Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/118/2005

Najvyšší súd 1 Obdo V 118/2005

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana, a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,

JUDr. Anny Markovej, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej

veci žalobcu: Ing. B.K., K.X., N., zast. advokátom, JUDr. T.S., T.X., N. proti

žalovanému: P. – M., s.r.o., N.X., N. o zaplatenie 200 000 Sk s prísl., vedenej na

Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. mája 2005 č. k. -115 v spojení s opravným uznesením

z 18. októbra 2005 č. k. -137 rozhodol

t a k t o :

Rozsudok odvolacieho súdu spolu s opravným uznesením z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 24.5.2005 č. k. -115 v spojení s opravným uznesením zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo žalobe vyhovené o sumu 95 656 Sk

s 15% úrokom z omeškania od 28.11.2002 do zaplatenia tak, že žalobu zamietol

a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol,

21 Obdo V 118/2005

že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či súd prvého stupňa správne

rozhodol, keď žalobcovi priznal sumu 95 656 Sk istiny s 15% úrokom z omeškania,

ako nárok na odmenu konateľa spoločnosti, ktorú funkciu vykonával žalobca

v spoločnosti žalovaného na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti

žalovaného. Z predložených dôkazov nie je sporné, že žalobca túto funkciu vykonával

a taktiež nie je sporné, že písomná zmluva na výkon tejto funkcie, uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným, nebola. Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé,

že žalobca nepreukázal, že by dohoda o odplate za vykonávanie funkcie konateľa

spoločnosti žalovaného, dohodnutá medzi účastníkmi sporu, bola.

Z ustanovenia , na základe ktorého konajúci súd

žalobe vo výške 95 656 Sk istiny vyhovel, vyplýva, že ak výška odplaty nie je určená

v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase

uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení

záležitosti. Toto ustanovenie sa zaoberá právom na odplatu vyplývajúceho

z mandátnej zmluvy upravenej ustanovením .

V konkrétnom prípade v spise je založená manažérska zmluva, uzavretá medzi

žalobcom so spoločnosťou P., a.s., N., podľa , ktorá zmluva je

pre posúdenie práva žalobcu na odmenu ako konateľa spoločnosti, P.M., s.r.o.,

bezpredmetná. Zo stanov P. – O., s.r.o., právneho predchodcu P.M. (list č. 72 v spise)

je zrejmé, že otázka odmeny konateľa spoločnosti bola riešená v bode 11.9 článku 11

tak, že výšku odmeny konateľovi určuje valné zhromaždenie svojím rozhodnutím.

Žalobca žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že valné zhromaždenie svojím

rozhodnutím žalobcovi, ako konateľovi spoločnosti P.M., s.r.o., odmenu určilo,

nepredložil. Zo znenia ustanovenia účinného do

31.12.2001, ktoré sa na daný prípad vzťahuje, nepochybne vyplýva, že vzťah medzi

spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu, teda v danom prípade medzi žalobcom

ako konateľom spoločnosti žalovaného spoločnosťou (žalovaným) sa upravuje

primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou

alebo iných ustanovení tohto zákona upravujúcich ich povinnosti, nevyplýva iné

určenie práva povinností. V danom prípade zo stanov spoločnosti žalovaného je

zrejmé, že napríklad v otázke práva na odmenu konateľa vyplýva také určenie práv

a povinností, že právo na odmenu konateľa spoločnosti je viazané rozhodnutím

31 Obdo V 118/2005

valného zhromaždenia.

Odvolací súd na základe takto posúdeného právneho a skutkového stavu

dospel k záveru, že konajúci súd pochybil, keď právo na odmenu konateľa

v konkrétnom prípade posudzoval podľa ustanovenia

bez toho, aby sa zaoberal, či sú splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia,

v spojení s ustanovením účinného

do 31.12.2002. S poukazom na uvedené žalobcovi právo na odmenu za výkon

funkcie, ako jedného z konateľov spoločnosti, nevzniklo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov v napadnutej časti

rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa ustanovenia § 220 ods. 1 zmenil a žalobu

zamietol ako právne nedôvodnú v celom rozsahu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol:

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku na str. 4 uvádza, že zo stanov P. – O.,

s.r.o. – právneho predchodcu P.M., s.r.o. (list č. 72 v spise) zistil, že otázka odmeny

konateľa spoločnosti bola riešená v bode 11.9 článku 11 tak, že výšku odmeny

konateľovi určuje valné zhromaždenie svojím rozhodnutím. Na druhej strane súd

v závere toho istého odseku uvádza, že v otázke práva na odmenu konateľa

spoločnosti zo stanov spoločnosti vyplýva také určenie práv a povinností (?), že

právo na odmenu konateľa spoločnosti je viazané rozhodnutím valného

zhromaždenia.

Súčasne však konštatuje, že „zo znenia

účinného do 31.12.2001“, ktoré sa na daný prípad vzťahuje, nepochybne vyplýva,

že vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu (teda v danom prípade

medzi žalobcom ako konateľom spoločnosti a žalovaným) sa upravuje primerane

ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou, alebo

iných ustanovení tohto zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

41 Obdo V 118/2005

Taktiež konštatuje, že žalobca žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že valné

zhromaždenie svojím rozhodnutím žalobcovi, ako konateľovi spoločnosti P.M., s.r.o.

odmenu určilo, nepredložil (čo však v žiadnom smere nie je v rozpore

s argumentáciou žalobcu, ktorý svoj právny nárok založil práve na absencii

akejkoľvek ústnej, alebo písomnej dohody so spoločnosťou).

Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou sa súd pri hodnotení

riadil. Z textu odôvodnenia rozhodnutia je možné vyvodiť len úvahu, že absencia

rozhodnutia valného zhromaždenia = iné určenie práv a povinností, vyplývajúce

z dojednania so spoločnosťou alebo zo zákona (?). Nie je však zrejmé, o aké

dojednanie so spoločnosťou alebo aké zákonné ustanovenie má ísť.

V zmysle ust. (účinného

do 31.12.2002) patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti vymenova-

nie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.

Podľa , spoločenská zmluva môže určiť,

že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti

a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.

Stanovy však nemôžu prekročiť rámec spoločenskej zmluvy a už vôbec nie

rámec zákona.

Zo skutočnosti, že valné zhromaždenie žalovaného nerozhodlo o výške

odmeny konateľa, nevyplýva, že sa uznieslo na tom, že výkon funkcie konateľa

bude bezodplatný (a ani by takéto rozhodnutie bez ďalšieho nebolo v súlade

so zákonom, konkrétne s ust. ). Práve na tie

prípady, kedy valné zhromaždenie, resp. spoločnosť nevyužije zákonnú možnosť

dohodnúť a schváliť odplatu (a jej výšku), resp. bezodplatnosť výkonu funkcie

konateľa, sa aplikuje ust. (účinného

do 31.12.2002).

Stanovy spoločnosti sú dokumentom spoločnosti, ktorý bližšie upravuje

51 Obdo V 118/2005

vzťahy, ktoré nie sú výslovne upravené spoločenskou zmluvou, resp. zakladateľ-

skou listinou. Nad rámec zákonných ustanovení, alebo v rozpore s nimi môže byť

tento dokument len v prípade, ak to samotný právny predpis ()

pripúšťa. Ustanovenie § 66 ods. 2 Obch. zákonníka je vo vzťahu k požiadavke

na existenciu „iného dojednania“ ustanovením kogentného charakteru v tom zmysle,

že jeho účinnosť nemohla byť vylúčená znením stanov spoločnosti.

Ustanovenie stanov spoločnosti nie je možné interpretovať ako „dojednanie

medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou“, ani ako „iné ustanovenie zákona“. Ide

o právny úkon (v danom prípade jednostranný právny úkon jediného spoločníka),

ktorého účastníkom je štatutárny orgán, a preto tento dokument nemá charakter

„dojednania so spoločnosťou“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere pochybil aj v tom, že stotož-

nil dva odlišné výrazy s úplne iným obsahovým významom, a to „výška odmeny“

a „právo na odmenu“.

Žalobcom tvrdené skutočnosti boli v plnom rozsahu preukázané, t.j.:

- žalobca vykonával funkciu konateľa (a preukázal aj obsahovú stránku tejto

funkcie, nielen formálnu) u žalovaného;

- medzi žalobcom a žalovaným (ani jeho spoločníkom) neexistovalo žiadne

dojednanie (ústna, ani písomná dohoda), či už o doplatnom, ani o bezodplatnom

výkone funkcie konateľa;

žalobca preukázal, že odmena (a všetky jej zložky a prémie), ktorú poberal ako

zamestnanec v spoločnosti, ktorá bola zakladateľom žalovaného, nezohľadňovala

žiadne iné jeho aktivity (a ani nemohla, nakoľko bola dohodnutá časovo pred

obdobím, kedy bol menovaný do funkcie konateľa „dcérskej spoločnosti“).

Akceptáciou právneho názoru súdu obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí

by došlo de facto k legalizácii možnosti vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 66 ods. 2

Obch. zákonníka už samotným ustanovením spoločenskej zmluvy (alebo stanov),

obsahujúceho právo valného zhromaždenia rozhodovať o vzniku nároku konateľa

na odmenu. V takom prípade by bol každý konateľ v otázke samotného nároku

61 Obdo V 118/2005

v podstate odkázaný na vôľu spoločnosti - druhej zmluvnej strany (reprezentovanú

valným zhromaždením ako najvyšším orgánom spoločnosti) a jeho zmluvná voľnosť

v otázke samotného nároku na odmenu by bola bezvýznamná. Spoločnosť má vždy

možnosť dohodnúť sa o odmene konateľa (súčasne s aktom menovania, alebo

po jeho menovaní), alebo ak k takejto dohode nedôjde, konateľa následne

kedykoľvek odvolať.

Dovolanie proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 24.5.2005, je v zmysle ust.

prípustné, nakoľko ide o dovolanie proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca počas ním uplatňovaného obdobia

vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti. Žalovaný mu odmietol odmenu

za výkon tejto funkcie vyplatiť, okrem iného aj z dôvodu, že o odmene nerozhodlo

valné zhromaždenie a odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, sa stotožnil

s názorom žalovaného.

V stanovách spoločnosti článok 11 bod 11.9 sa uvádza, že výšku odmeny

konateľovi určuje valné zhromaždenie svojím rozhodnutím.

Odvolací súd pochybil, ak len na základe citovaného ustanovenia z dôvodu,

že valné zhromaždenie o odmene nerozhodlo, žalobcovi odmenu za výkon funkcie

71 Obdo V 118/2005

konateľa nepriznal. Z citovaného ustanovenia vyplýva to, že valné zhromaždenie je

oprávnené rozhodnúť iba o výške odmeny, pričom je zrejmé, že základ

na odmenu je daný, ktorý základ vyplýva z ust. § 571 ods. 1 Obch. zák., keďže je

nepochybné, že zmluvou odmena dohodnutá nebola. Teda valné zhromaždenie

spoločnosti bolo oprávnené žalobcovi priznať konkrétnu výšku odmeny, avšak

zo žiadneho právneho predpisu pre valné zhromaždenie takáto povinnosť

nevyplýva. Za tohto stavu, ak valné zhromaždenie svoje právo nevyužije, a to

v primeranej lehote (t.j. spravidla do jedného roku), potom výšku odmeny je

potrebné určiť spôsobom stanoveným v § 571 Obch. zák. V danom prípade valné

zhromaždenie o výške odmeny v primeranej lehote nerozhodlo, a preto správne súd

prvého stupňa výšku odmeny určil podľa ust. § 571 ods. 1 Obch. zákonníka.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1, 2

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. novembra 2007

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu