústavne udržateľný bol jeho záver o tom, že pohľadávka žalobkyne vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania, a preto podľa predstavuje prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo nutné prihlásiť prihláškou v rámci reštrukturalizačného konania a skončením reštrukturalizácie sa nestala nevymáhateľnou. Neobstojí preto názor sťažovateľky obsiahnutý v podstatnom v bode 7 tohto uznesenia.

13. Ani námietka sťažovateľky o nerelevantnosti odkazu na nález ústavného súdu z 22. augusta 2024 neobstojí. V citovanom náleze boli predmetom posúdenia nároky na náhradu trov konania veriteľov sťažovateľky, ktoré boli právoplatne judikované v období po začatí reštrukturalizačného konania so záverom o tom, že predstavujú prednostné pohľadávky, rovnako ako to je v tu prejednávanom prípade (bod 37 nálezu ústavného súdu z 22. augusta 2024).

14. V kontexte námietky sťažovateľky týkajúcej sa zastavenia konania a náhrady trov konania ústavný súd už zdôraznil v náleze ústavného súdu z 22. augusta 2024, že aj pri konaniach zastavených z iných dôvodov (, ) súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ( v spojení s ), teda o otázkach akcesorickej povahy. Pohľadávka veriteľa sťažovateľky na náhradu trov konania je vzhľadom na moment vzniku prednostná, teda nebolo ju nutné uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii (t. j. nebola predmetom riešenia v reštrukturalizácii), a preto niet rozumného dôvodu, aby aj po prípadnom zastavení sporového konania v zmysle nedošlo k jej vyčísleniu. Pri opačnom prístupe by bolo pre veriteľa bezpredmetné a poškodzujúce to, že mu bol v civilnom sporovom konaní (ktorého predmetom nebola prednostná pohľadávka) právoplatne judikovaný nárok na náhradu trov konania majúci charakter prednostnej pohľadávky, ktorá sa v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou, ak by v dôsledku zastavenia civilného sporového konania (prerušeného povolením reštrukturalizácie v zmysle ) už súd nemohol pristúpiť ku konkretizácii sumy náhrady trov konania.

15. Vzhľadom na už uvádzané skutočnosti okresný súd nemohol porušiť základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie či právo na účinný opravný prostriedok, ako ani jej majetkové práva, keďže rozhodovaním o sume trov konania na podklade právoplatne judikovaného nároku na náhradu trov konania postupoval v súlade so zákonom, pričom dôvody ním uvádzané majú dostatočný legitímny základ, sú logické, a preto aj ústavne udržateľné.

16. S ohľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu