Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f93/378002.a2b6fc.pdf
PDF · 88.41 KB
No categories available
3To/75/2006
N a j v y š š í s ú d 3 To 75/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave
17. októbra 2007 v trestnej veci obvineného D. H. pre trestný čin skrátenia dane
a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.) o sťažnosti krajského prokurátora v Prešove proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2006, sp. zn. 1T 11/05, takto
rozhodol:
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) sťažnosť prokurátora sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Na Krajskom súde v Prešove ako súde prvého stupňa bola podaná obžaloby
na D. H., podľa ktorej mal spáchať skutok touto právne kvalifikovaný
ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,
a to v podstate na tom skutkovom základe, že
ako podnikateľ konajúci na základe živnostenského listu v r. 1995 a 1966
prijímal platby za dodaný tovar a služby od zákazníkov spolu s daňou z pridanej
hodnoty (DPH), ale
za r. 1995 podal daňové priznanie k DPH s nulovými hodnotami, za r. 1996
daňové priznanie k tejto dani vôbec nepodal,
za r. 1995 v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb neoprávnene
uplatnil výdavky v sume 43 109 020 Sk a v r. 1996 v daňovom priznaní k tejto dani
nepriznal príjmy v sume 2 253 998 Sk a neoprávnene uplatnil výdavky v sume
24 164 452 Sk,
pričom v úmysle skrátiť obidve tieto dane po dohode s M. S. vystavili fiktívne
účtovné doklady, na základe ktorých za druhý polrok 1995 a r. 1996 skrátili DPH
o sumu 21 992 623 Sk a r. 1995 a r. 1996 skrátili daň z príjmov fyzických osôb
o sumu 29 024 154 Sk,
čím obidve uvedené dane v r. 1995 a v r. 1996 skrátili spolu o sumu
51 016 777 Sk.
Uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2005, sp. zn. 1T 11/05,
podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por. predmetná trestná vec bola prokurátorovi vrátená
na došetrenie.
Krajský súd svoje rozhodnutie vyvodil zo záveru, že skutkový stav nebol
doteraz riadne zistený. Poukázal najmä na to, že obžaloba vychádzala z protokolu
o daňovej kontrole z 9. októbra 1997, ktorý síce hodnotí správnosť a odôvodnenosť
účtovných dokladov, vypočítava príslušnú daň a jej splatnosť; pre posúdenie, či bol
spáchaný daňový trestný čin je potrebné preukázať, či daňový subjekt konal
úmyselne, na čo by bolo potrebné znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky –
účtovníctva.
Krajský súd ďalej poukázal v písomnom vyhotovení svojho uznesenia na to,
že jeden z daňových subjektov (L. M.) vo veci nevypovedal; nebola preto tiež
objasnená opodstatnenosť DPH na výstupe, čo môže mať vplyv na zníženie sumy
priznanej dane.
Krajskému súdu sa tiež nejaví reálnym rozsah dokazovania týkajúci
sa obvineným tvrdených výdavkov, resp. DPH na vstupe. Sprostredkovateľské
služby pre obvineného podľa zmluvy mal zabezpečovať M. S., ktorý však vypočutý
nebol, a preto sa podľa krajského súdu neobjasnilo, či zdaniteľné plnenia v tomto
smere sa uskutočnili a v akom rozsahu; javí sa tiež sporná pravosť podpisu M. S.
na výdavkových pokladničných dokladoch, čo však skúmané nebolo.
Krajský súd z toho rezultoval, že je potrebné zistiť, ktoré účtovné zdaniteľné
plnenia boli realizované vo vzťahu k M. S. a L. M.; k tomu by malo slúžiť znalecké
grafologické skúmanie. Podľa požiadavky súdu prvého stupňa má sa dokazovanie
doplniť aj o ďalšie doklady týkajúce sa daňových povinností L. M., resp. o znalecké
účtovnícke dokazovanie.
Proti uzneseniu krajského súdu prokurátor podal sťažnosť, ktorou sa domáhal,
aby rekurzný súd podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. toto zrušil a súdu prvého
stupňa uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Sťažovateľ vyslovil názor, že dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní
bola vec dostatočne objasnená; považuje spomínaný protokol o daňovej kontrole
za dostačujúci dôkaz, ktorý spolu sa ďalšími usvedčujú obvineného zo spáchania
žalovaného deliktu, resp. aspoň jeho postavenie pred súd.
Prokurátor nepovažuje súdom požadované dôkazy za nevyhnutné vyslovujúc
pritom názor, že prípadné problémy môže vyriešiť aj súd na hlavnom pojednávaní;
v sťažnosti pritom hodnotí aj jednotlivé doteraz vykonané dôkazy z hľadiska
obžaloby, z čoho uzatvára, že nebol splnený zákonný dôvod na vrátenie veci
prokurátorovi na došetrenie podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Zároveň prokurátor
označil súdom požadované dôkazy za presahujúce potreby trestného konania,
a preto sa domáha, aby vo veci meritórne rozhodol súd na hlavnom pojednávaní.
Najvyšší súd v zmysle § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku
(zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) ako súd rozhodujúci
o sťažnosti, v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o nej preskúmal
správnosť výroku napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúce konanie; nezistil
dôvod na rozhodnutie podľa § 148 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por. či podľa
§ 149 ods. 1 Tr. por., ale dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná
(§ 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
V dobe podania obžaloby, resp. aj pre následné konanie pred súdom účinný
zákon (§ 2 ods. 5 Tr. por.) stanovil, že všetky orgány činné v trestnom konaní, teda aj
vyšetrovateľ a prokurátor (§ 12 ods. 1 Tr. por.), postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodovanie, pričom objasňujú
s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy nečakajúc na návrh
strán.
V rozhodovanej veci sa prokurátor pri podávaní obžaloby dôsledne neriadil.
Súd rozhodujúci o sťažnosti akceptuje závery súdu prvého stupňa najmä
pokiaľ ide o jeho hodnotenie obsahu a dosahu spomínaného protokolu o daňovej
kontrole, ako je vyjadrený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia.
Základom pre stanovenie trestnoprávnej zodpovednosti obvineného je jednak rozsah
inkriminovanej činnosti, ale aj preukázanie jeho zavinenia vyvoditeľné z určitých
zistených a preukázaných úkonov. K tomu smeruje aj požiadavka súdu prvého
stupňa na znalecké dokazovanie (z odboru účtovníctva), ktoré v určenom rozsahu by
objektivizovalo konanie obvineného pri jeho podnikaní. Aj znalecký posudok je len
jedným z dôkazov (ako akcentuje sťažovateľ), ale pre celkové posúdenie veci sa javí
ako nevyhnutný dôkaz. Rovnakým radovým dôkazom z hľadiska významu ale je aj
protokol daňového úradu, na ktorý sa v podstate generálne odvoláva aj prokurátor;
pritom sú však realitou nedostatky v zistenom skutkovom stave neumožňujúce zatiaľ
meritórne rozhodnutie vo veci, ako ich špecifikuje vo svojom rozhodnutí súd prvého
stupňa.
Absenciu určitých dôkazov (nevypovedanie súdom prvého stupňa označených
osôb) nie je možné nahrádzať konaním súdu na hlavnom pojednávaní, ako to
v sťažnosti naznačuje prokurátor. V nej hodnotí dôkazy označujúc ich za dostatočné;
ide však o výklad obžaloby, ktorý neberie do úvahy aj stanoviská druhej procesnej
strany, resp. všeobecne odporuje princípu vyjadrenému v ustanovení § 2 ods. 5
Základom potrebného došetrovania je teda komplexné posúdenie reálneho
plnenia pri obchodných aktivitách obvineného či iných osôb (výsluchom osôb,
ekonomickým znaleckým posudkom etc.), pričom je potrebné zameranie
na okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie protiprávnosti konania obvineného
pri plnení jeho daňových povinností. Súd konajúci o sťažnosti je si vedomý
praktických problémov (vzhľadom na časový odstup) pri tomto došetrení, ako to
akcentuje prokurátor, ale toto je v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por.; z tohto
dôvodu nie je ani možné prijať tvrdenie, že neboli naplnené podmienky stanovené
v § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por.
Súd rozhodujúci o sťažnosti však naproti tomu nezastáva stanovisko, že je
potrebné vykonať aj grafologické znalecké dokazovanie. V tomto smere požiadavka
krajského súdu sa nejaví ako reálna a Najvyšší súd prijíma rozbor stavu vyjadrený
v sťažnosti prokurátora; ďalšie spomínané došetrovanie by zrejme malo objasniť
v dostatočnom rozmere skutkový stav veci.
Najvyšší súd po zvážení uvedených okolností, nezistiac v postupe krajského
súdu procesné nedostatky, dospel preto k záveru, že sťažnosť prokurátora v princípe
nie je dôvodná a túto podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. októbra 2007
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: