Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
85f/374508.f00804.pdf
PDF · 130.32 KB
No categories available
2Tdo/37/2007
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 37/2007
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému
Mgr. P. K., vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 2 T 105/02
prerokoval na verejnom zasadnutí 27. novembra 2007 v Bratislave v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Petra. Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra. Paludu
a JUDr. Ing. Antona Jakubíka dovolanie obvineného Mgr. P. K., ktoré podal proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. marca 2007, sp. zn. 3 To 72/2006 a podľa
§ 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. a rozhodol
t a k t o:
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 20. marca 2007, sp. zn.
3 To 72/2006 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 201 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006
a v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a § 256 Tr. por. v znení účinnom
do 01. januára 2006 v neprospech obvineného Mgr. P. K..
Napadnutý rozsudok sa z r u š u j e.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Nitre sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 12. júna 2006, sp. zn. 2 T 105/02 bol
obvinený Mgr. P. K. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení zákona č. 485/2001 Z. z. na tom skutkovom
základe, že
dňa 06. januára 2002 v čase od 17.30 hodiny do 18.00 hodiny v K. riadil
osobné motorové vozidlo značky Daewoo Nexia, evidenčného čísla K., neprispôsobil
rýchlosť vozidla situácii na ceste, jazdil nedovolenou rýchlosťou, pričom v dôsledku
týchto porušení pravidiel cestnej premávky na M. ulici v smere od ulice Š.
pred domom č. X. neskoro spozoroval na bicykli jazdiacu E. M., do ktorej zozadu
narazil pravou prednou časťou motorového vozidla, pričom nárazom a odhodením
jej tela z bicykla smerom na kapotu vozidla ako aj následným nárazom a pádom
na vozovku utrpela pomliaždenie sedacej krajiny, narazenie hrudníka s pomliaž-
dením pľúc, krvnú podliatinu na čele, ľavom lakti a na oboch kolenách, čo viedlo
k zmliaždeniu mozgu s krvácaním do mozgového tkaniva a komôr mozgu
s následným opuchom a polytraume, na následky čoho na mieste nehody zomrela.
Za to bol odsúdený podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 01. ja-
nuára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobný dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu
činnosti, riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 01. januára 2006 bola obvine-
nému uložená povinnosť nahradiť poškodenému J. M., nar. X.-J., bytom K., R. č. X.,
škodu vo výške 44 499,50 Sk, pričom podľa § 229 ods. 2 Tr. por. bol poškodený
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie okresná prokurá-
torka v Komárne, poškodený J. M. a obvinený Mgr. P. K..
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom z 20. marca 2007, sp. zn.
3 To 72/2006 na podklade odvolaní prokurátora a poškodeného, podaných v nepros-
pech obvineného podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/ Tr. por. v znení
účinnom do 01. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného
Mgr. P. K. uznal za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 485/2001 Z. z.)
v jednočinom súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 201 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 06. januára 2002 potom, čo v dobe medzi 16.00 a 17.15 hod. požíval
alkoholické nápoje a pod ich vplyvom viedol v K. v dobe medzi 17.30 hod.
až 18.00 hod. osobné motorové vozidlo značky Daewoo Nexia evidenčného čísla
K. v smere od ulice Š. na M. ulicu nepovolenou rýchlosťou najmenej 65,55 km/hod.,
nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke
a neprispôsobil rýchlosť vozidla situácii na ceste, v dôsledku čoho porušil
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 3 písm. b/, § 15 ods. 1, ods. 4 zákona
č. 315/1996 Z. z. o pravidlách cestnej premávky v znení zmien a doplnení,
v dôsledku čoho pred domom č. X. na M. ulici neskoro spozoroval
pred ním na pravej strane na bicykli jazdiacu poškodenú E. M., do ktorej zozadu
narazil pravou prednou časťou motorového vozidla, pričom nárazom a odhodením jej
tela z bicykla smerom na kapotu vozidla ako aj následným nárazom a pádom
na vozovku poškodená utrpela pomliaždenie sedacej krajiny, narazenie hrudníka
s pomliaždením pľúc, krvnú podliatinu na čele, ľavom lakti a na oboch kolenách,
čo viedlo k zmliaždeniu mozgu s krvácaním do mozgového tkaniva a komôr mozgu
s následným opuchom a polytraume, na následky ktorých na mieste nehody
o 18.25 hod. zomrela.
Za to ho odsúdil podľa § 224 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia
slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť
poškodenému J. M., nar. X.J., bytom K., R. č. X., škodu v sume 75 722 Sk.
Odvolanie obvineného Mgr. P. K. krajský súd ako nedôvodné podľa § 256
Tr. por. v znení účinnom do 01. januára 2006 zamietol.
Okresný súd Komárno 26. septembra 2007 predložil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu (§ 377 Tr. por.) dovolanie, ktoré podal
obvinený Mgr. P. K. prostredníctvom obhajcu (zákonná podmienka uvedená
v § 373 ods. 1 Tr. por.) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. marca 2007,
sp. zn. 3 To 72/2006.
Uvedený mimoriadny opravný prostriedok obvinený oprel o dovolacie dôvody
uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom s tým, že uvedenú
okolnosť namietal už v pôvodnom konaní (§ 371 ods. 3 Tr. por.) a že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, resp. na nespráv-
nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom také rozhodnutie zásadným
spôsobom ovplyvnilo jeho postavenie (§ 371 ods. 4 Tr. por.).
Pokiaľ ide o prvý z uplatnených dovolacích dôvodov, obvinený poukázal na to,
že najpodstatnejšou časťou znaleckého posudku Ing. J. C., znalca z odboru cestnej
dopravy, odvetvia nehody v cestnej doprave, z ktorého vychádzali súdy oboch
stupňov pri rozhodovaní o jeho vine, bolo posúdenie parametrov viditeľnosti
poškodenej bicyklistky. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec nemal licenciu
na používanie programu s ktorým pracoval a že s programom pracuje neoprávnene,
čo by za určitých okolností mohlo zakladať až trestný čin porušovania autorského
práva podľa § 152 Tr. zák. Ak by neplatilo vyššieuvedené možno sa aj domnievať,
že znalecký posudok vypracoval niekto iný a nie znalec Ing. J. C., konkrétne Ing. J.
J., ktorý je v znaleckom posudku uvedený ako majiteľ licencie na všetkých výstupoch
z tohto programu založených v znaleckom posudku. V oboch prípadoch takáto
situácia spôsobuje, že označený znalecký posudok je absolútne neúčinný dôkaz,
nepoužiteľný v trestnom konaní.
Čo sa týka samotného výroku o vine obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. videl v tom, že zistený skutok bol nesprávne
kvalifikovaný ako trestný čin. S poukazom na znalecký posudok Ing. G. B. (ktorý
si obvinený zadovážil ako strana v trestnom konaní a ktorý dôkaz bol vykonaný
v konaní pred súdom prvého stupňa) obvinený vyslovil názor, že išlo o čin ním
nezavinený, a preto mohol byť z dôvodu uvedeného v § 226 písm. b/ Tr. por.
oslobodený spod obžaloby. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, ktorý nie je trestným činom
ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. a aj na nes-
právnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorým je ustanovenie § 201
písm. d/ Tr. zák. a tiež ustanovenie § 224 ods. 2 Tr. zák. (porušenie dôležitej
povinnosti). V oboch prípadoch také rozhodnutie zásadným spôsobom ovplyvnilo
jeho postavenie (§ 371 ods. 4 Tr. por.).
Obvinený zdôraznil, že jeho najpodstatnejšou námietkou v trestnom konaní
bolo, že sa nepreukázalo, či vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si pri-
vodil vplyvnom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdra-
vie ľudí ako to predpokladá skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.
Podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný
vodič schopný bezpečne riadiť motorové vozidlo, ak dosiahne hladinu alkoholu v jeho
krvi najmenej 1 promile. U vodiča, u ktorého bolo zistené v dobe riadenia menšie
množstvo alkoholu v krvi než 1 promile je vždy nevyhnutné dokázať, že jeho schop-
nosť riadiť motorové vozidlo bola skutočne znížená v rozsahu, aký predpokladá
ustanovenie § 201 Tr. zák. Odvolací súd ignoroval tieto základné právne východiská
majúce podklad v ustálenej judikatúre a nesprávne v odôvodnení napadnutého
rozsudku argumentoval, že nepovažoval za potrebné ustáliť presnú alebo minimálnu
hladinu alkoholu v jeho krvi v čase riadenia motorového vozidla. V dôsledku takého
názoru v rozsudku odvolacieho súdu celkom chýba vyjadrenie jeho stupňa ovplyv-
nenia alkoholom. V rozhodujúcom čase mohla byť podľa znaleckého posudku
Ing. I. I. spodná hranica alkoholu v jeho krvi 0,47 promile, čo nie je stav vylučujúci
spôsobilosť riadiť motorové vozidlá. Preukazovať taký stav nepriliehavou argumen-
táciou, ktorú použil krajský súd, že ako skúsený vodič porušil viacero ustanovení
zákona o pravidlách cestnej premávky, je možné takmer pri každej dopravnej
nehode.
Pokiaľ ide o použitie okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej
sadzby podľa § 224 ods. 2 Tr. zák., t.j., že smrť poškodenej spôsobil preto, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona obvinený namietal, že sa neprihliadalo
na porušenie ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších
predpisov o premávke na pozemných komunikáciách poškodenou, ktorá za zníženej
viditeľnosti jazdila na neosvetlenom bicykli. Cyklistka porušila práve tie povinnosti,
ktorých dodržanie má priamo zabrániť takým situáciám, aká nastala aj v predmetnej
veci. V tejto spojitosti je potom namieste pochybnosť o správnosti záveru, že jazdil
neprimeranou rýchlosťou a že táto okolnosť bola príčinnou dopravnej nehody.
Krajský súd nezohľadnil ani skutočnosť, že poškodená minimálne spoluzavinila
dopravnú nehodu. Také zistenie podľa konštantnej judikatúry (napr. R 25/87) môže
viesť k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej
sadzby napriek tomu, že obvinený formálne použil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa zákona.
Z uvedených dôvodov obvinený Mgr. P. K. navrhol, aby dovolací súd
rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach,
o ktoré sa dôvod dovolania opiera a aby podľa § 368 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 20. marca 2007, sp. zn. 3 To 72/2006 (správne malo
byť rozsudok Krajského súdu v Nitre) a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému
súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval rozhodol
a to v inom zložení senátu (§ 388 ods. 2 Tr. por.).
Okresná prokurátorka v Komárne vo vyjadrení k dovolaniu obvineného (č.l.
531) navrhla toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť s poukazom na to,
že prípadné porušenie zákona v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením skutku
kladeného obvinenému za vinu v časti týkajúcej sa jeho ovplyvnenia alkoholom
pri dopravnej nehode zásadne neovplyvnilo jeho postavenie (§ 371 ods. 4 Tr. por.).
Naproti tomu zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky pova-
žoval dovolanie obvineného za opodstatnené a to pokiaľ ide o danosť dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Po zistení, že niet
žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania obvineného na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 Tr. por., preskúmal podľa § 384 ods. 1 Tr. por. na verejnom
zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním na dôvody
dovolania podľa § 371 a § 374 (ktorými je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd
viazaný) a zistil, že bol preukázaný z uplatnených dovolacích dôvodov len dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., t.j.,
že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom, tento naplnený nebol. Okolnosť, že znalec z odboru cestnej dopravy
Ing. J. C., na posudku ktorého je v podstatnej miere založený záver o vine
obvineného Mgr. P. K., nebol v čase vypracovávania písomného posudku majiteľom
licencie k programu „Dohľadnosť 2“, ktorý mu slúžil ako jeden z podkladov
pre podanie posudku neznamená nezákonnosť zadováženia tohto dôkazného
prostriedku v prípravnom konaní, keď z výpovede označeného znalca na hlavnom
pojednávaní 25. septembra 2002 (č.l. 265) je zjavné, že spomenutý program použil
so súhlasom jedného z hlavných autorov označeného programu Ing. J. J. a napokon
sa stal aj majiteľom uvedeného programu. Z uvedených dôvodov nemožno prijať
názor o absolútnej nepoužiteľnosti tohto dôkazného prostriedku v predmetnej trestnej
veci. Bez premisy o nezákonnosti získania znaleckého posudku v prípravnom konaní
potom nemôže platiť ani to, že označený dôkaz nebolo možné vykonať v konaní pred
súdom zákonným spôsobom. Naopak opakované výsluchy znalca Ing. J. C. pred
prvostupňovým Okresným súdom Komárno boli vykonané v súlade so zákonom,
a preto je neakceptovateľné tvrdenie obvineného o porušení zákona v súvislosti
s vykonávaním uvedeného dôkazu. Rovnako tak si nemožno osvojiť ani tú jeho
námietku, že ak neplatí skôruvedené, potom je znalecký posudok Ing. J. C.
nepoužiteľný preto, že ho nevypracoval tento znalec, ale v skutočnosti orgánmi
činnými v trestnom konaní nepoverený ako znalec Ing. J. J. Použitie programu
„Dohľadnosť 2“, ku ktorému mal licenciu Ing. J. J. slúžilo znalcovi Ing. J. C. ako
prostriedok na posúdenie viditeľnosti v čase dopravnej nehody, teda jednej
z čiastkových otázok, ktorú bolo potrebné v rámci úloh zadaných znalcovi riešiť
a rozhodne nešlo o nahradenie znalca inou osobou, ktorá by pod jeho menom
vypracovala znalecký posudok ako to obvinený uvádza v podanom dovolaní,
poukazujúc celkom nepriliehavo aj na rozhodnutie č. 29/86 uverejnené v Zbierke
rozhodnutí trestných, ktoré je založené na úplne iných skutkových východiskách.
Naopak povahu v trestnom konaní nepoužiteľného dôkazu má obvineným
zadovážený posudok znalca z odboru cestnej dopravy, Ing. G. B. prostredníctvom
ktorého obvinený v pôvodnom konaní spochybňoval správnosť skutkových zistení
súdu prvého stupňa a v podanom dovolaní tak činí aj vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam odvolacieho súdu, to aj pokiaľ ide o existenciu jeho zavinenia aspoň
vo forme nevedomej nedbanlivosti (§ 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. ja-
nuára 2006) na vzniknutom následku. Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého
rozsudku na strane 11 odsek 2 v súlade s obsahom spisu vecne správne konštatuje,
že Ing. G. B. v čase ohliadky miesta činu nebol v predmetnej veci znalcom,
uvedeného úkonu sa zúčastnil ako prítomná osoba spolu s funkcionármi policajného
zboru. Vzhľadom na takú účasť prichádzalo do úvahy v prípade potreby vypočutie
Ing. G. B. len v procesnom postavení svedka. Takáto funkcia je však s funkciou
znalca nezlúčiteľná (pozri aj rozhodnutie č. 11/77 Zbierky rozhodnutí trestných),
a preto ním vypracovaný znalecký posudok bol nepoužiteľný a teda aj nehodnotiteľný
v predmetnom trestnom konaní ako to správne uzavrel odvolací súd.
Záver o zavinení je skutkový záverom, ktorý možno urobiť len na základe
zákonným spôsobom vykonaného dokazovania. Obvinený sa návrhom na oslobo-
denie domáha iných skutkových zistení, než aké urobil odvolací súd v napadnutom
rozsudku. Tie, ale nesvedčia na neexistenciu zavinenia, pričom sa žiada zdôrazniť,
že dovolací súd nie je oprávnený skúmať a meniť správnosť a úplnosť skutkových
zistení. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas
s hodnotením dôkazov, ktorý prezentuje obvinený v dovolaní, nemožno vyvodzovať
naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Tento dôvod dovolania je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotno-
právnom posúdení. Podľa doterajšej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu sa dovo-
lací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. týka nesprávnej aplikácie zákonných
znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovo-
lací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva
(napr. predpisov občianskeho práva, obchodného práva a pod.).
V posudzovanej veci je vyššieuvedený dovolací dôvod ale nepochybne daný,
pokiaľ bol zistený skutok právne posúdený aj ako trestný čin ohrozenia pod vplyvnom
návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.
Dovolateľ v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku podal výklad skôr-
uvedenej skutkovej podstaty v súlade s doterajšou judikatúrou. V súvislosti s argu-
mentáciou krajského súdu na strane 13. jeho rozsudku, že nepovažoval za potrebné
ustáliť presnú alebo minimálnu hladinu alkoholu v krvi obvineného v čase dopravnej
nehody treba zdôrazniť, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 201 Tr. zák. sa vyžaduje také ovplyvnenie fyzických a psychických schop-
ností návykovou látkou, ktorá vylučuje spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo čin-
nosť, pri ktorých by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo spôsobená
značná škoda na majetku. Obvinený správne pripomenul, že taký stav treba v kaž-
dom prípade preukázať. Ak bolo zistené menšie množstvo alkoholu v krvi vodiča
ako 1 promile, musí byť urobený skutkový záver, že tiež išlo o zníženie schopností
páchateľa viesť motorové vozidlo v rozsahu predpokladanom ustanovením § 201
Tr. zák.
Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vply-
vom návykovej látky podľa § 201 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 teda
nepostačuje púhe zistenie, že obvinený viedol motorové vozidlo po požití a pod vply-
vom alkoholických nápojov, lebo ako už bolo spomenuté uvedená skutková podstata
vyžaduje, aby sa páchateľ nachádzal v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať
takú činnosť. Keďže sa v posudzovanom prípade nepodarilo preukázať, že obvinený
Mgr. P. K. mal v čase dopravnej nehody v krvi najmenej 1 promile alkoholu, mohol
krajský súd záver o naplnení znakov trestného činu podľa § 201 písm. d/
Tr. zák. oprieť len o skutkové zistenie, že schopnosť obvineného viesť motorové
vozidlo v dôsledku požitia alkoholických nápojov bola znížená do tej miery, ako to
predpokladá objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podľa § 201
Tr. zák.
Skutkové zistenie v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku nekorešpondu-
je s už spomenutým zákonným znakom trestného činu podľa § 201 Tr. zák., a preto
dovolací súd dospel k záveru, že taký nesúlad medzi zistením skutkom a jeho
právnym posúdením naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ obvinený naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl aj v tom, že z mate-
riálneho hľadiska pre spoluzavinenie poškodenej, ktorá v rozpore s § 56 ods. 1
zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov jazdila za tmy neosvetlená,
nebol daný dôvod pre to, aby sa prihliadlo na okolnosť podmieňujúcu použitie
prísnejšej trestnej sadzby podľa odseku 2, ustanovenia § 224 Tr. zák., najvyšší súd
v tejto otázke nemohol v posudzovanej veci zaujať záväzný právny názor. Tento je
totiž závislý od vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Krajský súd v Nitre sa s even-
tuálnym spoluzavinením poškodenej ako so skutkovou okolnosťou v rámci hodnote-
nia dôkazov nevysporiadal, a preto by išlo o názor vyplývajúci z hodnotenia dôkazov
dovolacím súdom, ktorému uvedená činnosť neprislúcha, nakoľko dovolací súd nie je
treťou skutkovou inštanciou.
Uvedené však nič nemení na aktuálnosti obvineným citovanej judikatúry,
že zistenie značnej miery spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode môže
viesť k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej
sadzby napriek tomu, že obvinený formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa zákona.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1
Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku konštatované porušenie zákona
v neprospech obvineného Mgr. P. K. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. jeho dovolaním
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. marca 2007, sp. zn.
3 To 72/2006 zrušil. Zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. uvedenému krajskému súdu prikázal, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, no podľa § 388 ods. 2 Tr. por.
nevyhovel návrhu obvineného, aby sa tak stalo v inom zložení senátu, pretože
pre taký postup nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by sa nemal niektorý sudca,
resp. všetci členovia pôvodného senátu zúčastniť ďalšieho konania a rozhodovania.
Takým dôvodom nemôže byť len to, že na podklade dovolania došlo k zrušeniu
rozhodnutia odvolacieho súdu.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2007
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: