Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
209/369211.0fdfac.pdf
PDF · 121.69 KB
No categories available
1Obo/210/2006
Najvyšší súd 1 Obo 210/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. Margity Fridovej
a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej veci
žalobcu: A. H., P. zast. PhDr. Mgr. H. D., advokátkou, P. proti žalovanému: JUDr. R. H.,
N., správca konkurznej podstaty úpadcu D. B., F. o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Cbi 33/2005-49
zo dňa 11.mája 2006 takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Cbi 33/2005-49 zo dňa 11.mája 2006
p o t v r d z u j e.
Žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu
na vyslovenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy. Žalovanému trovy konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2001
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu D. B.. Správca konkurznej podstaty úpadcu listom
z 26.9.2002 doručeným žalobkyni dňa 27.9.2002 dal žalobkyni výpoveď z pracovného
pomeru s 3 mesačnou výpovednou dobou z dôvodu podľa § 46 ods.1 písm. a/ Zákonníka
práce s odôvodnením, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz
a dochádza k zrušeniu zamestnávateľa, ktorý nemá možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať
ani ponúknuť iné vhodné zamestnanie.
Žalobkyňa bola toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná, pretože
nedošlo k zrušeniu zamestnávateľa postupom podľa § 34 a 35 vtedy platného zákona
o bankách. Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď okrem iného z dôvodov, ak sa "zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho
časť''.
Súd dospel k záveru, že pojem "zrušuje sa" zamestnávateľ tak ako to má na mysli § 46
ods. 1 písm. a/ Zák. práce platného ku dňu výpovede vyjadruje trvajúci proces. Nemožno
ho teda stotožňovať s pojmami zrušenia spoločnosti podľa § 68 Obch. zák., s pojmom
odobratia povolenia pôsobiť ako banka podľa § 34 a 35 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách ani
s ukončením prevádzkovania podniku súdom v zmysle § 14b ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní stanovením konkrétneho dátumu.
Pod pojmom zrušovania zamestnávateľa sa rozumie postupný proces, ktorý v danom
prípade začal vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu D. B. uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3K 297/2000, pokračoval zákazom prijímania vkladov vydaným Národnou
bankou Slovenska, začatím konania o odobratí povolenia pôsobiť ako banka ako aj
ukončením prevádzkovania podniku úpadcu súdom. Bude v danom prípade zavŕšený až
výmazom spoločnosti z obchodného registra po ukončení konkurzu. Na druhej strane ani
zrušovanie zamestnávateľa nie je právnou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe spôsobovala
zánik existujúcich pracovných pomerov. Pracovné pomery treba skončiť najneskôr ku dňu
zavŕšenia procesu zrušenia zamestnávateľa. Táto postupnosť zrušovania zamestnávateľa bola
v danom prípade vyjadrená aj v samotnej výpovedi z pracovného pomeru. Dôsledkom
konkurzu je v skutočnosti u obchodnej spoločnosti, že dochádza k zrušovaniu
zamestnávateľa. Keďže pri rušení zamestnávateľa, zamestnávateľ stratil možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať, môže mu dať výpoveď na základe výpovedného dôvodu bez
ohľadu na obmedzenia uvedené v § 46 ods. 2 Zákonníka práce.
Súd dospel k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru vykonaná žalovaným nie je
neplatná. Žalobu preto zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP podľa
výsledku v spore. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli, preto mu ani žiadne nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.
Poukazovala na znenie ustanovení § 68 ods. l a 3 Obch. zák. v znení s účinnosťou
od 1.8.2000, ďalej na § 61 ods. 2 Zák. práce ako aj § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Uviedla,
že prvostupňový súd sa v odôvodnení odvoláva na § 46 ods. 1 písm. a/ ZP, avšak žalovaný
zdôvodnil výpoveď danú žalobkyni ustanovením § 63 ods. 1 písm. a/ ZP. Ak prvostupňový
súd dospel k záveru, že žalovaný mal potupovať podľa § 46 ods. 1 písm. a/ ZP už táto jediná
skutočnosť je dostatočná, aby výpoveď daná žalovaným bola súdom vyhlásená za neplatnú.
Súhlasí s názorom súdu, že pojem "zrušuje sa" vyjadruje trvajúci proces. Avšak podľa jej
názoru zákonník práce tento trvajúci proces žiadnym spôsobom neupravuje
a necharakterizuje.
V prípade žalovaného ide o banku, akciovú spoločnosť, ktorej vznik, zrušenie a zánik
upravuje Obchodný zákonník a Zákon o bankách. Podľa § 68 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.
v znení platnom a účinnom ku dňu podania výpovede, k zrušeniu obchodnej spoločnosti
dochádza až zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia. Podľa názoru odvolateľky
toto je moment začiatku procesu "zrušovania zamestnávateľa". Podľa § 34, 34a a 35 zákona
o bankách k zrušeniu banky dochádza pri odobratí povolenia pôsobiť ako banka zo strany
Národnej banky Slovenska. Aj podľa dôkazov predložených žalovaným ku dňu výpovede
nedošlo k odobratiu povolenia pôsobiť žalovanému ako banka, bolo rozhodnuté iba o zdržaní
sa výkonu činnosti banky. Pokiaľ žalovaný z dôvodov prebiehajúceho konkurzu nemal
možnosť žalovanú zamestnávať, mal jej dať výpoveď z iných dôvodov uvádzaných
v Zákonníku práce. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne
podľa § 212 ods. 1 OSP a napadnutý rozsudok z dôvodov jeho správnosti podľa § 219 OSP
potvrdil.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobkyňou uplatnené právo
na vyslovenie neplatnosti výpovede z dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka
práce a náhrada mzdy. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodu ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.
Žalobca je toho názoru, že nie je splnená výpovedná podmienka, pretože vyhlásením
konkurzu nedochádza k zrušeniu zamestnávateľa ale až zrušením konkurzu po splnení
rozvrhového uznesenia. K zrušeniu nedošlo ani podľa § 34 a nasl. Zákona o bankách. Medzi
účastníkmi nie je sporné, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 297/00 zo dňa
28.9.2001 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu D. B., ktorý bol zamestnávateľom
žalobkyne. Listom z 26.9.2002 dostala žalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v platnom znení, teda
v znení účinnom od 1.4.2002. Do toho času bola výpoveď daná zamestnávateľom upravená
v § 46 v rovnakom znení, ktoré súd prvého stupňa v dôvodoch nesprávne používa. Táto chyba
však nemá vplyv na výsledok sporu. Žalobkyňa prevzala výpoveď 27.9.2002.
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda právne účinky doručením
druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu. Vzhľadom na námietky odvolateľky bolo
potrebné posúdiť, či obstojí dôvod, pre ktorý dostala žalobkyňa výpoveď, pretože
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v § 63
ods. 1 Zákonníka práce, pričom dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Výpovedný
dôvod musí existovať v čase výpovede. To znamená, že je potrebné posúdiť, či v čase
výpovede žalobkyni bola splnená zákonom predpokladaná podmienka, že sa zrušuje
zamestnávateľ alebo jeho časť. Ak sa zrušuje zamestnávateľ ako celok zaniká ako právny
subjekt, čím stráca objektívnu možnosť ďalej zamestnávať svojich zamestnancov. Zrušenie
zamestnávateľa nespôsobuje automaticky skončenie pracovného pomeru. Pracovné pomery
je potrebné skončiť do dňa zrušenia zamestnávateľského subjektu a to tak, aby ku dňu
zrušenia zamestnávateľa uplynuli výpovedné doby. Zákonník práce nemá žiadnu úpravu
o tom, kedy je splnená podmienka, že zamestnávateľ sa zrušuje.
Keďže v danom prípade je zamestnávateľom právnická osoba, podmienky za ktorých
je možno ju zrušiť je potrebné hľadať v iných právnych predpisoch. Aké podmienky musia
byť splnené, aby bola spoločnosť zrušená upravuje Obchodný zákonník. Len samotné
vyhlásenie konkurzu na majetok právnickej osoby ešte nespĺňa hmotnoprávnu podmienku
výpovede ako to má na mysli ust. § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, ale musí byť zistené,
že dôjde k naplneniu niektorého z dôvodov na zrušenie spoločnosti upravených v tomto
prípade v § 68 ods. 3 prípadne ods. 4 Obch. zák., to znamená, že v čase výpovede musia
všetky okolnosti svedčiť tomu, že sa spoločnosť zrušuje. Výpovedný dôvod podľa citovaného
ustanovenia sa neviaže na moment, že táto právna skutočnosť už nastala a zamestnávateľ bol
zrušený. Zákonodarca by to bol tak vyjadril. Samotný priebeh konkurzu musí svedčiť tomu,
že spoločnosť bude zrušená zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo
zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu
správcu konkurznej podstaty alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku. Spoločnosť sa zrušuje aj z iného dôvodu, ak tak upravuje osobitný
predpis, v konkrétnom prípade by to mohlo byť z dôvodov upravených v zák. č. 21/1992 Zb.
V predmetnom prípade výpovedi predchádzalo rozhodnutie Národnej banky
Slovenska z 3.10.2001 o uložení povinnosti zdržať sa prijímania vkladov a iného nakladania
s vkladmi, poskytovania úverov a vykonávania ďalších činností uvedených v povolení
na výkon bankových činností, oznámenie o začatí konania o odobratí povolenia pôsobiť
ako banka a rozhodnutie súdu z 22.11.2001 o ukončení prevádzkovania úpadcu. Je teda
zrejmé, že všetko nasvedčuje tomu, že ide o postup smerujúci k zrušeniu spoločnosti tak,
ako to predpokladá obchodný zákonník. Tým bola naplnená hmotnoprávna podmienka
výpovede podľa § 63 ods. l písm. a/ ZP. Odvolací súd preto žalobe nevyhovel.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. l v spojení s § 142
ods. l OSP, ale pretože žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu ani
žiadne priznané.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 27. novembra 2007
JUDr. Margita Fridová, v.r.
predsedníčka senátu