Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c65/380408.9532f0.pdf
PDF · 148.88 KB
No categories available
5Obo/213/2006
Najvyšší súd5 Obo 213/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Júlie
Horskej, v právnej veci žalobcu: J súkromný podnikateľ, S, zast. JUDr. J, advokát,
L K, proti žalovanému: S Bratislava, o zaplatenie 1 702 000 Sk s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v K č. k. 11Cb/559/2001-211 zo dňa 11. októbra
2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K č. k.
11Cb/559/2001-211 zo dňa 11. októbra 2006 p o v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v K žalobu zamietol. V odôvodnení sa
konštatuje, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia 1 702 000 Sk s príslušenstvom
titulom náhrady škody – ušlého zisku, ktorý mu vznikol tým, že žalovaný dňa 12.10.1998
zrušil možnosť čerpania kontokorentného úveru, ktorý sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalobcovi na základe úverovej zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Účastníci uzavreli dňa
9.3.1998 úverovú zmluvu č. 9/98, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
krátkodobý úver v čiastke 7 000 000 Sk. Návratnosť úveru bola zabezpečená hnuteľným
majetkom podľa článku III bod 2 zmluvy – zásoby vo vlastníctve dlžníka v zmysle
zmluvy č. 15/98 a zriadenie záložného práva. V úverovej zmluve sa žalobca ako dlžník
zaviazal neodkladne veriteľa informovať o všetkých okolnostiach, ktoré mali za následok
zníženie hodnoty majetku, ktorý je predmetom zabezpečenia úveru. Podľa čl. IV úverovej
zmluvy sa dlžník zaviazal predkladať hlásenie o stave zásob a inventúrny zoznam –
mesačne vždy do 20-tich dní po ukončení mesiaca. Veriteľ bol podľa čl. IV bod 12
úverovej zmluvy oprávnený jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy v prípade nesplnenia
jednej alebo viacerých podmienok, a to, ak zanikne alebo sa zhorší zabezpečenie.
V priebehu trvania úveru, ak dlžník bez vedomia veriteľa previedol majetok, ktorý je
predmetom zabezpečenia úveru na iný subjekt.
Žalovaný ústne – telefonicky dňa 12.10.1998 oznámil žalobcovi, že v dôsledku
porušenia zmluvy – prevedenia založeného majetku bez súhlasu veriteľa na
novovzniknutú spoločnosť A., odstupuje od zmluvy.
Ďalej žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a v mesiaci júl, august, september 1998
nepredložil hlásenia o stave zásob. Až 12.10.1998 predložil hlásenie, podľa ktorého došlo
k poklesu stavu zásob, a to k 31.8.1998 bol stav 10.087 mil. Sk a k 9.10.1998 bol stav
12.944 mil. Sk. Inventúrny zoznam zásob nebol predložený. Uvedené skutočnosti žalobca
nepoprel. Namietal len, že hlásenie o stave zásob nie je dôležité, a prípadne ho mal
žalovaný vyzvať na doplnenie tovaru.
Zákon neukladá povinnosť veriteľovi vyzvať dlžníka na doplnenie zabezpečenia.
Doplnenie zabezpečenia je povinnosťou dlžníka priamo zo zákona (§ 505 OBZ).
Z hlásenia o stave zásob, ktoré žalobca predložil dňa 12.10.1998 vyplýva, že ku
dňu 31.8.1998, a ani ku dňu 9.10.1998 stav zásob nedosahoval dohodnutú výšku a žalobca
ho nedoplnil, napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladá zákon. Žalovaný aj z tohto
dôvodu dôvodne odstúpil od zmluvy.
Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 25.8.2004 potvrdil, že sa o tom dozvedel na
základe telefonického oznámenia. V úverovej zmluve čl. VI bod 2 bolo dohodnuté, že
zmeny v ustanoveniach zmluvy je možné vykonať len po vzájomnej dohode, a to formou
písomných dodatkov. V prípade oznámenia veriteľa o jednostrannom odstúpení od
zmluvy sa nejedná o zmenu zmluvy, ale o využitie oprávnenia veriteľa dohodnutého
v článku IV bod 12 zmluvy.
V danom prípade nebolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť zo
záväzkového vzťahu, a že tým spôsobil žalobcovi škodu (§ 373 OBZ). Žalobca uvádzal,
že pre nemožnosť čerpania úveru na dohodnutý účel mu vznikla škoda. Úver bol
poskytnutý na financovanie všetkých druhov obežných prostriedkov, a to formou
bezhotovostných úhrad z bežného účtu. Z hlásenia o stave zásob, ktoré predložil žalobca
v októbri 1998, a ktoré nemá dohodnuté náležitosti vyplýva, že žalobca zásoby tovaru
nákupom nedopĺňal ani v čase, keď úver nemal pozastavený, pretože ku dňu 31.8.1998
vykazoval stav 10.087 mil. Sk a k 9.10.1998 stav 12.944 mil. Sk. Pritom v zostatku
vyčerpaného úveru 3 672 961,80 Sk je výber v hotovosti vo výške 1 800 000 Sk tesne
pred zablokovaním účtu – úveru, čo bolo v rozpore s dohodou, pretože čerpanie úveru
bolo dohodnuté bezhotovostne. V znaleckom posudku, ktorý si dal žalobca vypracovať
pre výšku uplatneného ušlého zisku, sa porovnávajú vybrané časové úseky, v ktorých bol
pokles a bol pozastavený úver. Vynechané je obdobie od marca do septembra, kedy bol
taktiež pokles tržieb a úver nebol pozastavený.
V danom prípade neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
v zmysle § 373 OBZ, a súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že dňa 12.10.1998 žalovaný
náhle zablokoval účet, z ktorého mal v zmysle úverovej zmluvy čerpať úver, čo mu bolo
telefonicky oznámené. Žalobca tak prišiel o zdroj, z ktorého financoval nákup svojho
tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja, v dôsledku čoho došlo k poklesu predaja jeho
tovaru a k poklesu tržieb, čím utrpel ujmu v podobe ušlého zisku. Výšku ušlého zisku si
dal vyčísliť znalkyňou v odbore ekonomika a podnikanie, a to vo výške 1 702 000 Sk.
V zmysle § 345 ods. 1 OBZ bol žalovaný povinný odstúpenie od zmluvy bez
zbytočného odkladu oznámiť druhej zmluvnej strane. Nie je pravda, že konateľ žalobcu na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že mu bolo telefonicky oznámené
odstúpenie od zmluvy. Konateľ len uviedol, že zamestnanec žalovaného mu oznámil
zablokovanie účtu, z ktorého žalobca čerpal prostriedky. Ani následné správanie
žalovaného nenaznačovalo, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. V prípade odstúpenia od
zmluvy, by sa mal predchodca žalovaného domáhať vrátenia úveru – finančných
prostriedkov. Žalovaný však 14.10.1998 upozornil žalobcu na neplnenie podmienok
z úverovej zmluvy a žiadal predložiť do 22.10.1998 dodatočné hlásenie o stave zásob.
Listom zo dňa 11.1.1999 žalovaný opätovne upozornil žalobcu na neplnenie podmienok
údajne zaniknutej zmluvy, a napokon 5.3.1999 žalovaný oznámil, že úverový vzťah bol
ukončený z dôvodu, že pohľadávka banky bola celkom vyrovnaná.
Žalovaný nemal žiadny zmluvou, ani zákonom garantovaný dôvod na odstúpenie
od záväzku. Žalovaný v rozpore s odôvodnením rozsudku tvrdí, že odstúpenie oznámil pri
osobnom rokovaní. Žalobca však namietal, že žiadne osobné rokovanie sa neuskutočnilo.
Žalobca poprel, že by v období pred 12.10.1998 dochádzalo k scudzeniu
založeného majetku bez súhlasu žalovaného z dôvodu pripravovanej fúzie so
spoločnosťou A ale pripustil, že v tom čase došlo k poklesu hodnoty zálohu pod
dohodnutú cenu na sumu 12 900 000 Sk, čo však stále dostatočne zabezpečovalo
pohľadávku. Pokles hodnoty predmetu zálohu však nemohol byť dôvodom na okamžité
odstúpenie od zmluvy.
Ustanovenie § 505 OBZ je len dispozitívnym ustanovením, od ktorého sa strany
odchýlili v čl. IV bod 12 písm. f/ úverovej zmluvy a čl. II bod 4 záložnej zmluvy v tom
zmysle, že v prípade zhoršenia zabezpečenia úveru mal žalovaný najskôr vyzvať žalobcu
na doplnenie zálohu a dať žalobcovi možnosť doplniť zabezpečenie úveru podľa
požiadaviek žalovaného bez zbytočného odkladu. Porušenie povinností predkladať
hlásenia o stave zásob nemožno v žiadnom prípade považovať za podstatné porušenie
zmluvy. Opätovne upozorňuje na znenie § 345 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého sa pri
pochybnostiach predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
V zmysle čl. VI bod 3 zmluvy žalovaný mal vyzvať žalobcu na vyriešenie
sporných otázok vzájomným rokovaním. Žalovanému nevzniklo právo na odstúpenie,
svojím konaním hrubo porušil svoju povinnosť z úverovej zmluvy, a tým žalobcovi
spôsobil škodu vo výške uplatneného ušlého zisku. Preto navrhuje napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobcovi priznal uplatnenú pohľadávku vo výške 1 702 000 Sk spolu s 23 %
úrokom z omeškania. Zároveň sa domáha náhrady trov konania v sume 223 410,60 Sk.
Žalovaný podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. Poukazuje na to, že ustanovenie
písm. f/ bodu 12 článku IV úverovej zmluvy a ustanovenie bodu 4 článku II záložnej
zmluvy žiadnym spôsobom nemení, a ani nevylučuje použitie § 505 zákona č. 513/91 Zb.
Podľa záložnej zmluvy mal žalovaný právo, a nie povinnosť žiadať doplnenie
zálohu. Toto právo žalovaného v žiadnom prípade nezbavilo žalobcu povinnosti v zmysle
§ 505 OBZ doplniť zabezpečenie na pôvodne dohodnutý rozsah. Podobne zmluva o úvere
stanovila žalobcovi povinnosť doplniť záloh podľa požiadaviek žalovaného, v prípade, ak
by túto požiadavku vzniesol. V žiadnom prípade však z tohto ustanovenia nemožno
vyvodiť, že žalobca nebol sám povinný a bez výzvy doplniť zabezpečenie. Žalovaný
nikdy nemal vôľu podmieniť povinnosť žalobcu stanovenú OBZ, doplniť zabezpečenie
zaslaním výzvy na jej doplnenie a nikdy túto vôľu neprejavil. Dostatočné zabezpečenie je
kľúčové pre poskytnutie úveru, pretože zabezpečuje jeho návratnosť. Ak sú predmetom
zabezpečenia likvidné aktíva (skladové zásoby), ktorých stav sa mení na dennej báze, je
dôležité, aby záložný veriteľ bol pravidelne informovaný o stave týchto aktív. Preto
predkladať hlásenia o stave zásob patrilo medzi zásadné povinnosti žalobcu. Ing. Hegyi
nikdy nespochybnil a na pojednávaní potvrdil, že odstúpenie od zmluvy o úvere bolo
žalobcovi oznámené telefonicky; to, že odstúpenie bolo oznámené aj na osobnom
rokovaní nijako nevyvracia telefonické oznámenie odstúpenia od úverovej zmluvy.
Žalovaný nikdy svoju povinnosť neporušil. Úver mal byť poskytnutý vo forme
bezhotovostnej úhrady z bežného účtu žalobcu. Na vykonanie bezhotovostnej úhrady bolo
nevyhnutné podanie príkazu na jej vykonanie žalobcom Až tým príkazom vznikla
žalovanému povinnosť poskytnúť úver (článok II bod 6 zmluvy). Žalobca nepreukázal, že
príkazy na bezhotovostnú úhradu podal žalovanému, a že žalovaný porušil povinnosť
poskytnúť úver v zmysle zmluvy. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajne
protiprávnym konaním žalovaného a údajne vzniknutou škodou. Súd správne právne
posúdil vec a správne zistil skutkový stav.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody – ušlého zisku
v sume 1 702 000 Sk s prísl. Žalobca podaním zo dňa 12.2.2007 zaslal návrh na zmenu
účastníkov konania v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.1.2007 uzavretou medzi žalobcom – E
K, ako postupcom a JUDr. V, súkromným podnikateľom so sídlom v K, bola podľa čl.
I ods. 1 zmluvy predmetom postúpenia aj uplatnená pohľadávka vo výške 1 702 000 Sk
s prísl.
Postupník písomným podaním zo dňa 12.2.2007 vyslovil súhlas so vstupom do
konania a doložil zároveň živnostenský list č. ZO-94/3410/V a reg. číslo 2540/94, ktorým
osvedčuje vznik živnostenského oprávnenia.
V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.,
a preto odvolací súd pokračoval v konaní so žalobcom: V, súkromným podnikateľom, so
sídlom K
Medzi sporovými stranami (ich právnym predchodcom) bola uzavretá úverová
zmluva č. 9/98 zo dňa 9.3.1998, predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého úveru
v sume 7 000 000 Sk žalobcovi na financovanie všetkých druhov obežných prostriedkov,
vrátane prechodného nedostatku finančných prostriedkov. Návratnosť úveru bola
zabezpečená zriadením záložného práva na hnuteľný majetok – obchodné zásoby
v celkovej obstarávacej hodnote minimálne 16 000 000 Sk, a to záložnou zmluvou
č. 15/98 zo dňa 9.3.1998.
Žalobca ako dlžník sa zaviazal v článku III úverovej zmluvy bod 4 písm. a/
v priebehu trvania úverového vzťahu veriteľa neodkladne informovať o všetkých
okolnostiach, ktoré mali za následok zníženie hodnoty majetku, ktorý je predmetom
zabezpečenia úveru. Z osobitných podmienok tejto zmluvy – článok IV bod 6 vyplýva, že
dlžník bol povinný hlásiť stav zásob a inventúrny zoznam zásob mesačne vždy do 20-tich
dní po ukončení mesiaca. Nie je sporné, že žalobca si zmluvnú povinnosť nesplnil
a v mesiaci júl, august, september 1998 nepredložil hlásenia o stave zásob. Až 12.10.1998
predložil písomné hlásenie o stave, bez doloženia inventúrneho zoznamu zásob, z ktorého
bolo nesporné, že došlo k zníženiu stavu zásob, ktorý nedosahoval dohodnutý minimálny
rozsah obchodných zásob – 16 000 000 Sk. Porušenie povinnosti predložiť hlásenie
o stave zásob je podstatným porušením zmluvy o úvere, pretože tieto skladové zásoby
zabezpečujú splnenie záväzku z úverovej zmluvy – návratnosť finančných prostriedkov.
Tým, že žalobca ako dlžník porušil osobitné zmluvné podmienky (článok IV, bod 6)
nemohol žalovaný ho ani vyzvať na doplnenie zabezpečenia záväzku na jeho pôvodný
rozsah, keďže vinou žalobcu nemal vedomosť o jeho zhoršení. Porovnanie zníženia
zabezpečenia s rozsahom záväzku dlžníka nie je v tomto prípade rozhodujúce.
Podmienkou doplnenia zabezpečenia je jeho zhoršenie. Výška pohľadávky veriteľa,
prípadne jej zmena, nie je rozhodujúca.
Podľa článku IV osobitných podmienok bod 12, veriteľ je oprávnený jednostranne
odstúpiť od úverovej zmluvy v prípade nesplnenia jednej alebo viacerých podmienok
uvedených pod písm. a/ až l/. Žalovaný v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok
a v súlade s ust. § 345 ods. 1 OBZ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy ihneď, bez
poskytnutia dodatočnej lehoty, keďže sa jednalo o podstatné porušenie zmluvnej
povinnosti, a to v zmysle článku IV bod 6, bod 12 písm. f/. Za trvania úverovej zmluvy
nedošlo len k zhoršeniu zabezpečenia záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale
došlo aj k zásadnému porušeniu článku 4 bod 12 písm. l/ tým, že dlžník sa pripravoval na
zrušenie spoločnosti vzhľadom na avizovanú fúziu so spoločnosťou A Nie je rozhodujúci
pre odstúpenie od zmluvy fakt, že avizovaná fúzia sa uskutočnila neskoršie, pretože podľa
uvedeného článku písm. l/, posúdenie skutkového stavu, kedy k príprave udalosti
dochádza, je v kompetencii veriteľa.
Žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi a dňa 12.10.1998
telefonicky mu oznámil odstúpenie od zmluvy, bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa
o porušení zmluvnej povinnosti dozvedel. Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorý
môže byť urobený v akejkoľvek forme (písomne, osobne, telefonicky) - § 344 OBZ. ˇ
Žalobca oznámenie telefonicky nespochybnil, len pozastavenie čerpania úveru, tzv.
„zablokovanie účtu“ nepovažoval za odstúpenie od zmluvy. Táto jeho námietka je
nedôvodná vzhľadom na to, že čerpanie úveru sa realizovalo formou zriadeného bežného
účtu, z ktorého si žalobca mohol finančné prostriedky čerpať, a keďže porušil zmluvný
záväzok, veriteľ bol oprávnený v zmysle dohodnutých osobitných podmienok odstúpiť od
zmluvy – t.j., aj formou zrušenia čerpania kontokorentného úveru. Žalobca aj svojím
následným konaním potvrdil odstúpenie od zmluvy, keď pohľadávku z úverovej zmluvy
zaplatil (čl. 36).
V spornom prípade žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na náhradu škody
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy
nevznikli, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 28. novembra 2007
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: