Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f6f/380438.add152.pdf
PDF · 71.81 KB
No categories available
1ObdoV/135/2005
Najvyšší súd 1 Obdo V 135/2005–69
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ L a 2/ M, proti
žalovanej JUDr. M, správkyne konkurznej podstaty úpadcu K, o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 35 Cbi 10/04, na dovola-nie žalovaného proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 20. októbra 2005, č. k. 2 Obo 229/2005–57, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
na odvolanie žalobcov zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo výroku
o trovách konania tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalovaným 57 917 Sk náhrady trov
konania. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 6460 Sk náhrady trov
odvolacieho konania.
Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s použitím
§ 150 O.s.p. a s dôvodmi jeho použitia súdom prvého stupňa. Zákon o konkurze
a vyrovnaní upravuje možnosť uspokojovať trovy konaní súvisiacich s konkurzom,
alebo trov vyvolaných konkurzom z rozvrhu aj v priebehu konania. Zo žiadneho
ustanovenia O.s.p., alebo Zákona o konkurze a vyrovnaní nevyplýva, že súd
pri rozhodovaní o trovách konania môže brať do úvahy aj to, či priznaná náhrada trov
konania aj bude uhradená.
21 Obdo V 135/2005
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala
uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala celkovú
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. V odvolaní uviedla, že pri zapísaní
spornej nehnuteľnosti do súpisu majetku podstaty postupovala správne. Plnila svoje
povinnosti správkyne podstaty, a keď vznikli pochybnosti o zapísaní, vyzvala
žalobcov, aby podali vylučovaciu žalobu podľa § 19 Zákona o konkurze a vyrovnaní.
O tom, či veci patria alebo nepatria do podstaty, môže rozhodnúť iba nestranný
a nezávislý súd. Žalovaní zavinili, že sa celé konanie predĺžilo. O spornej otázke
sa mohlo rozhodnúť skôr a s nižšími trovami, ktoré zapríčinili žalobcovia. Použitie
§ 150 O.s.p. súdom prvého stupňa bolo preto správne a v súlade aj s § 25 ods. 2
a s § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či opravný
prostriedok smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa § 239 O.s.p.
platí, že ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie
proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods.1 O.s.p.),
alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stup-
ňa, ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide
po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhod-
nutia, ak c/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268
ods.1 písm. g/ a h/, alebo ak ide o uznesenie o uznaní cudzieho rozhodnutia, alebo
o jeho vyhlásenie za vykonateľné, alebo nevykonateľné na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
31 Obdo V 135/2005
Napadnutým uznesením bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ide
teda o prípad uvedený v § 239 ods. 1 O.s.p. a na uvedené ustanovenie sa žalovaná
odvoláva vyvodzujúc zrejme z neho prípustnosť dovolania. Ustanovenie § 239 však
v odseku 3 vylučuje v tam vymenovaných prípadoch prípustnosť dovolania, i keby
boli splnené podmienky prípustnosti podľa odsekov 1 a 2. Okrem iných je neprí-
pustné dovolanie, ak ide o uznesenie o trovách konania. Žiada sa poznamenať,
že by to platilo aj v prípade, ak by odvolací súd rozhodoval o trovách rozsudkom (ak
by v prejednávanej veci bol napadnutý rozsudok vo veci samej a výrok o trovách by
bol súčasťou rozsudku). I tak by mal výrok rozsudku o trovách konania povahu
uznesenia a dovolanie proti nemu by nebolo prípustné.
Z uvedených dôvodov prípustnosť dovolania z § 239 O.s.p. nie je možné
vyvodiť. Proti každému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie z dôvodov vyme-
novaných v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalovaná však v dovolaní
neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by naplnili niektorý z dôvodov uvedených v § 237
a dovolací súd žiadnu takúto skutočnosť nezistil ani z obsahu spisu. Dovolanie preto
podľa § 218 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p., ako
neprípustné odmietol.
Žalobcovia mali v dovolacom konaní úspech, majú preto podľa § 243b ods. 4
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov
dovolacieho konania. V dovolacom konaní im však trovy nevznikli, preto im dovolací
súd náhradu trov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2007
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu