Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ec7/378042.2cda56.pdf
PDF · 95.46 KB
No categories available
3Cdo/236/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 236/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., a.s. so sídlom v B., proti
žalovanému J., bývajúcemu v J., zastúpenému Mgr. G., advokátom so sídlom v G.,
o zaplatenie 34 385,50 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
8 C 182/2006, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 15. mája
2007 sp. zn.10 Co 28/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta rozsudkom z 12. decembra 2006 č.k. 8 C 182/2006-55 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi do 3 dní 34 385,50 Sk a nahradiť mu trovy konania. Vychádzal
z toho, že žalobca dodával žalovanému plyn a bolo povinnosťou žalovaného platiť za jeho
odber bez ohľadu na to, či na adrese odberného miesta býval alebo nebýval. Nedoplatok,
ktorý vznikol odberom plynu vo výške požadovanej žalobcom, je preto povinný zaplatiť.
Výrok o trovách odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Uvedený rozsudok napadol žalovaný odvolaním. Krajský súd v Trnave rozsudkom
z 15. mája 2007 sp. zn. 10 Co 28/2007 napadnutý rozsudok potvrdil, pričom žalobcovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil vecnou
správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa. Pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
-2-3 Cdo 236/2007
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) v otázke povinnosti žalovaného platiť za odber plynu. Odvolací súd
prehliadol, že zmluvný vzťah účastníkov, v rámci ktorého žalovaný odoberal plyn, bol už skôr
ukončený. Žalovaný preto nie je povinný zaplatiť žalobcom požadovaný nedoplatok.
Odvolaciemu súdu tiež vytkol, že svoje rozhodnutie založil na neúplných skutkových
zisteniach. Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,
preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel
-3-3 Cdo 236/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa § 238
ods. 1, 2 a 3 O.s.p. prípustné.
Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní
nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Žalovaný v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací
dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom
vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,
nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho
-4-3 Cdo 236/2007
by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalovaného nie je procesne prípustné, nemohol
dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
To, čo bolo v predchádzajúcom odseku uvedené vo vzťahu k (ne)správnemu právnemu
posúdeniu veci odvolacím súdom, platí tiež na dovolateľom vytýkané nesprávnosti skutkovej
povahy.
Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadol
výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je
síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter
nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho
pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie (medziiným) o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3
O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania žalovaného proti výroku rozsudku odvolacieho
súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku dovolateľ netvrdil existenciu vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. a vada tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo,
nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného procesne neprípustné. Dovolací súd preto jeho
mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
-5-3 Cdo 236/2007
písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou
správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania
vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom
konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2007
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: