Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/75/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave

17. októbra 2007 v trestnej veci obvineného D. H. pre trestný čin skrátenia dane

a poistného podľa , v znení neskorších

predpisov (Tr. zák.) o sťažnosti krajského prokurátora v Prešove proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov

sťažnosť prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Na Krajskom súde v Prešove ako súde prvého stupňa bola podaná obžaloby

na D. H., podľa ktorej mal spáchať skutok touto právne kvalifikovaný

ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,

a to v podstate na tom skutkovom základe, že

ako podnikateľ konajúci na základe živnostenského listu v r. 1995 a 1966

prijímal platby za dodaný tovar a služby od zákazníkov spolu s daňou z pridanej

hodnoty (DPH), ale

za r. 1995 podal daňové priznanie k DPH s nulovými hodnotami, za r. 1996

daňové priznanie k tejto dani vôbec nepodal,

za r. 1995 v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb neoprávnene

uplatnil výdavky v sume 43 109 020 Sk a v r. 1996 v daňovom priznaní k tejto dani

nepriznal príjmy v sume 2 253 998 Sk a neoprávnene uplatnil výdavky v sume

24 164 452 Sk,

pričom v úmysle skrátiť obidve tieto dane po dohode s M. S. vystavili fiktívne

účtovné doklady, na základe ktorých za druhý polrok 1995 a r. 1996 skrátili DPH

o sumu 21 992 623 Sk a r. 1995 a r. 1996 skrátili daň z príjmov fyzických osôb

o sumu 29 024 154 Sk,

čím obidve uvedené dane v r. 1995 a v r. 1996 skrátili spolu o sumu

51 016 777 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2005, sp. zn. ,

podľa predmetná trestná vec bola prokurátorovi vrátená

na došetrenie.

Krajský súd svoje rozhodnutie vyvodil zo záveru, že skutkový stav nebol

doteraz riadne zistený. Poukázal najmä na to, že obžaloba vychádzala z protokolu

o daňovej kontrole z 9. októbra 1997, ktorý síce hodnotí správnosť a odôvodnenosť

účtovných dokladov, vypočítava príslušnú daň a jej splatnosť; pre posúdenie, či bol

spáchaný daňový trestný čin je potrebné preukázať, či daňový subjekt konal

úmyselne, na čo by bolo potrebné znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky –

účtovníctva.

Krajský súd ďalej poukázal v písomnom vyhotovení svojho uznesenia na to,

že jeden z daňových subjektov (L. M.) vo veci nevypovedal; nebola preto tiež

objasnená opodstatnenosť DPH na výstupe, čo môže mať vplyv na zníženie sumy

priznanej dane.

Krajskému súdu sa tiež nejaví reálnym rozsah dokazovania týkajúci

sa obvineným tvrdených výdavkov, resp. DPH na vstupe. Sprostredkovateľské

služby pre obvineného podľa zmluvy mal zabezpečovať M. S., ktorý však vypočutý

nebol, a preto sa podľa krajského súdu neobjasnilo, či zdaniteľné plnenia v tomto

smere sa uskutočnili a v akom rozsahu; javí sa tiež sporná pravosť podpisu M. S.

na výdavkových pokladničných dokladoch, čo však skúmané nebolo.

Krajský súd z toho rezultoval, že je potrebné zistiť, ktoré účtovné zdaniteľné

plnenia boli realizované vo vzťahu k M. S. a L. M.; k tomu by malo slúžiť znalecké

grafologické skúmanie. Podľa požiadavky súdu prvého stupňa má sa dokazovanie

doplniť aj o ďalšie doklady týkajúce sa daňových povinností L. M., resp. o znalecké

účtovnícke dokazovanie.

Proti uzneseniu krajského súdu prokurátor podal sťažnosť, ktorou sa domáhal,

aby rekurzný súd podľa toto zrušil a súdu prvého

stupňa uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Sťažovateľ vyslovil názor, že dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní

bola vec dostatočne objasnená; považuje spomínaný protokol o daňovej kontrole

za dostačujúci dôkaz, ktorý spolu sa ďalšími usvedčujú obvineného zo spáchania

žalovaného deliktu, resp. aspoň jeho postavenie pred súd.

Prokurátor nepovažuje súdom požadované dôkazy za nevyhnutné vyslovujúc

pritom názor, že prípadné problémy môže vyriešiť aj súd na hlavnom pojednávaní;

v sťažnosti pritom hodnotí aj jednotlivé doteraz vykonané dôkazy z hľadiska

obžaloby, z čoho uzatvára, že nebol splnený zákonný dôvod na vrátenie veci

prokurátorovi na došetrenie podľa Zároveň prokurátor

označil súdom požadované dôkazy za presahujúce potreby trestného konania,

a preto sa domáha, aby vo veci meritórne rozhodol súd na hlavnom pojednávaní.

Najvyšší súd v zmysle teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd rozhodujúci

o sťažnosti, v zmysle pri rozhodovaní o nej preskúmal

správnosť výroku napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúce konanie; nezistil

dôvod na rozhodnutie podľa alebo písm. b/ či podľa

, ale dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná

( ).

V dobe podania obžaloby, resp. aj pre následné konanie pred súdom účinný

zákon ( ) stanovil, že všetky orgány činné v trestnom konaní, teda aj

vyšetrovateľ a prokurátor ( ), postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodovanie, pričom objasňujú

s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy nečakajúc na návrh

strán.

V rozhodovanej veci sa prokurátor pri podávaní obžaloby dôsledne neriadil.

Súd rozhodujúci o sťažnosti akceptuje závery súdu prvého stupňa najmä

pokiaľ ide o jeho hodnotenie obsahu a dosahu spomínaného protokolu o daňovej

kontrole, ako je vyjadrený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia.

Základom pre stanovenie trestnoprávnej zodpovednosti obvineného je jednak rozsah

inkriminovanej činnosti, ale aj preukázanie jeho zavinenia vyvoditeľné z určitých

zistených a preukázaných úkonov. K tomu smeruje aj požiadavka súdu prvého

stupňa na znalecké dokazovanie (z odboru účtovníctva), ktoré v určenom rozsahu by

objektivizovalo konanie obvineného pri jeho podnikaní. Aj znalecký posudok je len

jedným z dôkazov (ako akcentuje sťažovateľ), ale pre celkové posúdenie veci sa javí

ako nevyhnutný dôkaz. Rovnakým radovým dôkazom z hľadiska významu ale je aj

protokol daňového úradu, na ktorý sa v podstate generálne odvoláva aj prokurátor;

pritom sú však realitou nedostatky v zistenom skutkovom stave neumožňujúce zatiaľ

meritórne rozhodnutie vo veci, ako ich špecifikuje vo svojom rozhodnutí súd prvého

stupňa.

Absenciu určitých dôkazov (nevypovedanie súdom prvého stupňa označených

osôb) nie je možné nahrádzať konaním súdu na hlavnom pojednávaní, ako to

v sťažnosti naznačuje prokurátor. V nej hodnotí dôkazy označujúc ich za dostatočné;

ide však o výklad obžaloby, ktorý neberie do úvahy aj stanoviská druhej procesnej

strany, resp. všeobecne odporuje princípu vyjadrenému v ustanovení § 2 ods. 5

Základom potrebného došetrovania je teda komplexné posúdenie reálneho

plnenia pri obchodných aktivitách obvineného či iných osôb (výsluchom osôb,

ekonomickým znaleckým posudkom etc.), pričom je potrebné zameranie

na okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie protiprávnosti konania obvineného

pri plnení jeho daňových povinností. Súd konajúci o sťažnosti je si vedomý

praktických problémov (vzhľadom na časový odstup) pri tomto došetrení, ako to

akcentuje prokurátor, ale toto je v súlade s ustanovením ; z tohto

dôvodu nie je ani možné prijať tvrdenie, že neboli naplnené podmienky stanovené

v

Súd rozhodujúci o sťažnosti však naproti tomu nezastáva stanovisko, že je

potrebné vykonať aj grafologické znalecké dokazovanie. V tomto smere požiadavka

krajského súdu sa nejaví ako reálna a Najvyšší súd prijíma rozbor stavu vyjadrený

v sťažnosti prokurátora; ďalšie spomínané došetrovanie by zrejme malo objasniť

v dostatočnom rozmere skutkový stav veci.

Najvyšší súd po zvážení uvedených okolností, nezistiac v postupe krajského

súdu procesné nedostatky, dospel preto k záveru, že sťažnosť prokurátora v princípe

nie je dôvodná a túto podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. októbra 2007

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: