Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/204/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu R. R., s.r.o., Č. D.X., R., IČO: X. (predtým R., s.r.o., R., IČO: X.),

zastúpeného advokátom JUDr. J. B., N.X., P., proti žalovanému P. Z. P. B. s.r.o.., T.X., P. B.,

IČO: X. (predtým P. Z. Ž., a.s., IČO: X.), zastúpeného advokátom Mgr. J. G., C.X., D.V.,

o zaplatenie 1 132 550,- Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline zo dňa 17. mája 2006, č. k. -252, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. mája 2006, č. k.

-252 sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu 36 175,- Sk

náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd Žilina napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobcu, ktorým sa

domáhal zaplatenia istiny 1 132 550,- Sk istiny s príslušenstvom, 18 % úrokom z omeškania

od 29. augusta 1997 do zaplatenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet

jeho právneho zástupcu 227 999,- Sk náhrady trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru

vysloveného odvolacím súdom v rozhodnutí č.k. , o neplatnosti kúpnych

zmlúv uzavretých 28. augusta 1997 právnym predchodcom žalobcu O. – O., š.p. v likvidácii,

pretože ich podpísal za predávajúceho likvidátor, ktorý na to po vyhlásení konkurzu na

majetok úpadcu už nebol oprávnený. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dodatočne

schváliť právny úkon, ktorý je od počiatku neplatný. Žalobca sa teda domáhal plnenia

z právnych úkonov, ktoré sú neplatné. Preto nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny

vyúčtovanej faktúrami č. 126/97 a 127/97 zo dňa 28.8.1997 bol nedôvodný.

Pokiaľ ide zaplatenie kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 128/1997 zo dňa

28. augusta 1997 za zariadenie v ZZ Ž. podľa prílohy str. 1-24, súd prvého stupňa zistil, že sa

vzťahuje ku kúpnej zmluve z 3. marca 1997. V kúpnej zmluve bola splatnosť kúpnej ceny

dojednaná do 14 dní od obdržania faktúry, preto súd považoval faktúru č. 128/1997

z 28. augusta 1997 za výzvu na úhradu kúpnej ceny. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného

o uzavretí ústnej kúpnej zmluvy dňa 28. augusta 1997, ktorého dôsledkom bolo vystavenie

predmetnej faktúry. V konaní nebola preukázaná ani neplatnosť dohody o započítaní

zo 6. marca 1997, ktorú námietku neplatnosti vzniesol žalovaný. Túto dohodu podľa zhodnej

výpovede svedkov podpísali za právneho predchodcu žalobcu likvidátor spoločnosti

a za právneho predchodcu žalovaného riaditeľ spoločnosti. Jej predmetom bolo započítanie

pohľadávok v celkovej sume 1 145 976,- Sk. Peňažné pohľadávky, ktoré boli predmetom

započítania neboli identifikované číslom faktúry ale predmetom, z ktorého vznikli. Následne

v dohode o započítaní už boli započítateľné pohľadávky uvedené pod číslom vystavenej

faktúry. Preto súd prvého stupňa si osvojil tvrdenie svedkov, že pri vzájomných obchodných

vzťahoch boli zistené nezrovnalosti, ktoré boli dohodou o započítaní 28. augusta 1997

odstránené. Keďže nebola preukázaná neplatnosť dohody o započítaní zo 6. marca 1997,

považoval ju súd za platnú s následkom započítania vzájomných pohľadávok, čím došlo

k zániku záväzku žalovaného vyplývajúceho z faktúry č. 128/1997. Preto aj v tejto časti

žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s poukázaním na dôvody uvedené

v , , a Uviedol, že pôvodná žalobkyňa, správkyňa

konkurznej podstaty úpadcu O.-O. nemala k dispozícii žiadne kúpne zmluvy, len faktúry č.

126/97, č. 127/97 a č. 128/97 z 28. augusta 1997 a dohody o započítaní z 12. decembra 1996

a z 28. augusta 1997. Preto žalobca nemôže pre správanie žalovaného uznať pravdivosť ani

jedného z dôkazov predložených žalovaným. Namietal, že súd prvého stupňa sa

nevysporiadal s nepriamymi dôkazmi, ktoré vylučujú pravdivosť dohody o započítaní zo 6.

marca 1997. Najvýznamnejší argument pokladal podpísanie dohody o započítaní z 28.

augusta 1997, ktorej predmetom boli nároky žalobcu uplatňované v konaní. Majetok, ktorý

bol predmetom kúpnej zmluvy z 3. marca 1997 uvedený v prílohe 1-24 a bol predmetom

dohody o započítaní a uvedený vo faktúre č. 128/1997, bol ešte 30. júla 1997 evidovaný

v majetku úpadcu na výpisoch z počítačových zostáv. Teda ak by bola uzavretá kúpna zmluva

dňa 3. marca 1997 a dohoda 6. marca 1997, nepochybne tento majetok už by bol vyradený

z evidencie úpadcu. Žalovaný napokon nepredložil ani originál dohody o započítaní zo dňa 6.

marca 1997. Preto má za to, že táto dohoda bola antidatovaná a vyhotovená dodatočne

výlučne pre potreby tohto konania. Predmetné fakturované plnenia sa reálne nachádzali v

priestoroch žalovaného pred vystavením faktúr, čo žalovaný v priebehu konania nepopieral.

Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom

rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania.

V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 9. júla 2007 oznámil,

že uplatnenú pohľadávku postúpil na spoločnosť R. R., s.r.o, R., a žiadal o zmenu účastníka

na strane žalobcu.

Odvolací súd zistil, že podľa došlo k prechodu uplatneného práva

žalobcu R., s.r.o., R. na postupníka R. R., s.r.o., R. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

18. júna 2007 a postupník vyslovil súhlas so vstupom do konania. Preto odvolací súd

v zmysle v spojení s ust. ďalej konal s týmto subjektom na

strane žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetnou žalobou, ktorá došla súdu prvého stupňa 14. decembra 2000 žalobca

sa domáhal zaplatenia istiny 1 132 550,- Sk z titulu kúpnej ceny za predaj osobných

motorových vozidiel a nábytkového zariadenie. Kúpna cena bola vyúčtovaná právnym

predchodcom žalobcu O.-O. Ž., š.p. v likvidácii právnemu predchodcovi žalovanému P. Z.,

a.s. Ž. vyúčtovaniami (faktúrami) č. 126/97 v sume 22 386,- Sk, č. 127/97 v sume 36 600,- Sk

a č. 128/97 v sume 1 333 750,50,- Sk. Žalobca právo na peňažné plnenie odôvodnil tým, že

vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7. mája 1997, spis. zn. 51 Cb , bola

dohoda z 28. augusta 1997 o zániku týchto pohľadávok žalobcu, ktorá bola vykonaná

s právnym predchodcom žalovaného P. Z., a.s., Ž., formou započítania, neplatná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 20. mája 2005, sp. zn.

-167 vyslovil právny názor, že kúpne zmluvy uzavreté medzi právnymi

predchodcami účastníkov konania dňa 28. augusta 1997 o predaji osobných automobilov

(vyúčtované faktúrami č. 126/97 a č. 127/97) sú neplatné. Za predávajúceho (žalobcu) zmluvy

podpísal likvidátor, ktorý na tento právny úkon vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok

predávajúceho už nebol oprávnenou osobou. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní

bolo objasniť, na základe akej kúpnej zmluvy (z 3. marca 1997 alebo zo 4. marca 1997) bolo

dodané zariadenie nachádzajúce sa v bývalej budove O.-O. Ž., š.p. v likvidácii vyúčtované

faktúrou č. 128/97 z 28. augusta 1997 v sume 1 333 750,50,- Sk, a ktorá kúpna zmluva je

platná vzhľadom k tomu, že sú v nich uvedené iné podmienky na zaplatenie kúpnej ceny.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní svedeckou výpoveďou zistil, že predmetom

kúpnej zmluvy z 3. marca 1997 bola kúpa regálov vo vlastníctve právneho predchodcu

žalobcu, ktoré boli pevne spojené s budovou, ktorá bola vo vlastníctve právneho predchodcu

žalovaného. Predmetom kúpnej zmluvy zo 4. marca 1997 bola kúpa drobného investičného

majetku.

Súd prvého stupňa sa zaoberal dohodami o započítaní z 3. marca 1997 (č.l. 189)

a z 28. augusta 1997 (č.l. 12). Dohoda o započítaní z 3. marca 1997 bola vykonaná

pred vyhlásením konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu.

Z obsahu spisu je nepochybné, že medzi účastníkmi konania nie je spornou dohoda

o započítaní zo 6. marca 1997 (vykonanou pred vyhlásením konkurzu), ktorej originál

bol predložený súdu na pojednávaní 6. apríla 2006 k nahliadnutiu (č.l. 191) a bol žalovanému

vrátený. Likvidátor štátneho podniku v likvidácii O. O. Ž. Ing. L. S. bol osobou

oprávnenou na vykonanie tohto vzájomného započítania pohľadávok v celkovej sume 1

145 976,- Sk. V dohode medzi záväzkami žalovaného ako pohľadávka spôsobilá

na započítanie bola uvedená aj kúpna cena za zariadenie ZZ Ž. v hodnote 1 084 350,- Sk (bez

DPH). Táto kúpna cena bola dohodnutá kúpnou zmluvou z 3. marca 1997 (s 23 % DPH vo

výške 1 333 750,50,- Sk). Je potrebné poznamenať, že žalobca nepreukázal, že kúpnu cenu

vyplývajúcu z uvedenej kúpnej zmluvy vyúčtoval žalovanému iným účtovným dokladom

než faktúrou č. 128/97 z 28. augusta 1997.

Z uvedeného vyplýva, že týmto vzájomným započítaním, t.j. dňom 6. marca 1997,

stretom pohľadávok spôsobilých na započítanie, došlo k zániku pohľadávok v zmysle § 580

. Z toho dôvodu bola potom nadbytočná a právne neúčinná opätovná

dohoda o započítaní vykonaná 28. augusta 1997 (po vyhlásení konkurzu na jeho majetok)

likvidátorom štátneho podniku v likvidácii O. - O. Ž. so žalovaným. V tejto dohode o

započítaní sa opäť nachádza istina 1 084 350,- Sk ako v dohode zo 6. marca 1997,

identifikovaná už len označením faktúry č. 128/97 z 28. augusta 1997.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že dohoda o započítaní zo 6. marca 1997

je dohodou platnou, ktorou došlo k zániku peňažnej pohľadávky žalobcu resp. jeho právneho

predchodcu, za dodávku zariadenia vyúčtovaného faktúrou č. 128/97 z 28. augusta 1997.

Je potrebné poznamenať, že ak žalobca evidoval vo svojej počítačovej zostave

zariadenie, ktorého cena bola predmetom započítania v sume 1 084 350,- Sk, tak zo strany

žalobcu ide o nedostatok v evidencii majetku, čo nemôže ísť na ťarchu tretej osoby. Žalobca

inými dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že voči žalovanému má inú pohľadávku

vo vymáhanej výške než tú, ktorá bola predmetom započítacieho prejavu zo 6. marca 1997.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa podľa potvrdil ako vecne správne.

Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, má preto podľa

v spojení s právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému

vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom. Advokátovi patrí odmena za zastupovanie

za dva úkony právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu (29. augusta 2007), a za účasť

na pojednávaní odvolacieho súdu (6. septembra 2007) vo výške 15 050,- Sk za úkon.

Advokátovi ďalej mu patrí paušálna náhrada hotových výdavkov za každý úkon po 178,- Sk.

Advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto tarifná odmena sa zvyšuje o 19 % daň

z dvoch úkonov v sume 5719,- Sk. Spolu náhrada trov odvolacieho konania činí 36 175,- Sk

(, a , , vyhlášky č. ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 6. septembra 2007

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu