Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Cob-3-2022.pdf
PDF · 88.49 KB
Case nature
Subarea
2Cob/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: GRENKELEASING s. r. o., so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 43 878 989, zastúpeného M&M Legal s. r. o., so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava, IČO: 47 683 325, proti žalovaným: 1. S-HAUSREAL s. r. o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 121 960, 2. X.. P. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXXX/ XX, XXX XX O., o zaplatenie 16.687,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/55/2017-62 zo dňa 24.03.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/55/2017-62 zo dňa 24.03.2021 o d m i e t a .
Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 16.687,01 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 407,32 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.07.2016 do zaplatenia, 407,32 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.10.2016 do zaplatenia, 407,32 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.01.2017 do zaplatenia, 4.252,04 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 01.04.2017 do zaplatenia, 473,22 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.07.2016 do zaplatenia, 473,22 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.10.2016 do zaplatenia, 473,22 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.01.2017 do zaplatenia, 5.054,74 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 01.04.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II).
2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 06.04.2017 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 16.687,01 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu leasingovej zmluvy č. 095002719 zo dňa 20.05.2015 a leasingovej zmluvy č. 095002750 zo dňa 05.08.2015.
3. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami žalovaným v 1. a 2. rade a uznesením zo dňa 16.04.2020 ich vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadrili v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia - ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, aby vo vyjadrení uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne boli žalovaní v 1. a 2. rade poučení o tom, že ak si uvedenú povinnosť nesplnia, súd prvej inštancie môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalovaní v 1.
a 2. rade sa napriek predmetnej výzve súdu prvej inštancie v stanovenej lehote a ani ku dňu vydania rozhodnutia nijakým spôsobom nevyjadrili.
4. Súd prvej inštancie preto s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2, § 273 a § 275 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia (ods. 1 odôvodnenia).
5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac tým, že na základe uvedenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrili elektronickým podaním, ktoré však z technických príčin systémom neprešlo. Rovnako tak žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že v predmetnej sporovej veci sa jedná o hodnotu sporu prevyšujúcu 2.000,- Eur bez príslušenstva a nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia, preto súd prvej inštancie tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci, pochybil. Záverom žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že žalobcom uplatňovaná sadzba úrokov z omeškania vo výške 0,1% denne predstavuje 36,5% úrok z omeškania ročne, čo je v rozpore s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní v 1. a 2. rade odvolaciemu súdu navrhujú, aby bol napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom na zistený skutkový stav boli aplikované relevantné ustanovenia právnych predpisov, preto žalobca považuje predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Žalovaní v 1. a 2. rade v nimi podanom odvolaní neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodňovali podané odvolanie, nekonkretizujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prvoinštančné rozhodnutie, preto žalobca považuje predmetné odvolanie za neopodstatnené a účelové. Vo vzťahu k žalovanými v 1. a 2. rade namietanej sadzbe úrokov z omeškania žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým, že táto je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti (aj s odkazom na všeobecné leasingové podmienky ako súčasť leasingových zmlúv č. 095002719 zo dňa 20.05.2015 a č. 095002750 zo dňa 05.08.2015) a tiež v súlade s poctivým obchodným stykom. Žalobca tak vyhodnotil procesnú obranu žalovaných v 1. a 2. rade ako účelovú a irelevantnú. Záverom žalobca dodal, že má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané v rozsahu postačujúcom na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie, preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok pre zmeškanie potvrdil a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
8. Podľa § 273 C.s.p., súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak : a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
9. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
10. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 273 C.s.p. predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného prejavujúcej sa tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany vo forme svojej procesnej obrany. Vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v sporovom konaní, absencia ktorej je porušením súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na zásadu „práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné úkony uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 233/2015 zo dňa 12.09.2016). V prípade nečinnosti, spočívajúcej v nevyjadrení sa k žalobe riadne a včas je preto žalovaný (za splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok) sankcionovaný skráteným druhom rozhodnutia v spore.
13. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p. a zároveň neboli zistené ani nijaké iné nedostatky, ktoré by súdu prvej inštancie bránili daným spôsobom rozhodnúť.
15. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej strany sporu mal odvolací súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 273 C.s.p. nepreukázali, nakoľko - ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedeným spôsobom splnené boli. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 06.04.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovanú stranu na plnenie (§ 137 písm. a) C.s.p.), pričom uznesenie č. k. 26Cb/55/2017-54 zo dňa 16.04.2020, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť v zmysle § 273 a) C.s.p., t.j. písomne sa v lehote 15 dní vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávajú, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bolo žalovaným v 1. a 2. rade riadne doručené do vlastných rúk (§ 273 písm. c) C.s.p.) - žalovanému v 1. rade dňa 22.10.2020 (č. l. - 56 spisu) a žalovanej v 2. rade dňa 09.11.2020 (č. l. - 55 spisu). Súd prvej inštancie zároveň v predmetnom uznesení žalovaných v 1. a 2. rade poučil o následku nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 písm. b) C.s.p. Žalovaní v 1. a 2. rade však boli v predmetnom sporovom konaní absolútne nečinní. Vzhľadom na skutočnosť, že po posúdení zákonných podmienok dospel súd prvej inštancie k záveru, že je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p., rozhodol v predmetnej sporovej veci uvedeným skráteným druhom rozhodnutia.
16. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, týkajúce sa nesplnenia podmienok pre rozhodovanie zo strany súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, nakoľko v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v prípade, ak to ustanovuje tento zákon. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok v prípade rozhodovania kontumačným rozsudkom podľa § 273 C.s.p. jednoznačne ustanovuje, že vydaniu takéhoto druhu rozhodnutia pojednávanie predchádzať nemusí (nakoľko zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna), v danom prípade bol splnený predmetný zákonný predpoklad pre to, aby súd prvej inštancie pojednávanie vo veci nenariadil. Navyše, žalovanými v 1. a 2. rade namietaná hodnota sporu prevyšujúca sumu 2.000,- Eur bez príslušenstva a absencia otázky jednoduchého právneho posúdenia veci vrátane nespornosti skutkových tvrdení sporových strán (§ 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.) nie je podmienkou, ktorá by v prípade vydania kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania musela
byť splnená kumulatívne spolu s ostatnými, v ustanovení § 177 ods. 2 C.s.p. uvedenými zákonnými podmienkami. S poukazom na znenie § 177 ods. 2 C.s.p. sa totiž jedná o taxatívne vymenované prípady, kedy zákonodarca ustálil, že nariaďovať pojednávanie nie je potrebné a tieto prípady nie sú na sebe závislé. Opakovane preto odvolací súd v danom prípade poukazuje na splnenie vyššie uvedenej samostatne existujúcej zákonnej podmienky podľa § 177 ods. 2 C.s.p. aj s odkazom na ustanovenie § 273 C.s.p.
17. Ako irelevantný vyhodnotil odvolací súd taktiež argument žalovaných v 1. a 2. rade spočívajúci v tvrdení, že ich vyjadrenie k predmetnej žalobe, na doručenie ktorého boli vyzvaní uznesením súdu prvej inštancie č. k. 26Cb/55/2017-54 zo dňa 16.04.2020, nebolo súdu prvej inštancie doručené titulom technickej chyby pri odosielaní. Odvolací súd poukazuje jednak na to, že predmetné uznesenie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 22.10.2020 a žalovanej v 2. rade dňa 09.11.2020, pričom lehota na vyjadrenie sa k žalobe bola súdom prvej inštancie stanovená na 15 dní, v ktorej sa však žalovaní v 1. a 2. rade nevyjadrili - ako vyplýva z prílohy odvolania, žalovaní v 1. a 2. rade vytvorili podanie v rámci predmetného sporového konania až dňa 14.01.2021, t.j. po márnom uplynutí súdom stanovenej 15- dňovej lehoty na vyjadrenie. Navyše, pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade disponovali vedomosťou o tom, že ich (oneskorené) vyjadrenie k žalobe neprešlo systémom, ako sami uvádzajú v odvolaní - čo však zároveň relevantným spôsobom nepreukázali, mali za účelom splnenia si predmetnej povinnosti uloženej súdom prvej inštancie iniciovať jeho doručenie iným spôsobom, resp. prostredníctvom systému opakovane. Ako zároveň vyplýva aj z používateľskej príručky oblasti eŽaloby, zverejnenej na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pokiaľ je podanie v stave, označenom ako „rozpracované“ (čo ako dôkaz v rámci poukazovania na nedoručenie ich vyjadrenia k žalobe titulom technickej chyby predložili žalovaní v 1. a 2. rade na č. l. - 75 a - 76 spisu), znamená to, že systém poskytuje možnosť úpravy dát formulára a podania príloh - následne sa jeho odoslanie realizuje kliknutím na tlačidlo „odoslať podanie“ a po potvrdení kontrolnej otázky sa formulár odošle, pričom systém zároveň vyplní číslo podania, dátum a čas odoslania. Ak by došlo v procese spracovania k chybe, systém užívateľa upozorní hláškou - o čom by boli v danom prípade informovaní aj žalovaní v 1. a 2. rade a - ako odvolací súd uviedol vyššie, následne mali iniciovať doručenie svojho vyjadrenia opakovane (resp. iným spôsobom). Uvedený argument žalovaných v 1. a 2. rade preto nepredstavuje žiadny opodstatnený dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovaného za preukázateľného splnenia zákonom požadovaných podmienok (§ 273 C.s.p.) vydať nemohol.
18. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odvolaní absenciu zákonných podmienok na vydanie rozsudku podľa § 273 C.s.p. nepreukázali, ich odvolanie tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) C.s.p. ako neprípustné odmietol.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca (s poukazom na skutočnosť, že odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní a nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá ho nepodala), odvolací súd mu priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).