Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/213/2006

Najvyšší súd5 Obo 213/2006 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Júlie

Horskej, v právnej veci žalobcu: J súkromný podnikateľ, S, zast. JUDr. J, advokát,

L K, proti žalovanému: S Bratislava, o zaplatenie 1 702 000 Sk s prísl., na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v K č. k. -211 zo dňa 11. októbra

2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K č. k.

-211 zo dňa 11. októbra 2006 p o v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v K žalobu zamietol. V odôvodnení sa

konštatuje, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia 1 702 000 Sk s príslušenstvom

titulom náhrady škody – ušlého zisku, ktorý mu vznikol tým, že žalovaný dňa 12.10.1998

zrušil možnosť čerpania kontokorentného úveru, ktorý sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť

žalobcovi na základe úverovej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Účastníci uzavreli dňa

9.3.1998 úverovú zmluvu č. 9/98, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi

krátkodobý úver v čiastke 7 000 000 Sk. Návratnosť úveru bola zabezpečená hnuteľným

majetkom podľa článku III bod 2 zmluvy – zásoby vo vlastníctve dlžníka v zmysle

zmluvy č. 15/98 a zriadenie záložného práva. V úverovej zmluve sa žalobca ako dlžník

zaviazal neodkladne veriteľa informovať o všetkých okolnostiach, ktoré mali za následok

zníženie hodnoty majetku, ktorý je predmetom zabezpečenia úveru. Podľa čl. IV úverovej

zmluvy sa dlžník zaviazal predkladať hlásenie o stave zásob a inventúrny zoznam –

mesačne vždy do 20-tich dní po ukončení mesiaca. Veriteľ bol podľa čl. IV bod 12

úverovej zmluvy oprávnený jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy v prípade nesplnenia

jednej alebo viacerých podmienok, a to, ak zanikne alebo sa zhorší zabezpečenie.

V priebehu trvania úveru, ak dlžník bez vedomia veriteľa previedol majetok, ktorý je

predmetom zabezpečenia úveru na iný subjekt.

Žalovaný ústne – telefonicky dňa 12.10.1998 oznámil žalobcovi, že v dôsledku

porušenia zmluvy – prevedenia založeného majetku bez súhlasu veriteľa na

novovzniknutú spoločnosť A., odstupuje od zmluvy.

Ďalej žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a v mesiaci júl, august, september 1998

nepredložil hlásenia o stave zásob. Až 12.10.1998 predložil hlásenie, podľa ktorého došlo

k poklesu stavu zásob, a to k 31.8.1998 bol stav 10.087 mil. Sk a k 9.10.1998 bol stav

12.944 mil. Sk. Inventúrny zoznam zásob nebol predložený. Uvedené skutočnosti žalobca

nepoprel. Namietal len, že hlásenie o stave zásob nie je dôležité, a prípadne ho mal

žalovaný vyzvať na doplnenie tovaru.

Zákon neukladá povinnosť veriteľovi vyzvať dlžníka na doplnenie zabezpečenia.

Doplnenie zabezpečenia je povinnosťou dlžníka priamo zo zákona ( ).

Z hlásenia o stave zásob, ktoré žalobca predložil dňa 12.10.1998 vyplýva, že ku

dňu 31.8.1998, a ani ku dňu 9.10.1998 stav zásob nedosahoval dohodnutú výšku a žalobca

ho nedoplnil, napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladá zákon. Žalovaný aj z tohto

dôvodu dôvodne odstúpil od zmluvy.

Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 25.8.2004 potvrdil, že sa o tom dozvedel na

základe telefonického oznámenia. V úverovej zmluve čl. VI bod 2 bolo dohodnuté, že

zmeny v ustanoveniach zmluvy je možné vykonať len po vzájomnej dohode, a to formou

písomných dodatkov. V prípade oznámenia veriteľa o jednostrannom odstúpení od

zmluvy sa nejedná o zmenu zmluvy, ale o využitie oprávnenia veriteľa dohodnutého

v článku IV bod 12 zmluvy.

V danom prípade nebolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť zo

záväzkového vzťahu, a že tým spôsobil žalobcovi škodu ( ). Žalobca uvádzal,

že pre nemožnosť čerpania úveru na dohodnutý účel mu vznikla škoda. Úver bol

poskytnutý na financovanie všetkých druhov obežných prostriedkov, a to formou

bezhotovostných úhrad z bežného účtu. Z hlásenia o stave zásob, ktoré predložil žalobca

v októbri 1998, a ktoré nemá dohodnuté náležitosti vyplýva, že žalobca zásoby tovaru

nákupom nedopĺňal ani v čase, keď úver nemal pozastavený, pretože ku dňu 31.8.1998

vykazoval stav 10.087 mil. Sk a k 9.10.1998 stav 12.944 mil. Sk. Pritom v zostatku

vyčerpaného úveru 3 672 961,80 Sk je výber v hotovosti vo výške 1 800 000 Sk tesne

pred zablokovaním účtu – úveru, čo bolo v rozpore s dohodou, pretože čerpanie úveru

bolo dohodnuté bezhotovostne. V znaleckom posudku, ktorý si dal žalobca vypracovať

pre výšku uplatneného ušlého zisku, sa porovnávajú vybrané časové úseky, v ktorých bol

pokles a bol pozastavený úver. Vynechané je obdobie od marca do septembra, kedy bol

taktiež pokles tržieb a úver nebol pozastavený.

V danom prípade neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

v zmysle , a súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

ods. 1

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že dňa 12.10.1998 žalovaný

náhle zablokoval účet, z ktorého mal v zmysle úverovej zmluvy čerpať úver, čo mu bolo

telefonicky oznámené. Žalobca tak prišiel o zdroj, z ktorého financoval nákup svojho

tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja, v dôsledku čoho došlo k poklesu predaja jeho

tovaru a k poklesu tržieb, čím utrpel ujmu v podobe ušlého zisku. Výšku ušlého zisku si

dal vyčísliť znalkyňou v odbore ekonomika a podnikanie, a to vo výške 1 702 000 Sk.

V zmysle bol žalovaný povinný odstúpenie od zmluvy bez

zbytočného odkladu oznámiť druhej zmluvnej strane. Nie je pravda, že konateľ žalobcu na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že mu bolo telefonicky oznámené

odstúpenie od zmluvy. Konateľ len uviedol, že zamestnanec žalovaného mu oznámil

zablokovanie účtu, z ktorého žalobca čerpal prostriedky. Ani následné správanie

žalovaného nenaznačovalo, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. V prípade odstúpenia od

zmluvy, by sa mal predchodca žalovaného domáhať vrátenia úveru – finančných

prostriedkov. Žalovaný však 14.10.1998 upozornil žalobcu na neplnenie podmienok

z úverovej zmluvy a žiadal predložiť do 22.10.1998 dodatočné hlásenie o stave zásob.

Listom zo dňa 11.1.1999 žalovaný opätovne upozornil žalobcu na neplnenie podmienok

údajne zaniknutej zmluvy, a napokon 5.3.1999 žalovaný oznámil, že úverový vzťah bol

ukončený z dôvodu, že pohľadávka banky bola celkom vyrovnaná.

Žalovaný nemal žiadny zmluvou, ani zákonom garantovaný dôvod na odstúpenie

od záväzku. Žalovaný v rozpore s odôvodnením rozsudku tvrdí, že odstúpenie oznámil pri

osobnom rokovaní. Žalobca však namietal, že žiadne osobné rokovanie sa neuskutočnilo.

Žalobca poprel, že by v období pred 12.10.1998 dochádzalo k scudzeniu

založeného majetku bez súhlasu žalovaného z dôvodu pripravovanej fúzie so

spoločnosťou A ale pripustil, že v tom čase došlo k poklesu hodnoty zálohu pod

dohodnutú cenu na sumu 12 900 000 Sk, čo však stále dostatočne zabezpečovalo

pohľadávku. Pokles hodnoty predmetu zálohu však nemohol byť dôvodom na okamžité

odstúpenie od zmluvy.

Ustanovenie je len dispozitívnym ustanovením, od ktorého sa strany

odchýlili v čl. IV bod 12 písm. f/ úverovej zmluvy a čl. II bod 4 záložnej zmluvy v tom

zmysle, že v prípade zhoršenia zabezpečenia úveru mal žalovaný najskôr vyzvať žalobcu

na doplnenie zálohu a dať žalobcovi možnosť doplniť zabezpečenie úveru podľa

požiadaviek žalovaného bez zbytočného odkladu. Porušenie povinností predkladať

hlásenia o stave zásob nemožno v žiadnom prípade považovať za podstatné porušenie

zmluvy. Opätovne upozorňuje na znenie , v zmysle ktorého sa pri

pochybnostiach predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

V zmysle čl. VI bod 3 zmluvy žalovaný mal vyzvať žalobcu na vyriešenie

sporných otázok vzájomným rokovaním. Žalovanému nevzniklo právo na odstúpenie,

svojím konaním hrubo porušil svoju povinnosť z úverovej zmluvy, a tým žalobcovi

spôsobil škodu vo výške uplatneného ušlého zisku. Preto navrhuje napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobcovi priznal uplatnenú pohľadávku vo výške 1 702 000 Sk spolu s 23 %

úrokom z omeškania. Zároveň sa domáha náhrady trov konania v sume 223 410,60 Sk.

Žalovaný podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a navrhol napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa potvrdiť. Poukazuje na to, že ustanovenie

písm. f/ bodu 12 článku IV úverovej zmluvy a ustanovenie bodu 4 článku II záložnej

zmluvy žiadnym spôsobom nemení, a ani nevylučuje použitie § 505 zákona č. 513/91 Zb.

.

Podľa záložnej zmluvy mal žalovaný právo, a nie povinnosť žiadať doplnenie

zálohu. Toto právo žalovaného v žiadnom prípade nezbavilo žalobcu povinnosti v zmysle

doplniť zabezpečenie na pôvodne dohodnutý rozsah. Podobne zmluva o úvere

stanovila žalobcovi povinnosť doplniť záloh podľa požiadaviek žalovaného, v prípade, ak

by túto požiadavku vzniesol. V žiadnom prípade však z tohto ustanovenia nemožno

vyvodiť, že žalobca nebol sám povinný a bez výzvy doplniť zabezpečenie. Žalovaný

nikdy nemal vôľu podmieniť povinnosť žalobcu stanovenú , doplniť zabezpečenie

zaslaním výzvy na jej doplnenie a nikdy túto vôľu neprejavil. Dostatočné zabezpečenie je

kľúčové pre poskytnutie úveru, pretože zabezpečuje jeho návratnosť. Ak sú predmetom

zabezpečenia likvidné aktíva (skladové zásoby), ktorých stav sa mení na dennej báze, je

dôležité, aby záložný veriteľ bol pravidelne informovaný o stave týchto aktív. Preto

predkladať hlásenia o stave zásob patrilo medzi zásadné povinnosti žalobcu. Ing. Hegyi

nikdy nespochybnil a na pojednávaní potvrdil, že odstúpenie od zmluvy o úvere bolo

žalobcovi oznámené telefonicky; to, že odstúpenie bolo oznámené aj na osobnom

rokovaní nijako nevyvracia telefonické oznámenie odstúpenia od úverovej zmluvy.

Žalovaný nikdy svoju povinnosť neporušil. Úver mal byť poskytnutý vo forme

bezhotovostnej úhrady z bežného účtu žalobcu. Na vykonanie bezhotovostnej úhrady bolo

nevyhnutné podanie príkazu na jej vykonanie žalobcom Až tým príkazom vznikla

žalovanému povinnosť poskytnúť úver (článok II bod 6 zmluvy). Žalobca nepreukázal, že

príkazy na bezhotovostnú úhradu podal žalovanému, a že žalovaný porušil povinnosť

poskytnúť úver v zmysle zmluvy. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajne

protiprávnym konaním žalovaného a údajne vzniknutou škodou. Súd správne právne

posúdil vec a správne zistil skutkový stav.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. , podľa , a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody – ušlého zisku

v sume 1 702 000 Sk s prísl. Žalobca podaním zo dňa 12.2.2007 zaslal návrh na zmenu

účastníkov konania v zmysle

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.1.2007 uzavretou medzi žalobcom – E

K, ako postupcom a JUDr. V, súkromným podnikateľom so sídlom v K, bola podľa čl.

I ods. 1 zmluvy predmetom postúpenia aj uplatnená pohľadávka vo výške 1 702 000 Sk

s prísl.

Postupník písomným podaním zo dňa 12.2.2007 vyslovil súhlas so vstupom do

konania a doložil zároveň živnostenský list č. ZO-94/3410/V a reg. číslo 2540/94, ktorým

osvedčuje vznik živnostenského oprávnenia.

V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa a ,

a preto odvolací súd pokračoval v konaní so žalobcom: V, súkromným podnikateľom, so

sídlom K

Medzi sporovými stranami (ich právnym predchodcom) bola uzavretá úverová

zmluva č. 9/98 zo dňa 9.3.1998, predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého úveru

v sume 7 000 000 Sk žalobcovi na financovanie všetkých druhov obežných prostriedkov,

vrátane prechodného nedostatku finančných prostriedkov. Návratnosť úveru bola

zabezpečená zriadením záložného práva na hnuteľný majetok – obchodné zásoby

v celkovej obstarávacej hodnote minimálne 16 000 000 Sk, a to záložnou zmluvou

č. 15/98 zo dňa 9.3.1998.

Žalobca ako dlžník sa zaviazal v článku III úverovej zmluvy bod 4 písm. a/

v priebehu trvania úverového vzťahu veriteľa neodkladne informovať o všetkých

okolnostiach, ktoré mali za následok zníženie hodnoty majetku, ktorý je predmetom

zabezpečenia úveru. Z osobitných podmienok tejto zmluvy – článok IV bod 6 vyplýva, že

dlžník bol povinný hlásiť stav zásob a inventúrny zoznam zásob mesačne vždy do 20-tich

dní po ukončení mesiaca. Nie je sporné, že žalobca si zmluvnú povinnosť nesplnil

a v mesiaci júl, august, september 1998 nepredložil hlásenia o stave zásob. Až 12.10.1998

predložil písomné hlásenie o stave, bez doloženia inventúrneho zoznamu zásob, z ktorého

bolo nesporné, že došlo k zníženiu stavu zásob, ktorý nedosahoval dohodnutý minimálny

rozsah obchodných zásob – 16 000 000 Sk. Porušenie povinnosti predložiť hlásenie

o stave zásob je podstatným porušením zmluvy o úvere, pretože tieto skladové zásoby

zabezpečujú splnenie záväzku z úverovej zmluvy – návratnosť finančných prostriedkov.

Tým, že žalobca ako dlžník porušil osobitné zmluvné podmienky (článok IV, bod 6)

nemohol žalovaný ho ani vyzvať na doplnenie zabezpečenia záväzku na jeho pôvodný

rozsah, keďže vinou žalobcu nemal vedomosť o jeho zhoršení. Porovnanie zníženia

zabezpečenia s rozsahom záväzku dlžníka nie je v tomto prípade rozhodujúce.

Podmienkou doplnenia zabezpečenia je jeho zhoršenie. Výška pohľadávky veriteľa,

prípadne jej zmena, nie je rozhodujúca.

Podľa článku IV osobitných podmienok bod 12, veriteľ je oprávnený jednostranne

odstúpiť od úverovej zmluvy v prípade nesplnenia jednej alebo viacerých podmienok

uvedených pod písm. a/ až l/. Žalovaný v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok

a v súlade s ust. bol oprávnený odstúpiť od zmluvy ihneď, bez

poskytnutia dodatočnej lehoty, keďže sa jednalo o podstatné porušenie zmluvnej

povinnosti, a to v zmysle článku IV bod 6, bod 12 písm. f/. Za trvania úverovej zmluvy

nedošlo len k zhoršeniu zabezpečenia záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale

došlo aj k zásadnému porušeniu článku 4 bod 12 písm. l/ tým, že dlžník sa pripravoval na

zrušenie spoločnosti vzhľadom na avizovanú fúziu so spoločnosťou A Nie je rozhodujúci

pre odstúpenie od zmluvy fakt, že avizovaná fúzia sa uskutočnila neskoršie, pretože podľa

uvedeného článku písm. l/, posúdenie skutkového stavu, kedy k príprave udalosti

dochádza, je v kompetencii veriteľa.

Žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi a dňa 12.10.1998

telefonicky mu oznámil odstúpenie od zmluvy, bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa

o porušení zmluvnej povinnosti dozvedel. Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorý

môže byť urobený v akejkoľvek forme (písomne, osobne, telefonicky) - . ˇ

Žalobca oznámenie telefonicky nespochybnil, len pozastavenie čerpania úveru, tzv.

„zablokovanie účtu“ nepovažoval za odstúpenie od zmluvy. Táto jeho námietka je

nedôvodná vzhľadom na to, že čerpanie úveru sa realizovalo formou zriadeného bežného

účtu, z ktorého si žalobca mohol finančné prostriedky čerpať, a keďže porušil zmluvný

záväzok, veriteľ bol oprávnený v zmysle dohodnutých osobitných podmienok odstúpiť od

zmluvy – t.j., aj formou zrušenia čerpania kontokorentného úveru. Žalobca aj svojím

následným konaním potvrdil odstúpenie od zmluvy, keď pohľadávku z úverovej zmluvy

zaplatil (čl. 36).

V spornom prípade žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na náhradu škody

v zmysle a nasl. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako

vecne správny podľa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa , Keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy

nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 28. novembra 2007

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: