Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/7/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci proti obžalovanému R. R., pre trestný čin lúpeže podľa

§ 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2007, sp. zn. na verejnom

zasadnutí 29. mája 2007 v Bratislave rozhodol

t a k t o:

Podľa v znení účinnom do 01. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

Na základe sa obžalovaný

R. R., nar. X.. N. X. v B., bytom B. A. ul. č. X., od 22. decembra 2004 vo

väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 22. decembra 2004 v čase od 19.00 hod. v B. na D. ulici č. X., chytil

zozadu rukou okolo krku poškodenú L. H., nar. X.. J. X., trvale bytom V. č. X.

a v domnení, že ide o nejakého kamaráta sa pootočila a zahľadela sa mu do tváre,

načo obvinený R. R. pristúpil k nej zboku, priložil jej nôž na ľavú stranu krku

a povedal jej „daj mi všetko, čo máš“, načo mu poškodená odpovedala: „nič Ti

nedám“, pričom obvinený R. R. stále držiac nôž pri krku chcel zobrať poškodenej

kabelku, načo poškodená začala kričať o pomoc, následne ju obvinený kopol do

ľavého stehna a začal utekať, čím poškodenej L. H., nar. X.. J. X., bytom V.

č. X., nespôsobil žiadnu škodu, ani žiadne zranenie, skutku sa však dopustil napriek

tomu, že bol rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II z 29. marca 1994,

sp. zn. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234

ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne

so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal, ako aj roz-

sudkom Okresného súdu Bratislava II z 13. novembra 1997, sp. zn.

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 1998, sp. zn.

, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže

spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 ods. 2, § 234

ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere šesť a pol roka so zaradením do tretej nápravnovýchovnej

skupiny, ktorý trest vykonal 10. júna 2003,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal

závažným spôsobom konania

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súd v Bratislave z 26. februára 2007, sp. zn.

bol obžalovaný R. R. na skutkom základe uvedenom v tomto rozsudku najvyššieho

súdu uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 a odsúdený podľa

§ 234 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 43 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol na výkon tohto trestu zaradený

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný R. R.,

ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol v ňom, že v konaní

predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, garantovaného a Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, keď krajský súd postupom podľa § 31 ods. 3

nerozhodol o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol proti predsedníčke senátu

ešte 21. februára 2007, t.j. pred meritórnym rozhodnutím vo veci. Pokiaľ ide

o rozsudok samotný obžalovaný namietal protiústavnosť ustanovenia § 43 ods. 1

Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 obsahujúceho tzv. zásadu „trikrát

a dosť“, ktoré aplikoval prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste, pretože obsahuje

v trestnom práve neprípustnú retroaktivitu. Z tohto dôvodu mal rozhodujúci súd

konanie prerušiť a obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov obžalovaný R. R. navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol na verejnom

zasadnutí odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa v znení účinnom

do 01. januára 2006 s poukazom na správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých

jeho výrokoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení neskorších

predpisov) účinného od 01. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných,

t.j. podľa o trestnom súdnom konaní ()

v znení neskorších predpisov po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa

, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol obžalovaný podal odvolanie

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom

aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného R.

R. je dôvodné, ovšem z iných, než ním uplatnených dôvodov.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku sa postupovalo v súlade

s ustanoveniami zmyslom ktorých je zabezpečenie riadneho

objasnenia veci a uplatnenia práva obžalovaného na obhajobu, pričom prvostupňový

súd vykonal všetky dôkazy, potrebné pre rozhodnutie o žalovanom skutku.

Meritórnemu rozhodnutiu o ňom rozsudkom na hlavnom pojednávaní

z 26. februára 2007 neprekážala žiadna okolnosť, najmä nie obžalovaným tvrdené

údajné vznesenie námietky zaujatosti proti predsedníčke senátu krajského súdu

21. februára 2007. Podanie obžalovaného s uvedeným dátumom (č.l. 203) ako to

vyhodnotila predsedníčka senátu prvostupňového súdu v prípise obžalovanému

z 18. apríla 2007 aj podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje jednoznačne iba

opravný prostriedok, sťažnosť proti zamietavému uzneseniu krajského súdu

z 02. februára 2007, sp. zn. o žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú ako

nedôvodnú ( , účinného do 01. januára 2006) zamietol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. marca 2007, sp. zn.

. Súčasťou tohto podania nie je námietka zaujatosti, opierajúca

sa o niektorých z taxatívne uvedených dôvodov v v znení

účinnom do 01. januára 2006, o ktorej by sa inak muselo právoplatne rozhodnúť

pred rozhodnutím vo veci samej.

Z tohto dôvodu nie je opodstatnený návrh obžalovaného R. R.,

aby po zrušení napadnutého rozsudku pre porušenie práva na spravodlivý proces

bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Konanie obžalovaného R. R., uvedené v tzv. skutkovej vete rozsudku

krajského súdu, ktoré tento nepoprel a na svoju obhajobu uviedol len to, že mal

„okno“ v dôsledku požitia väčšieho množstva alkoholických nápojov, bolo aj podľa

zistenia odvolacieho súdu jednoznačne preukázané výpoveďou poškodenej L. H.

a svedka M. L., ktorý priebeh činu sledoval z okna svojho bytu, následne

obžalovaného zadržal a odovzdal ho privolanej policajnej hliadke.

Správne zistený skutok obžalovaného podľa účinného

v čase jeho spáchania vykazuje znaky trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako to zistil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na opätovnosť spáchania tohto trestného činu, z ktorého už bol

obžalovaný R. R. dvakrát uznaný za vinného, v druhom prípade ako obzvlášť

nebezpečný recidivista v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. a zároveň bol zaň aj potrestaný,

prichádzala do úvahy podľa zákona účinného v čase spáchania činu aplikácia

ustanovenia § 43 ods. 1 Tr. zák., obsahujúceho zásadu „trikrát a dosť“ a uloženie

trestu odňatia slobody v minimálnej výmere 20 (dvadsať) rokov. Predchádzajúce

prípady obžalovaného sa totiž nevyznačovali žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami,

pre ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v § 43 bolo

pre obžalovaného neprimerane prísne, a preto by sa skoršie odsúdenia obžalova-

ného nemali vziať do úvahy (§ 299a ods. 4 Tr. zák.).

Krajský súd, ktorý o žalovanom skutku rozhodoval už za účinnosti nového

( v znení neskorších predpisov) účinného

od 01. januára 2006 bol povinný skúmať s prihliadnutím na ustanovenia § 16 ods. 1

skoršieho a nového , upravujúce

časovú pôsobnosť, či použitie nového zákona ako celku, t.j. tak z hľadiska

ustanovení osobitnej časti ako aj s prihliadnutím na ustanovenia všeobecnej časti

nie je pre obžalovaného priaznivejší. Pokiaľ by bol uvedenú

povinnosť splnil, nemohol by v posudzovanej veci aplikovať ako celok

účinný v čase spáchania činu, pretože tento zákon v porovnaní s novým Trestným

zákonom účinným od 01. januára 2006 je pre obžalovaného nepriaznivejší,

t.j. pre tohto je priaznivejší neskorší . Za tejto situácie je vylúčené

posúdenie trestnosti činu podľa zákona účinného v dobe jeho spáchania, pretože

sa musí uplatniť ako výnimka zo zákazu retroaktivity, neskorší, pre páchateľa priazni-

vejší zákon.

Trestnosťou činu sa v najširšom chápaní rozumejú všetky podmienky,

od ktorých závisí výrok o vine a treste.

Pre otázku, ktorý súhrn trestnoprávnych noriem treba použiť je rozhodujúce

porovnanie, ktoré z rôznych posúdení je ako celok pre páchateľa najpriaznivejšie.

Páchateľov skutok sa posudzuje podľa toho práva, ktoré je pre obžalovaného

najpriaznivejšie a to bez rozdielu, či podľa skoršieho a neskoršieho práva ide

o rovnaké, či rôzne skutkové podstaty. Pritom sa použije vo všetkých smeroch buď

právo platné v čase činu alebo len právo neskoršie. Platí teda zásada, že skorší

alebo nový zákon treba použiť ako celok. Nemožno teda rozhodovať napr. o vine

podľa zákona jedného a o treste podľa zákona ďalšieho.

Použitie nového práva (neskoršieho ) je pre obžalovaného

priaznivejšie, ak jeho ustanovenia posudzované ako celok poskytujú pre obžalova-

ného priaznivejší výsledok ako skoršie právo.

Čin obžalovaného R. R. podľa , účinného od 01. ja-nuára

2006, je z hľadiska tripartície trestných činov trestný ako zločin lúpeže podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Uvedený delikt v porovnaní s trestným činom

lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je prísnejšie trestný, keďže zaň

možno uložiť trest odňatia slobody od sedem do dvanásť rokov, kým za trestný čin

lúpeže podľa skoršieho trest odňatia slobody od päť do dvanásť

rokov.

Samotné porovnanie trestných sadzieb uvedených v skutkových podstatách

trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., resp. zločinu

lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. však nie je pre posúdenie

trestnosti činu obžalovaného R. R. rozhodujúce.

Podľa zákona účinného v čase spáchania činu by sa totiž neuplatnila trestná

sadzba uvedená v § 234 ods. 2 Tr. zák. (päť až dvanásť rokov), ale muselo by

sa postupovať podľa § 43 ods. 1 Tr. zák. ako to urobil krajský súd a obžalovanému

by sa musel vymerať minimálne dvadsaťročný trest odňatia slobody, ktorý mu bol

aj napadnutým rozsudkom uložený.

Zásadu „trikrát a dosť“ prebral v ustanovení aj nový ,

účinný od 01. januára 2006. Toto ustanovenie zamerané na prísnejší postih

recidivistov je však na prejednávanú vec neaplikovateľné. Podľa prechodného

ustanovenia § 437 ods. 5 Tr. zák. sa ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák. vzťahuje

aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43

ods. 1 v znení neskorších predpisov, ovšem

za podmienky, že osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr. zák.

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t.j. po 01. januári 2006. Ostatne uvedená

podmienka v posudzovanom prípade splnená nie je, a preto podľa neskoršieho

možno obžalovaného R. R. potrestať len trestom odňatia slobody

v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zák., modifikovanej podľa § 38

ods. 5 Tr. zák. Fakt dvojnásobného odsúdenia a zároveň potrestania obžalovaného

za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01. januára 2006, cez

transpozičné ustanovenie nového v zmysle ods.

5 Tr. zák. znamená naplnenie znaku opätovného spáchania zločinu s nutnosťou

zvýšenia dolnej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.

Spomenutá modifikovaná trestná sadzba za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. je potom od deväť a pol roka do dvanásť rokov.

Uvedený výsledok v celku je pre obžalovaného priaznivejší ako posúdenie

trestnosti činu podľa zákona účinného v čase spáchania činu, keďže v takom prípade

vzhľadom na potrebu aplikácie § 43 ods. 1 Tr. zák. by musel byť postihnutý mini-

málne dvadsaťročným trestom odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a vo veci rozhodol podľa , účinného do 01. januára

2006, na podklade správne zisteného skutkového stavu súdom prvého

stupňa tak, že obžalovaného R. R. uznal za vinného zo zločinu lúpeže

podľa , Tr. zák. ( v znení neskor-

ších predpisov).

Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody v rámci už spomenutej trestnej

sadzby prihliadol odvolací súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pomery obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.),

pričom po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa uložil obžalova-

nému trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, t.j. trest celkom pri hornej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby najmä s ohľadom na špeciálnu recidívu

obžalovaného a skutočnosť, že teraz súdeného trestného činu sa dopustil v pomerne

krátkej dobe (zhruba jeden a pol roka) od skončenia dlhodobého trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi za trestný

čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

So zreteľom na vyššiu mieru narušenia obžalovaného a závažnosť ním spá-

chaného trestného činu použil odvolací súd výnimku z pravidla uvedeného v § 48

ods. 2 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého mal byť obžalovaný zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.

ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V tomto

smere nedošlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného na podklade jeho odvolania

a k porušeniu zákazu reformatio in peius, vyplývajúceho z ustanovenia § 259 ods. 3

, keďže napadnutým rozsudkom bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do tretej - najprísnejšej nápravno-

výchovnej skupiny, ktorá podľa § 438 ods. 1 Tr. zák. znamená ústav na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2007

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: