Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/10/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

4. októbra 2007 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného Ing. J. J. a spol.,

pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. (zák. č.

v znení neskorších predpisov), o odvolaniach krajského prokurátora

v Žiline a obžalovaných Ing. J. J., Ing. A. P., Ing. M. T. a Mgr. Ľ. J. – syna

obžalovaného Ing. J. J., proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2006,

sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa , , (

Zb. v znení neskorších predpisov) napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom

rozsahu.

Podľa vec sa v r a c i a prokurátorovi na došetrenie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline ako súdu prvého stupňa

z 28. novembra 2006, sp. zn. , boli obžalovaní Ing. J. J., Ing. A. P. a Ing. M.

T. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode a rozdelení si úloh v úmysle na škodu cudzieho majetku

seba alebo iného obohatiť postupovali tak, že obžalovaný Ing. J. J. listom zo dňa

9. marca 1999 v mene S.., pobočka L., vyzval S.. R., prostredníctvom jej zástupcu A.

I. B., na uhradenie čiastky 9 787 691 Sk z dojednaného neživotného poistenia

za škodový priebeh poistných udalostí v roku 1998 (tzv. malusu), pričom vo výzve

úmyselne uviedol číslo účtu S.. pobočka L. č. 19-430-342/0200, na ktorý

sa sústreďovali platby klientov za životné poistenie; následne po tom,

čo 7. apríla 1999 S. R. túto čiastku v plnej výške na uvedený účet uhradila,

obžalovaní Ing. M. T. a Ing. A. P. zabezpečili podpisy 10 osôb na tlačivách zmlúv

o životnom poistení č. -612080 až 39-612089 a splnomocneniach

na zastupovanie pre firmu D. S. B. a odovzdali tieto doklady obžalovanému Ing. J.,

ktorý ako riaditeľ pobočky S.. v L. prikázal podriadeným pracovníčkam zmluvy

priradiť k vyššie uvedenej platbe S.. R. a túto pomerne rozdeliť na účely úhrady

poistného za jednotlivé zmluvy a vyplniť všetky potrebné údaje v textoch zmlúv,

pričom v júni 1999 obžalovaní Ing. T. a Ing. P. ďalej zabezpečili aj podpisy tých istých

10 osôb na výpovede jednotlivých poistných zmlúv, ktoré S. pobočka L. akceptovala

a po odpočítaní tzv. „odbavného“ za úkony spojené s administráciou zmlúv

poukázala dňa 2. júla 1999 zostávajúcu čiastku v úhrnnej výške 9 489 903 Sk

na účet firmy D. S. B., odkiaľ v dňoch 14. júla a 23. júla 1999 obžalovaní Ing. T.

a Ing. P. previedli do pokladne D. S. B. čiastku 9 400 000 Sk, ktorú ďalej použili

presne nezisteným spôsobom, týmto konaním obžalovaní Ing. J. J., Ing. M. T.

a Ing. A. P. spôsobili S. B. (t. č. Allianz S. B.) škodu vo výške 9 489 903 Sk.

Krajský súd za to obžalovanému Ing. J. J. uložil trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, obžalovanému Ing. A. P. uložil trest odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák.

zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny a obžalovanému Ing. M. T. uložil trest

odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3

Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku podali odvolania krajský prokurátor v Žiline a obžalovaní

Ing. J. J., Ing. A. P., Ing. M. T. a Mgr. Ľ. J. – syn obžalovaného Ing. J. J..

Prokurátor poukázal v písomnom odvolaní na to, že obžaloba bola podaná

na skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3

písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v znení zákona 248/94 Z. z., pričom krajský súd

v napadnutom rozsudku kvalifikoval konanie obžalovaných s poukázaním na § 16

a Tr.

ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení

účinnom do 31. decembra 2005, pričom toto znenie už neobsahuje žiadne písmená,

keďže novelou s účinnosťou od 1. septembra 1999

prišlo v § 250 Tr. zák. k vloženiu nového odseku 3 a odseky 3 a 4 sa stali odsekmi 4

a 5 a teda vo výroku o vine obžalovaných je napadnutý rozsudok nezákonný.

Vo výroku o vine neakceptoval krajský súd návrh prokurátora na uloženie, okrem

trestu odňatia slobody, aj peňažného trestu u všetkých obžalovaných vo výške

po 500 000 Sk a s týmto návrhom sa v napadnutom rozsudku ani nevysporiadal,

keďže písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku neobsahuje v tomto smere

žiadne vysvetlenie. Z týchto dôvodov prokurátor žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo vzťahu ku všetkým obžalovaným podľa

zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o vine a podľa § 258 ods. 2

celý výrok o treste a vo veci rozhodol sám rozsudkom v súlade s dôvodmi

odvolania.

Obžalovaný Ing. J. J. sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil

svoje odvolanie v podstate tak, že napadnutý rozsudok je nezákonný a vecne

nesprávny preto, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu nespáchal a toto

mu nebolo v konaní ani preukázané, nakoľko mu nebolo preukázané úmyselné

zavinenie, súd v odôvodnení nepoukázal ani na jeden listinný dôkaz a svedeckú

výpoveď preukazujúcu účasť na spáchaní skutku obžalovaným. Obžalovaný konal

v predmetnej veci štandardne a jeho činnosť bola súčasť bežných postupov pri VIP

klientoch, svoju funkciu vykonával čestne a svedomito, pričom sám sa cíti byť

poškodeným a uvedeným do omylu splnomocneným zástupcom S. V trestnom

konaní došlo k neúplným skutkovým zisteniam týkajúcich sa vzniknutej škody

s ohľadom na subjekt, ktorému mala byť škoda spôsobená, keďže z vykonaného

dokazovania vypláva, že do omylu mala byť uvedená S.., ktorá sa ku škode nehlási,

ale škoda mohla vzniknúť inému subjektu, a to S., ktorá sa k škode hlási. Nie je ani

pravdou, že finančné prostriedky boli poukázané spoločnosti D. S. poisťovňou

bez právneho dôvodu. Týmto dôvodom bola rámcová zmluva medzi touto

spoločnosťou a poisťovňou, dodanie 10 osôb splnomocneným zástupcom S.,

odstúpenie od tejto zmluvy podpísané a doručené týmto splnomocneným zástupcom.

Nie je ďalej jasné, ako krajský súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný Ing. J.

nielenže vedel o tom, že zástupcovia S. sa chcú obohatiť na úkor zastúpeného tým,

že budú preň dôležité skutočnosti zamlčovať, ale tento následok chcel spôsobiť.

Krajský súd takisto nevyriešil otázku, koho mal obžalovaný uviesť do omylu,

čo je podstatná okolnosť prípadu. Zároveň sa nepodarilo v konaní preukázať

spoločné konanie obžalovaných, pričom obžalovanému Ing. J. nebola preukázaná

ani motivácia spáchať skutok, úmysel obohatiť mu dokázaný nebol. Napadnutý

rozsudok považuje obžalovaný za nesprávny z dôvodov, že absentuje materiálny

znak trestného činu – nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť, formálne

znaky trestného činu – protiprávnosť konania, následok trestného činu

predpokladaný skutkovou podstatou, príčinná súvislosť medzi konaním

obžalovaného a následkom a zavinenie. S poukazom na uvedené navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ,

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie, resp. aby bol spod obžaloby oslobodený.

Obžalovaný Ing. A. P. sám aj spolu s obžalovaným Ing. M. T. prostredníctvom

spoločného obhajcu odôvodnili odvolanie v podstate tým, že v celej veci

ide iba o občianskoprávne, resp. obchodnoprávne záväzkové vzťahy a zo strany

obžalovaných nedošlo k úmyselnému trestnému činu podvodu, pretože nespôsobili

žiadnu škodu na cudzom majetku, nikoho svojím konaním neobohatili, ani neuviedli

do omylu a neboli členmi organizovanej skupiny. Obžalovaní zabezpečovali

pre obžalovaného Ing. J. len výpomoc so zadovážením 10 osôb, ktorí vypísali svoje

osobné údaje na tlačivá 15S, aby obžalovaný Ing. J. mohol preukázať zvýšený

záujem klientov S.. pobočka L., o životné poistenie, pričom obžalovaní

boli ubezpečení, že tieto tlačivá nebudú žiadnym spôsobom zneužité. Poistné zmluvy

15S č. 39-612080 až 39-612089 nemohli založiť poistný vzťah medzi S. a S. neboli

platne uzavreté, a teda konanie obžalovaných spočívajúce v zabezpečení vypísania

hlavičiek 10 tlačív 15S nemohlo zapríčiniť poukázanie sumy jednorazového

poistného v prospech spoločnosti D. S. Zmluvné formuláre 15S neboli prostriedkom

spôsobilým uviesť do omylu žiadnu osobu a spôsobiť na majetku S.. škodu

9.489.903,- Sk. Z tohto vyplýva, že ak by pracovníci S.. postupovali pri plnení svojich

pracovných povinností s odbornou starostlivosťou, nenastal by príčinný priebeh

a následok, ktorý mal podľa krajského súdu vyplynúť z konania obžalovaných.

Peňažné prostriedky, ktoré prišli na účet spoločnosti D. S. nepoužili obžalovaný

pre svoju vlastnú potrebu, zostali zabezpečené v pokladni tejto spoločnosti

a obžalovaný Ing. J. bol opakovane vyzývaný spolu so S. na poskytnutie súčinnosti

pri ich vrátení. Spoločnosť D. S. vrátila sumu 9 489 903 Sk na účet Allianz – S.., táto

však túto platbu neprijala. Tieto peňažné prostriedky neboli teda použité nezisteným

spôsobom, ako sa to konštatuje v napadnutom rozsudku. Nebolo preukázané,

že obžalovaní uviedli do omylu S., pretože by to znamenalo uviesť do omylu

štatutárny orgán alebo zástupcu spoločnosti, pričom štatutárnym zástupcom tejto

spoločnosti pre pobočku v L. bol obžalovaný Ing. J., ktorý nemohol uviesť do omylu

sám seba a teda nie je naplnený jeden z formálnych znakov skutkovej podstaty

trestného činu podvodu. Záverom obžalovaní navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok podľa , zrušil

a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

V prospech obžalovaného Ing. J. J. podal písomné odvolanie jeho syn Mgr. Ľ.

J., ktoré odôvodnil tým, že konanie obžalovaného Ing. J., žiaden jeho úkon,

neobsahuje úmysel poškodiť S.. Priebeh celej poistnej operácie prebiehal

štandardne, tak ako mnohokrát predtým a potom. Odpustenie malusu nebol nápad

obžalovaného, s týmto prišli obžalovaní Ing. P. a Ing. T.. Obžalovaný Ing. J. nemal

ani kompetenciu malus odpustiť, táto kompetencia patrila Ing. H., ktorý malus

odpustil. S. sa zároveň zaviazala, že vo výške odpusteného malusu uzavrie životné

poistenie pre svojich zamestnancov, následne S. uhradilo sumu zodpovedajúcu

výške malusu na účet poisťovne na životné poistenie. To že 10 zamestnanci S.

neboli jej zamestnancami, ale rodinnými príslušníkmi a priateľmi obžalovaných

Ing. T. a Ing. P. nemohol obžalovaný Ing. J. vedieť, takáto povinnosť mu nevyplývala

zo žiadneho právneho predpisu ani interného nariadenia. Po tom, čo bola doručená

výpoveď poistného, poisťovňa odpočítala odbavné za predčasné ukončenie

poistného vzťahu a zvyšok poslala bankovým prevodom na účet, ktorý

bol uvedený vo výpovedi. Skúmanie vlastníctva účtu nevyplýva zase zo žiadneho

právneho predpisu a číslo účtu nie je verejne dostupná informácia. V rozpore

so zákonom bolo to, že krajský súd ako poškodenú viedol poisťovňu aj napriek tomu,

že táto s tým nesúhlasila. Keďže nie je poškodený, nemôže dôjsť ani k naplneniu

skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Tak isto chýba obžalovanému motív,

obžalovaný Ing. J. totiž nemal z celej záležitosti žiaden majetkový ani nemajetkový

prospech. Proti logike je aj to, že ak obžalovaný konal za S.., uviedol do omylu

sám seba. Odvolateľ požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o preskúmanie veci

a spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, na podklade podaných

odvolaní preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku, správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané

a zistil, že vec nie je náležite objasnená a rozhodnutie súdu prvého stupňa

je predčasné a teda nezákonné. Rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu

najmä preto, že nebol náležite zistený skutkový stav, skutkové zistenia v napadnutom

rozsudku sú neúplné a súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie. Rozhodol sa vec vrátiť až do štádia prípravného

konania, lebo v ňom pramenia chyby konania a nastolená požiadavka ďalšieho

došetrenia sa týka vyšetrovacích úkonov, ktoré majú význam pre náležité objasnenie

veci, bez ktorých nemožno spravodlivo vo veci rozhodnúť, a to takými dôkaznými

prostriedkami, ktoré ľahšie môže zadovážiť orgán prípravného konania, než súd,

pričom je predpoklad, že vrátením veci na došetrenie prokurátorovi sa jej vybavenie

urýchli.

Na základe doteraz vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako i pred

súdom nemožno zatiaľ spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti urobiť taký

záver, k akému sa dopracoval krajský súd, najmä v otázke zavinenia obžalovaných

Ing. A. P. a Ing. M. T. a zistenia poškodenej organizácie.

Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, suma peňazí s ktorou sa podľa skutkovej

vety obžaloby manipulovalo, bola vlastníctvom SCP a.s. R. a na základe príslušného

rozhodnutia S. Bratislava mala byť tejto poškodenej organizácii vrátená,

čo sa doposiaľ nestalo. Pričom je zrejmé, že SCP a.s. R. plnili už neexistujúcu

pohľadávku S. B.. Nesprávnym určením poškodenej strany znemožnili orgány

prípravného konania skutočnému poškodenému uplatniť si svoje zákonné práva

od samého začiatku trestného stíhania. Tento nedostatok bude treba v došetrení

odstrániť.

V tejto súvislosti bude nutné dôsledne preveriť čo, resp. kto spôsobil

nedoručenie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania malusu SCP a.s. R.,

(poštová kniha, kniha doručených a odoslaných zásielok, kuriér,... a pod.).

Zadokumentovať postup, ako správne takéto dôležité rozhodnutia mala Slovenská

sporiteľňa a.s. doručovať zmluvným stranám. Pokiaľ toto rozhodnutie však bolo

doručené, preveriť, prečo SCP a.s. R. si neuplatnili vrátenie peňazí.V tejto trestnej

veci stoja proti sebe tvrdenia obž. Ing. J. a obžalovaných Ing. P. a Ing. T., pričom

treba konštatovať, že doposiaľ vykonané dôkazy skôr potvrdzujú výpovede

obžalovaných Ing. P. a Ing. T.. Svedkyňa O. H. uviedla, že mala v kompetencii

vyzývať klientov na úhradu malusu s uvedením príslušného čísla účtu Na príkaz obž.

Ing. J. aj v tomto prípade, výzva obsahovala číslo účtu životného poistenia, hoci

malus bol z neživotného poistenia. Malo ísť o krátky čas, preto platba mala

ísť na účet neživotného poistenia. Nevedela sa vyjadriť prečo v tomto prípade

sa tak nestalo. V došetrení preto bude potrebné bližšie objasniť a zadokumentovať

predmetný príkaz obž. Ing. J..

Podľa vyjadrenia svedkyne, rozhodnutie o upustení od vymáhania pohľadávky

by malo byť súčasťou spisu klienta. Pokiaľ išlo o významnejších klientov osobne

to riešil obž. Ing. J..

Svedkyňa M. P. potvrdila, že obž. Ing. J. jej predložil tlačivá (10 poist. zmlúv

15S), na ktorých boli vypísané len mená a adresy poistencov a uložil jej,

aby ich vypísala. Začiatok poistenia určil on. Pričom nešlo o obvyklý postup,

lebo zmluva sa uzatvára za prítomnosti klienta. Tieto výpovede teda podporujú

tvrdenia obž. Ing. P. a Ing. T..

Vykonaným dôkazom nezodpovedá zistenie orgánov činných v prípravnom

konaní, ktoré nekriticky prevzal krajský súd, že predmetnú sumu peňazí

(9 489 903 Sk) obžalovaní použili nezisteným spôsobom.

Z výpovede svedkov J. V. a J. K. je zrejmé, že predmetnú sumu, ktorú

si predtým požičal od obžalovaných na požiadanie vrátil firme D. resp. J. V. (ktorý

kúpil firmu D.) a J. V., na základe informácii od obžalovaných už pri kúpe firmy,

ich následných intervencii, vrátil uvedenú sumu peňazí S.. Túto skutočnosť potvrdil

aj svedok Ing. J. H. (riaditeľ odboru platieb). Podľa tohto svedka, keďže nevedeli,

čo s peniazmi, na požiadanie ich vrátili, a to 25. júla 2003.

Pri správnom postupe, S. mala, keďže bola v tom čase v postavení

poškodenej strany (aj keď nesprávne určenej orgánmi prípravného konania), zadržať

tieto peniaze a vrátiť ich skutočnej poškodenej strane – SCP, a.s. R., resp. príslušné

orgány prípravného konania mali tieto peniaze zaistiť na účely trestného konania

a následne ich prevziať. Pokiaľ by pominul dôvod na ich zadržiavanie pre účely

trestného konania, mali byť vrátené ich vlastníkovi, resp. tomu, kto má na ne

nepochybné právo.

So zreteľom na skutočnosť, že S., ktorej bola vrátená celá suma peňazí

(vyčíslená orgánmi prípravného konania) a to na podnet osôb, ktoré túto škodu mali

spôsobiť, uvedenú sumu peňazí nezabezpečila a neuspokojila svoj nárok na náhradu

škody (v tom čase bola označená, ako poškodená strana v trestnom konaní),

ale sa jej zbavila, nemožno za toto konanie brať na zodpovednosť obžalovaných.

Práve naopak, vrátenie celej predmetnej sumy a tým odstránenie vzniknutej škody

je treba hodnotiť v prospech obžalovaných (pokiaľ im bude preukázané zavinenie

k žalovanému skutku) a to minimálne v zmysle

Na liste – výpovedi poistných zmlúv, ktorý bol predmetom expertízneho

skúmania (č.l. 511) nie je podacia pečiatka. V došetrení bude nutné zistiť

a zadokumentovať kedy bola táto výpoveď doručená S. kto ju doručil, akým

spôsobom (poštou, doporučene, obyčajne, osobne, kuriérom atď), kde je obálka,

na ktorej pošte bola podaná, a pod. Zistiť, akým predpísaným spôsobom sa v S..

eviduje pošta, prijatie zásielky, ... ,či uvedená výpoveď bola zaevidovaná zvyčajným

postupom, kto ju preberal, a ako s touto zásielkou bolo nakladané.

Až po vykonaní naznačených dôkazov, ako aj vysporiadaní sa so zistenými

rozpormi, prípadne vykonaní ďalších dôkazov, ktorých vykonanie sa v priebehu

došetrenia ukáže byť potrebné pre objasnenie veci, bude možné jednotlivo i súhrnne

zhodnotiť zistené skutočnosti spolu s už známymi dôkazmi v zmysle § 2 ods. 6

a posúdiť hodnovernosť jednotlivých dôkazov, najmä tvrdení obžalovaných

a rozhodnúť o miere ich zavinenia, resp. či konala a do akej miery pod vplyvom

ďalších osôb.

Vrátenie veci na došetrenie prokurátorovi je odôvodnené okrem už skôr

uvedeného aj tým, že nedostatky v skutkovom zistení majú svoj pôvod v neúplnom

dokazovaní v prípravnom konaní, ktorým neboli objasnené základné skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie o vine a nevine, resp. miere zavinenia jednotlivých

obžalovaných.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade

odvolaní zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. októbra 2007

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: