Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/38/2004

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému

J. S. pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí

22. marca 2005 v Bratislave o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre a obža-

lovaného J. S. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. apríla 2004, sp. zn. 3 T

5/2003, rozhodol

t a k t o:

Podľa napadnutý rozsudok sa z r u š u j e

v celom rozsahu.

Podľa vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Nitre,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský prokurátor v Nitre podal 10. decembra 2003 na Krajskom súde v Nitre

obžalobu na J. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu vraždy

podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák.

Krajský súd v Nitre po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní

v dňoch 15. až 17. marca 2004, po jeho odročení v ostatne uvedený deň, na 19. mar-

ca 2004, za účelom vyhlásenia rozsudku; po upozornení obžalovaného podľa § 225

ods. 2 na hlavnom pojednávaní, 19. marca 2004, na možnosť prísnejšieho

posúdenia žalovaného konania, ako trestných činov lúpeže podľa § 234 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219

ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a odročení hlavného pojednávania na 15. apríla 2004,

na základe žiadosti obžalovaného J. S. o poskytnutie lehoty na prípravu obhajoby

v súvislosti s už spomenutým upozornením podľa ; rozsudkom

z 15. apríla 2004, sp. zn. , na rozdiel od podanej obžaloby uznal

obžalovaného J. S. za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, §

219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. a z trestného

činu lúpeže podľa , Tr.

Z. z. na tom skutkovom základe (ktorý je v podstate totožný s podanou obžalobou),

že

dňa 24. februára 2003 v dobe okolo 10.00 hod. pod zámienkou podania balíka

vošiel do služobnej časti kancelárie pošty na J. ulici č. X. v obci Č. a držiac v ruke

kuchynský nôž slovne vyzval vedúcu pošty – poškodenú I. C., aby uzamkla vhcod na

poštu a potom, aby mu vydala peniaze, ktoré si vložil

do vrecka kabáta.

Poškodená mu medzitým vravela prečo to robí, veď ho aj tak pozná,

načo ju obžalovaný udrel päsťou do oblasti tváre a nosa. Po údere spadla na zem

a keď sa znovu postavila, požiadala obžalovaného, aby odišiel a nechal ju na pokoji.

Následne poškodenú najmenej dvakrát bodol nožom do krku a začal ju nožom rezať

v oblasti hlavy a krku, čím jej spôsobil zranenia, a to úrazový šok III. stupňa

z masívnych krvných strát, hlboké bodné rany krku obojstranne s narezaním

vonkajšej a vnútornej krčnej žily vľavo s následným rezným poranením steny

spoločnej krčnej tepny vľavo, komplikovanú zlomeninu nosovej kosti s posunom,

povrchovú reznú ranu záušia pravej spánkovo – záhlavovej oblasti hlavy, tržné rany

horného viečka pravého oka, chrbta nosa, pier úst, pomliaždeniny oblasti tváre,

očníc obojstranne a temena hlavy, rezno – sečné početné povrchové rany dlane

a prstov pravej a ľavej ruky, hlbokú reznú ranu ukazováka pravej ruky s poranením

kĺbového púzdra záprstnočlánkového skĺbenia prsta, následne obžalovaný odišiel

z pošty, pričom uzamkol vchodové dvere a kľúč spolu s nožom zahodil, pričom

k usmrteniu poškodenej nedošlo len vďaka náhodným okoloidúcim a včasnej

lekárskej pomoci.

Zranenia poškodenej si vyžiadali práceneschopnosť do 30. novembra 2003.

Obžalovaný odcudzením finančnej hotovosti v sume 71 790 Sk a poškodením

zariadenia v hodnote 792 Sk spôsobil škodu S., š. p., P. X., B., odštepný závod S., š.

p., R., N. č. X., B. v sume 72 582 Sk a V., M. X., B. škodu v sume 77 134,50 Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu

zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť

škodu spôsobenú trestným činom poškodeným:

- S., š. p., P. X., B., odštepný závod S., š. p., R., N. č. X., B. v sume 1 582 Sk,

- V., M. X., B. v sume 77 134,50 Sk.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor

v Nitre a obžalovaný J. S..

Krajský prokurátor v odvolaní namietal správnosť výroku o vine pokiaľ ide

o právne posúdenie konania obžalovaného, ako aj výroku o treste s tým, že obžalo-

vanému bol uložený neprimerane mierny trest odňatia slobody a tento bol nedôvodne

pre výkon uloženého trestu zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa názoru krajského prokurátora rozčlenenie žalovaného konania na dva

samostatné skutky a ich kvalifikácia krajským súdom ako dokonaného trestného

činu lúpeže a pokusu trestného činu vraždy nevystihuje podstatu konania

obžalovaného. Tento sa totiž na čin pripravoval, vedel, že poškodená ho pozná,

a preto mu muselo byť zrejmé, že bez zavraždenia poškodenej bude krátko po čine

odhalený. Z tohto dôvodu potom právne posúdenie jeho konania v podanej obžalobe

ako pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

písm. h/, písm. j/ Tr. zák. zodpovedalo vykonaným dôkazom. Nedôvodné

a nezákonné je aj pominutie znaku, tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného

činu vraždy, uvedeného v odseku 2 písm. b/ ustanovenia § 219 Tr. zák.,

teda že obžalovaný sa pokúsil usmrtiť poškodenú obzvlášť surovým spôsobom.

Naplnenia tejto okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby nasved-

čujú najmä zistenia znalca MUDr. K. Š., že obžalovaný poškodenú najskôr atakoval

tvrdými údermi päsťou do tváre a následne sa jej opakovane snažil prerezať veľké

krčné cievy. Početnosť rezných a bodných zranení, ich intenzita, ako aj zrane-nia po

úderoch päsťou nasvedčujú vysokej surovosti konania, ako to predpokladá

ustanovenie § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o uložený trest vo výmere trinásť a pol roka tento vzhľadom

na nárast brutálnych násilných trestných činov nemôže splniť funkciu generálnej

prevencie a pre neistú prognózu resocializácie obžalovaného ani funkciu prevencie

individuálnej, keď obžalovaný bol navyše pre výkon uloženého trestu nedôvodne

zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Vzhľadom k tomu, že v konaní pred krajským súdom boli vykonané všetky

dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie a súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav, krajský prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. d/, písm. e/ zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a súčasne

aby sám vo veci rozhodol podľa tak, že obžalovaného J. S.

uzná za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods.

2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák., uloží mu výnimočný trest podľa

§ 29 ods. 2 Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby (15 až 25 rokov) a pre výkon

trestu ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradí do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný J. S. v odvolaní odôvodnenom prostredníctvom jeho ob-hajcu

namietal porušenie práva na obhajobu v konaní, ktoré predchádzalo napadnu-tému

rozsudku. V tejto spojitosti poukázal na postup krajského súdu na hlavnom

pojednávaní 19. marca 2004, kedy došlo podľa 225 ods. 2 k jeho upozor-

neniu na možnosť prísnejšieho posúdenia skutku v porovnaní s podanou obžalobou

a k odročeniu hlavného pojednávania na 15. apríla 2004, na základe jeho žiadosti

o poskytnutie lehoty na prípravu obhajoby, v súvislosti so spomenutým upozornením

o možnom prísnejšom právnom posúdení jeho konania. Nadväzujúce úkony prvo-

stupňového súdu znamenali porušenie jeho obhajovacích práv, lebo predseda

senátu 14. apríla 2004 po tom ako jeho ustanovený obhajca toho istého dňa

o 11.45 hod. písomne predložil krajskému súdu žiadosť o odročenie hlavného pojed-

návania z dôvodu jeho práceneschopnosti a pripojil k nej aj potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti, mu podľa ustanovil náhradného

obhajcu. Napriek tomu, že tento na hlavnom pojednávaní 15. apríla 2004, kedy došlo

k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku, uviedol, že 14. apríla 2004 sa v dostatočnej

miere oboznámil s obsahom spisu, objektívne tomu tak byť nemohlo, pretože na pre-

študovanie vyše 400 strán spisu mal minimálny časový priestor, len v rozsahu

niekoľkých hodín. Navyše tento náhradný obhajca až do začatia hlavného pojedná-

vania 15. apríla 2004 o 08.00 hod. vôbec nebol v kontakte s ním a tak nemohol

s ním prerokovať postup v obhajobe, na prípravu ktorej on žiadal odročiť hlavné

pojednávania 19. marca 2004 po upozornení podľa Súdom

poskytnutý čas na prípravu obhajoby aktívne využil len jeho pôvodne ustanovený

obhajca, ktorý 08. apríla 2004 prostredníctvom jeho koncipietky nahliadol do spisu

a toho istého dňa ho navštívil v ústave na výkon väzby za účelom prerokovania

jeho ďalšej obhajoby. Jeho zastupovanie náhradným obhajcom na hlavnom

pojednávaní 15. apríla 2004 bolo preto iba formálne. Ďalšieho závažného

procesného pochybenia sa dopustil krajský súd v tom, keď v rozpore s ustanovením

jemu, obhajcovi a tiež prokurátorovi neumožnil prednesenie

záverečných rečí napriek tomu, že k odročeniu hlavného pojednávania došlo

z dôvodu prípravy obhajoby v súvislosti s možnou zmenou právneho posúdenia

jeho konania. Pre uvedené podstatné chyby konania obžalovaný navrhol,

aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok

v celom rozsahu a podľa vec vrátil krajskému súdu s príkazom,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, že neprichádza

do úvahy rozhodnutie podľa preskúmal podľa

ods. 1 zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,

proti ktorým mohli obaja už spomenutí odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že pre závažné porušenie práva

obžalovaného J. S. na obhajobu z dôvodov, na ktoré tento poukázal v jeho odvolaní

je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 258 ods. 1 písm. a/

a vec vrátiť podľa prvostupňovému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nedodržanie predpisov

procesného práva upravujúcich právo obvineného na obhajobu, na ktoré bude

neskôr poukázané a to v konaní pred súdom nasledujúcim po odročení hlavného

pojednávania 19. marca 2004 znamená takú podstatnú chybu konania, ktorá sama

osebe mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť výrokov rozsudku krajského súdu,

predovšetkým výroku o vine, v ktorom majú ostatné výroky základ. Zistené pochy-

benie dotýkajúce sa jednej z podstatných zložiek práva na spravodlivý proces

v zmysle článku 6 ods. 3 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základ-

ných slobôd opodstatňuje skôruvedený postup odvolacieho súdu a to v rámci

neverejného zasadnutia podľa , pretože označenú

chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je podľa článku 6 ods. 3 písm. c/

citovaného Dohovoru právo obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu podľa

vlastného výberu. V prípade ustanovenia obhajcu ex offo, vrátane náhradného obhaj-

cu ako tomu bolo v posudzovanej veci, má obvinený právo na reálnu právnu pomoc

a nie iba na ochranu de iure, spočívajúcu v samotnom akte ustanovenia obhajcu.

Podstatnou okolnosťou prípravy obhajoby je zjavne možnosť radiť sa s obhajcom.

V posudzovanej veci odhliadajúc od reálne existujúcej pochybnosti o možnosti

náhradného obhajcu v dostatočnej miere sa v krátkom časovom úseku (niekoľko

hodín) oboznámiť s pomerne rozsiahlym spisovým materiálom, zjavne absentovala

možnosť obžalovaného J. S. poradiť sa s náhradným obhajcom,

pretože opatrenie o jeho ustanovení mu bolo doručené až 15. apríla 2004

na hlavnom pojednávaní, čo je zrejmé aj z obsahu zápisnice o tomto procesnom

úkone (č.l. 407). Prevzatie obhajoby ustanoveným náhradným obhajcom bez toho,

aby obžalovanému poskytol potrebnú právnu pomoc ( ) a následné

vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku na hlavnom pojednávaní 15. apríla 2004,

ktoré nasledovalo po odročenom hlavnom pojednávaní z 19. marca 2004,

ktoré muselo byť odročené na základe žiadosti obžalovaného na poskytnutie lehoty

na prípravu obhajoby, znamenalo len formálne naplnenie práva obžalovaného

na obhajobu podľa , pretože náhradný obhajca obžalovanému

neposkytol žiadnu právnu pomoc. Tento stav zistený v posudzovanej veci sa blíži

situácii akoby obžalovaný obhajcu nemal.

Krajský súd sa dopustil aj ďalšieho závažného procesného pochybenia,

keď po tom, ako na základe žiadosti obžalovaného po upozornení podľa § 225 ods. 2

odročil hlavné pojednávanie 19. marca 2004 z dôvodu poskytnutia lehoty

obžalovanému na prípravu obhajoby, mu jej uplatnenie vôbec neumožnil. Napriek

tomu, že ustanovenie predpokladá nové prednesenie

záverečných rečí iba v prípade doplnenia dokazovania, takýto postup treba zachovať

aj v prípade odročenia hlavného pojednávania z dôvodov uvedených v § 225

ods. 2 , pretože právo uplatniť obhajobu v prípade upozornenia na možnosť

prísnejšieho právneho posúdenia by bez zachovania uvedeného postupu bolo cel-

kom bezobsažné. zakotvením povinnosti odročiť hlavné pojedná-

vanie predpokladá, že v situácii, keď už bolo dokazovanie vyhlásené za skončené,

možno ustanovením obžalovanému priznané právo na obhajobu

uplatniť len na hlavnom pojednávaní predtým, ako sa súd odoberie na záverečnú

poradu. Jej vykonaniu podľa však predchádzajú záverečné reči,

ktorých zmyslom je pôsobiť na rozhodujúcu – hodnotiacu fázu dokazovania

vykonanú súdom a tiež posledné slovo obžalovaného.

Vyššie uvedené prvky v konaní krajského súdu na hlavnom pojednávaní

15. apríla 2004 úplne absentovali a preto jeho chybným postupom nemohol obža-

lovaný uplatniť zákonom i garantované právo

na obhajobu.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd podľa napadnutý

rozsudok zrušil pre podstatné chyby konania, ktoré mu predchádzali a podľa § 259

ods. 1 Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu

prejednal a rozhodol, t.j. zopakovať časť konania, nasledujúceho po odročení

hlavného pojednávania 19. marca 2004 pri umožnení obžalovanému plného

uplatnenia jeho práva na obhajobu.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny

opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2005

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: