Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a21/370752.ec94c5.pdf
PDF · 93.29 KB
No categories available
5Cdo/227/2007
Najvyšší súd 5 Cdo 227/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E. B., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. M. P., advokátkou v B., proti odporcovi J. L., bývajúcemu
v B., zastúpenému JUDr. M. T., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 16 C 11/2007, o dovolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2007, sp.zn. 5 Co 136/07, takto
rozhodol:
Dovolací súd dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 22. februára 2007, č.k. 16 C 11/07-20 vydal
predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi vstupovať a užívať nehnuteľnosti zapísané na
LV č. X., kat.úz. V., pozostávajúce z rodinného domu súp.č. X., postavenom na pozemku
2
parc.č. X. o výmere X. mvrátane nadstavby rodinného domu a jeho prístavby postavenej na
2 2 2
pozemku č. X. o výmere X. m, parc.č. X. o výmere X. ma parc.č. X. o výmere X. m. Mal
za to, že sú dostatočne osvedčené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, keď
navrhovateľ preukázal, že je výlučným vlastníkom rodinného domu, v časti ktorého býva
odporca, ktorý je vo vzťahu k navrhovateľovi dôvodne podozrivý z násilia a bolo proti nemu
začaté i trestné stíhanie pre úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. apríla 2007, sp.zn.
5 Co 136/07 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol. Mal za to, že navrhovateľ celkom neprípustne smeroval návrh na vydanie
predbežného opatrenia proti osobe, voči ktorej je predbežná úprava v zmysle § 76 ods. 1
písm.g/ O.s.p. vylúčená, nakoľko odporca nie je vo vzťahu k navrhovateľovi osobou blízkou
(ako manžel jeho dcéry) a nie je ani v jeho osobnej starostlivosti či výchove.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dňa 6. júla 2007 dovolanie
navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že
odvolací súd nesprávne vyhodnotil znenie § 116 Občianskeho zákonníka, keď odporcu
nepovažoval za osobu blízku, a takisto vo svojom rozhodnutí neprihliadol na dobré mravy.
V dôvodoch dovolania ďalej rozoberal skutkový a právny stav veci a namietal nesprávny
postup odvolacieho súdu.
Odporca vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť, prípadne
zamietnuť, keď považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za správne a objektívne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák.č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne
posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je
prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia § 239 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená a ani navrhovateľom v dovolaní namietaná.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 s použitím § 243b ods. 4 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. novembra 2007
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :