Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f69/377778.028f0c.pdf
PDF · 94.53 KB
No categories available
3To/10/2007
N a j v y š š í s ú d 3 To 10/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
4. októbra 2007 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného Ing. J. J. a spol.,
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. (zák. č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), o odvolaniach krajského prokurátora
v Žiline a obžalovaných Ing. J. J., Ing. A. P., Ing. M. T. a Mgr. Ľ. J. – syna
obžalovaného Ing. J. J., proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2006,
sp. zn. 3 T 5/04, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. (zák. č. 141/1961
Zb. v znení neskorších predpisov) napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom
rozsahu.
Podľa § 260 Tr. por. vec sa v r a c i a prokurátorovi na došetrenie.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline ako súdu prvého stupňa
z 28. novembra 2006, sp. zn. 3 T 5/04, boli obžalovaní Ing. J. J., Ing. A. P. a Ing. M.
T. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
po vzájomnej dohode a rozdelení si úloh v úmysle na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatiť postupovali tak, že obžalovaný Ing. J. J. listom zo dňa
9. marca 1999 v mene S.., pobočka L., vyzval S.. R., prostredníctvom jej zástupcu A.
I. B., na uhradenie čiastky 9 787 691 Sk z dojednaného neživotného poistenia
za škodový priebeh poistných udalostí v roku 1998 (tzv. malusu), pričom vo výzve
úmyselne uviedol číslo účtu S.. pobočka L. č. 19-430-342/0200, na ktorý
sa sústreďovali platby klientov za životné poistenie; následne po tom,
čo 7. apríla 1999 S. R. túto čiastku v plnej výške na uvedený účet uhradila,
obžalovaní Ing. M. T. a Ing. A. P. zabezpečili podpisy 10 osôb na tlačivách zmlúv
o životnom poistení č. 15S 39-612080 až 39-612089 a splnomocneniach
na zastupovanie pre firmu D. S. B. a odovzdali tieto doklady obžalovanému Ing. J.,
ktorý ako riaditeľ pobočky S.. v L. prikázal podriadeným pracovníčkam zmluvy
priradiť k vyššie uvedenej platbe S.. R. a túto pomerne rozdeliť na účely úhrady
poistného za jednotlivé zmluvy a vyplniť všetky potrebné údaje v textoch zmlúv,
pričom v júni 1999 obžalovaní Ing. T. a Ing. P. ďalej zabezpečili aj podpisy tých istých
10 osôb na výpovede jednotlivých poistných zmlúv, ktoré S. pobočka L. akceptovala
a po odpočítaní tzv. „odbavného“ za úkony spojené s administráciou zmlúv
poukázala dňa 2. júla 1999 zostávajúcu čiastku v úhrnnej výške 9 489 903 Sk
na účet firmy D. S. B., odkiaľ v dňoch 14. júla a 23. júla 1999 obžalovaní Ing. T.
a Ing. P. previedli do pokladne D. S. B. čiastku 9 400 000 Sk, ktorú ďalej použili
presne nezisteným spôsobom, týmto konaním obžalovaní Ing. J. J., Ing. M. T.
a Ing. A. P. spôsobili S. B. (t. č. Allianz S. B.) škodu vo výške 9 489 903 Sk.
Krajský súd za to obžalovanému Ing. J. J. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, obžalovanému Ing. A. P. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák.
zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny a obžalovanému Ing. M. T. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3
Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku podali odvolania krajský prokurátor v Žiline a obžalovaní
Ing. J. J., Ing. A. P., Ing. M. T. a Mgr. Ľ. J. – syn obžalovaného Ing. J. J..
Prokurátor poukázal v písomnom odvolaní na to, že obžaloba bola podaná
na skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3
písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v znení zákona 248/94 Z. z., pričom krajský súd
v napadnutom rozsudku kvalifikoval konanie obžalovaných s poukázaním na § 16
a § 89 ods. 13 Tr. zák. a na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 570/2006 Z. z.
ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení
účinnom do 31. decembra 2005, pričom toto znenie už neobsahuje žiadne písmená,
keďže novelou Trestného zákona č. 183/1999 s účinnosťou od 1. septembra 1999
prišlo v § 250 Tr. zák. k vloženiu nového odseku 3 a odseky 3 a 4 sa stali odsekmi 4
a 5 a teda vo výroku o vine obžalovaných je napadnutý rozsudok nezákonný.
Vo výroku o vine neakceptoval krajský súd návrh prokurátora na uloženie, okrem
trestu odňatia slobody, aj peňažného trestu u všetkých obžalovaných vo výške
po 500 000 Sk a s týmto návrhom sa v napadnutom rozsudku ani nevysporiadal,
keďže písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku neobsahuje v tomto smere
žiadne vysvetlenie. Z týchto dôvodov prokurátor žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo vzťahu ku všetkým obžalovaným podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o vine a podľa § 258 ods. 2
Tr. por. celý výrok o treste a vo veci rozhodol sám rozsudkom v súlade s dôvodmi
odvolania.
Obžalovaný Ing. J. J. sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil
svoje odvolanie v podstate tak, že napadnutý rozsudok je nezákonný a vecne
nesprávny preto, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu nespáchal a toto
mu nebolo v konaní ani preukázané, nakoľko mu nebolo preukázané úmyselné
zavinenie, súd v odôvodnení nepoukázal ani na jeden listinný dôkaz a svedeckú
výpoveď preukazujúcu účasť na spáchaní skutku obžalovaným. Obžalovaný konal
v predmetnej veci štandardne a jeho činnosť bola súčasť bežných postupov pri VIP
klientoch, svoju funkciu vykonával čestne a svedomito, pričom sám sa cíti byť
poškodeným a uvedeným do omylu splnomocneným zástupcom S. V trestnom
konaní došlo k neúplným skutkovým zisteniam týkajúcich sa vzniknutej škody
s ohľadom na subjekt, ktorému mala byť škoda spôsobená, keďže z vykonaného
dokazovania vypláva, že do omylu mala byť uvedená S.., ktorá sa ku škode nehlási,
ale škoda mohla vzniknúť inému subjektu, a to S., ktorá sa k škode hlási. Nie je ani
pravdou, že finančné prostriedky boli poukázané spoločnosti D. S. poisťovňou
bez právneho dôvodu. Týmto dôvodom bola rámcová zmluva medzi touto
spoločnosťou a poisťovňou, dodanie 10 osôb splnomocneným zástupcom S.,
odstúpenie od tejto zmluvy podpísané a doručené týmto splnomocneným zástupcom.
Nie je ďalej jasné, ako krajský súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný Ing. J.
nielenže vedel o tom, že zástupcovia S. sa chcú obohatiť na úkor zastúpeného tým,
že budú preň dôležité skutočnosti zamlčovať, ale tento následok chcel spôsobiť.
Krajský súd takisto nevyriešil otázku, koho mal obžalovaný uviesť do omylu,
čo je podstatná okolnosť prípadu. Zároveň sa nepodarilo v konaní preukázať
spoločné konanie obžalovaných, pričom obžalovanému Ing. J. nebola preukázaná
ani motivácia spáchať skutok, úmysel obohatiť mu dokázaný nebol. Napadnutý
rozsudok považuje obžalovaný za nesprávny z dôvodov, že absentuje materiálny
znak trestného činu – nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť, formálne
znaky trestného činu – protiprávnosť konania, následok trestného činu
predpokladaný skutkovou podstatou, príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a následkom a zavinenie. S poukazom na uvedené navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie, resp. aby bol spod obžaloby oslobodený.
Obžalovaný Ing. A. P. sám aj spolu s obžalovaným Ing. M. T. prostredníctvom
spoločného obhajcu odôvodnili odvolanie v podstate tým, že v celej veci
ide iba o občianskoprávne, resp. obchodnoprávne záväzkové vzťahy a zo strany
obžalovaných nedošlo k úmyselnému trestnému činu podvodu, pretože nespôsobili
žiadnu škodu na cudzom majetku, nikoho svojím konaním neobohatili, ani neuviedli
do omylu a neboli členmi organizovanej skupiny. Obžalovaní zabezpečovali
pre obžalovaného Ing. J. len výpomoc so zadovážením 10 osôb, ktorí vypísali svoje
osobné údaje na tlačivá 15S, aby obžalovaný Ing. J. mohol preukázať zvýšený
záujem klientov S.. pobočka L., o životné poistenie, pričom obžalovaní
boli ubezpečení, že tieto tlačivá nebudú žiadnym spôsobom zneužité. Poistné zmluvy
15S č. 39-612080 až 39-612089 nemohli založiť poistný vzťah medzi S. a S. neboli
platne uzavreté, a teda konanie obžalovaných spočívajúce v zabezpečení vypísania
hlavičiek 10 tlačív 15S nemohlo zapríčiniť poukázanie sumy jednorazového
poistného v prospech spoločnosti D. S. Zmluvné formuláre 15S neboli prostriedkom
spôsobilým uviesť do omylu žiadnu osobu a spôsobiť na majetku S.. škodu
9.489.903,- Sk. Z tohto vyplýva, že ak by pracovníci S.. postupovali pri plnení svojich
pracovných povinností s odbornou starostlivosťou, nenastal by príčinný priebeh
a následok, ktorý mal podľa krajského súdu vyplynúť z konania obžalovaných.
Peňažné prostriedky, ktoré prišli na účet spoločnosti D. S. nepoužili obžalovaný
pre svoju vlastnú potrebu, zostali zabezpečené v pokladni tejto spoločnosti
a obžalovaný Ing. J. bol opakovane vyzývaný spolu so S. na poskytnutie súčinnosti
pri ich vrátení. Spoločnosť D. S. vrátila sumu 9 489 903 Sk na účet Allianz – S.., táto
však túto platbu neprijala. Tieto peňažné prostriedky neboli teda použité nezisteným
spôsobom, ako sa to konštatuje v napadnutom rozsudku. Nebolo preukázané,
že obžalovaní uviedli do omylu S., pretože by to znamenalo uviesť do omylu
štatutárny orgán alebo zástupcu spoločnosti, pričom štatutárnym zástupcom tejto
spoločnosti pre pobočku v L. bol obžalovaný Ing. J., ktorý nemohol uviesť do omylu
sám seba a teda nie je naplnený jeden z formálnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu podvodu. Záverom obžalovaní navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil
a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
V prospech obžalovaného Ing. J. J. podal písomné odvolanie jeho syn Mgr. Ľ.
J., ktoré odôvodnil tým, že konanie obžalovaného Ing. J., žiaden jeho úkon,
neobsahuje úmysel poškodiť S.. Priebeh celej poistnej operácie prebiehal
štandardne, tak ako mnohokrát predtým a potom. Odpustenie malusu nebol nápad
obžalovaného, s týmto prišli obžalovaní Ing. P. a Ing. T.. Obžalovaný Ing. J. nemal
ani kompetenciu malus odpustiť, táto kompetencia patrila Ing. H., ktorý malus
odpustil. S. sa zároveň zaviazala, že vo výške odpusteného malusu uzavrie životné
poistenie pre svojich zamestnancov, následne S. uhradilo sumu zodpovedajúcu
výške malusu na účet poisťovne na životné poistenie. To že 10 zamestnanci S.
neboli jej zamestnancami, ale rodinnými príslušníkmi a priateľmi obžalovaných
Ing. T. a Ing. P. nemohol obžalovaný Ing. J. vedieť, takáto povinnosť mu nevyplývala
zo žiadneho právneho predpisu ani interného nariadenia. Po tom, čo bola doručená
výpoveď poistného, poisťovňa odpočítala odbavné za predčasné ukončenie
poistného vzťahu a zvyšok poslala bankovým prevodom na účet, ktorý
bol uvedený vo výpovedi. Skúmanie vlastníctva účtu nevyplýva zase zo žiadneho
právneho predpisu a číslo účtu nie je verejne dostupná informácia. V rozpore
so zákonom bolo to, že krajský súd ako poškodenú viedol poisťovňu aj napriek tomu,
že táto s tým nesúhlasila. Keďže nie je poškodený, nemôže dôjsť ani k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Tak isto chýba obžalovanému motív,
obžalovaný Ing. J. totiž nemal z celej záležitosti žiaden majetkový ani nemajetkový
prospech. Proti logike je aj to, že ak obžalovaný konal za S.., uviedol do omylu
sám seba. Odvolateľ požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o preskúmanie veci
a spravodlivé a zákonné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, na podklade podaných
odvolaní preskúmal v intenciách § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané
a zistil, že vec nie je náležite objasnená a rozhodnutie súdu prvého stupňa
je predčasné a teda nezákonné. Rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu
najmä preto, že nebol náležite zistený skutkový stav, skutkové zistenia v napadnutom
rozsudku sú neúplné a súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Rozhodol sa vec vrátiť až do štádia prípravného
konania, lebo v ňom pramenia chyby konania a nastolená požiadavka ďalšieho
došetrenia sa týka vyšetrovacích úkonov, ktoré majú význam pre náležité objasnenie
veci, bez ktorých nemožno spravodlivo vo veci rozhodnúť, a to takými dôkaznými
prostriedkami, ktoré ľahšie môže zadovážiť orgán prípravného konania, než súd,
pričom je predpoklad, že vrátením veci na došetrenie prokurátorovi sa jej vybavenie
urýchli.
Na základe doteraz vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako i pred
súdom nemožno zatiaľ spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti urobiť taký
záver, k akému sa dopracoval krajský súd, najmä v otázke zavinenia obžalovaných
Ing. A. P. a Ing. M. T. a zistenia poškodenej organizácie.
Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, suma peňazí s ktorou sa podľa skutkovej
vety obžaloby manipulovalo, bola vlastníctvom SCP a.s. R. a na základe príslušného
rozhodnutia S. Bratislava mala byť tejto poškodenej organizácii vrátená,
čo sa doposiaľ nestalo. Pričom je zrejmé, že SCP a.s. R. plnili už neexistujúcu
pohľadávku S. B.. Nesprávnym určením poškodenej strany znemožnili orgány
prípravného konania skutočnému poškodenému uplatniť si svoje zákonné práva
od samého začiatku trestného stíhania. Tento nedostatok bude treba v došetrení
odstrániť.
V tejto súvislosti bude nutné dôsledne preveriť čo, resp. kto spôsobil
nedoručenie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania malusu SCP a.s. R.,
(poštová kniha, kniha doručených a odoslaných zásielok, kuriér,... a pod.).
Zadokumentovať postup, ako správne takéto dôležité rozhodnutia mala Slovenská
sporiteľňa a.s. doručovať zmluvným stranám. Pokiaľ toto rozhodnutie však bolo
doručené, preveriť, prečo SCP a.s. R. si neuplatnili vrátenie peňazí.V tejto trestnej
veci stoja proti sebe tvrdenia obž. Ing. J. a obžalovaných Ing. P. a Ing. T., pričom
treba konštatovať, že doposiaľ vykonané dôkazy skôr potvrdzujú výpovede
obžalovaných Ing. P. a Ing. T.. Svedkyňa O. H. uviedla, že mala v kompetencii
vyzývať klientov na úhradu malusu s uvedením príslušného čísla účtu Na príkaz obž.
Ing. J. aj v tomto prípade, výzva obsahovala číslo účtu životného poistenia, hoci
malus bol z neživotného poistenia. Malo ísť o krátky čas, preto platba mala
ísť na účet neživotného poistenia. Nevedela sa vyjadriť prečo v tomto prípade
sa tak nestalo. V došetrení preto bude potrebné bližšie objasniť a zadokumentovať
predmetný príkaz obž. Ing. J..
Podľa vyjadrenia svedkyne, rozhodnutie o upustení od vymáhania pohľadávky
by malo byť súčasťou spisu klienta. Pokiaľ išlo o významnejších klientov osobne
to riešil obž. Ing. J..
Svedkyňa M. P. potvrdila, že obž. Ing. J. jej predložil tlačivá (10 poist. zmlúv
15S), na ktorých boli vypísané len mená a adresy poistencov a uložil jej,
aby ich vypísala. Začiatok poistenia určil on. Pričom nešlo o obvyklý postup,
lebo zmluva sa uzatvára za prítomnosti klienta. Tieto výpovede teda podporujú
tvrdenia obž. Ing. P. a Ing. T..
Vykonaným dôkazom nezodpovedá zistenie orgánov činných v prípravnom
konaní, ktoré nekriticky prevzal krajský súd, že predmetnú sumu peňazí
(9 489 903 Sk) obžalovaní použili nezisteným spôsobom.
Z výpovede svedkov J. V. a J. K. je zrejmé, že predmetnú sumu, ktorú
si predtým požičal od obžalovaných na požiadanie vrátil firme D. resp. J. V. (ktorý
kúpil firmu D.) a J. V., na základe informácii od obžalovaných už pri kúpe firmy,
ich následných intervencii, vrátil uvedenú sumu peňazí S.. Túto skutočnosť potvrdil
aj svedok Ing. J. H. (riaditeľ odboru platieb). Podľa tohto svedka, keďže nevedeli,
čo s peniazmi, na požiadanie ich vrátili, a to 25. júla 2003.
Pri správnom postupe, S. mala, keďže bola v tom čase v postavení
poškodenej strany (aj keď nesprávne určenej orgánmi prípravného konania), zadržať
tieto peniaze a vrátiť ich skutočnej poškodenej strane – SCP, a.s. R., resp. príslušné
orgány prípravného konania mali tieto peniaze zaistiť na účely trestného konania
a následne ich prevziať. Pokiaľ by pominul dôvod na ich zadržiavanie pre účely
trestného konania, mali byť vrátené ich vlastníkovi, resp. tomu, kto má na ne
nepochybné právo.
So zreteľom na skutočnosť, že S., ktorej bola vrátená celá suma peňazí
(vyčíslená orgánmi prípravného konania) a to na podnet osôb, ktoré túto škodu mali
spôsobiť, uvedenú sumu peňazí nezabezpečila a neuspokojila svoj nárok na náhradu
škody (v tom čase bola označená, ako poškodená strana v trestnom konaní),
ale sa jej zbavila, nemožno za toto konanie brať na zodpovednosť obžalovaných.
Práve naopak, vrátenie celej predmetnej sumy a tým odstránenie vzniknutej škody
je treba hodnotiť v prospech obžalovaných (pokiaľ im bude preukázané zavinenie
k žalovanému skutku) a to minimálne v zmysle § 88 Tr. por.
Na liste – výpovedi poistných zmlúv, ktorý bol predmetom expertízneho
skúmania (č.l. 511) nie je podacia pečiatka. V došetrení bude nutné zistiť
a zadokumentovať kedy bola táto výpoveď doručená S. kto ju doručil, akým
spôsobom (poštou, doporučene, obyčajne, osobne, kuriérom atď), kde je obálka,
na ktorej pošte bola podaná, a pod. Zistiť, akým predpísaným spôsobom sa v S..
eviduje pošta, prijatie zásielky, ... ,či uvedená výpoveď bola zaevidovaná zvyčajným
postupom, kto ju preberal, a ako s touto zásielkou bolo nakladané.
Až po vykonaní naznačených dôkazov, ako aj vysporiadaní sa so zistenými
rozpormi, prípadne vykonaní ďalších dôkazov, ktorých vykonanie sa v priebehu
došetrenia ukáže byť potrebné pre objasnenie veci, bude možné jednotlivo i súhrnne
zhodnotiť zistené skutočnosti spolu s už známymi dôkazmi v zmysle § 2 ods. 6
Tr. por. a posúdiť hodnovernosť jednotlivých dôkazov, najmä tvrdení obžalovaných
a rozhodnúť o miere ich zavinenia, resp. či konala a do akej miery pod vplyvom
ďalších osôb.
Vrátenie veci na došetrenie prokurátorovi je odôvodnené okrem už skôr
uvedeného aj tým, že nedostatky v skutkovom zistení majú svoj pôvod v neúplnom
dokazovaní v prípravnom konaní, ktorým neboli objasnené základné skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o vine a nevine, resp. miere zavinenia jednotlivých
obžalovaných.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade
odvolaní zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. októbra 2007
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: