Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/6/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému B. S.

a spol. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a iné účinného do 1. januára 2006, na neverejnom zasadnutí

v Bratislave 28. novembra 2007 o odvolaní krajského prokurátora v Trnave

a obžalovaného B. S. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2007, sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Podľa , , účinného

do 1. januára 2006 z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa vec v r a c i a

Krajskému súdu v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave bol obžalovaný B. S. uznaný za vinného

z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 (bod 1/ rozsudku) a trestných činov vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 a obmedzovania osobnej

slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 (bod 2/ rozsudku), ktorých sa mal dopustiť na skutkovom

základe, že

1/ v presne nezistený deň mesiaca marec 2004, na presne nezistenom

mieste, od nestotožnenej osoby nelegálne kúpil za sumu asi 12 000 Sk pištoľ

striebornej farby, nezistenej značky s tlmičom kal. 6,35 mm a najmenej 5 kusov

nábojov kal. 6,35 mm Browning,

2/ dňa 25. marca 2004 v čase okolo 12.00 hod. prišiel s doposiaľ nezistenou

osobou do D., na ul. J., kde po vzájomnej dohode vošli do činžiaku, nasadili

si na hlavy kukly, vyšli na prvé poschodie, pričom B. S. držal v ruke zbraň, ktorú

zakúpil predtým, zaklopali na byt poškodeného R. S.. Po otvorení dverí P. H. vošli

do bytu, B. S. k nej pristúpil a rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi, následne ju

potiahli do izby ku kreslu, kde si sadla, pričom B. S. ju strážil. Následne sa vrátil

domov R. S., ktorého do bytu vtiahol B. S. a keď sa R. S. bránil, B. S. ho udrel

opakovane do hlavy a 1-krát vystrelil, čím ho zasiahol najpravdepodobnejšie

do pravého líca. Medzitým P. H. sedela v kuchyni na zemi a R. S. prešiel do izby, kde

si sadol na pohovku, z ktorej keď chcel vstať ho B. S. kopol a 1-krát ho výstrelom

zasiahol, potom odviedol P. H. do kúpeľne, kde ju zatvoril. Následne bol R. S. ešte

3-krát zasiahnutý strelnými ranami, 2-krát doposiaľ nezistenou osobou pichnutý

do krku, pričom bezprostrednou príčinou smrti R. S. bol krvácavý šok zo zakrvácania

do ľavej pohrudnicovej dutiny mäkkých tkanív krku z bodných rán krku a strelných

poranení hlavy a hrudníka.

Krajský súd za to uložil obžalovanému B. S. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil

obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. do III. (tretej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Naproti tomu krajský súd tým istým rozsudkom obžalovaných M. H. a M. H.

oslobodil podľa účinného do 31. decembra 2005

spod obžaloby pre skutky po právnej stránke posúdené u obžalovaného M. H.

ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. (bod 1/

obžaloby), trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. j/ Tr. zák., trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej

slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestný

čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. (bod 2/ obžaloby)

a u obžalovaného M. H. ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorých sa mali

obaja obžalovaní dopustiť tak, že

1/ obž. ml. M. H.

dňa 25. novembra 2003 v čase o 14.27 hod. v Bratislave na ul. V., vošiel do pobočky

U., kde pod hrozbou použitia nezistenej zbrane prinútil pracovníčky banky B. V.

a E. A. k vydaniu finančnej hotovosti, a to 102.00 CZK (správne má byť 102 100

CZK), 34 210 EUR, 1 520 820 Sk a 15 527 USD, po čom z banky odišiel, čím U.

spôsobil škodu vo výške 3 591 954,85 Sk, pričom A., dodatočne vyplatila U. poistné

plnenie vo výške 988 824 Sk,

2/ obž. M. H., B. S. a M. H.

B. S. na žiadosť M. H. v presne nezistený deň mesiaca marec 2004 na presne

nezistenom mieste od nestotožnenej osoby nelegálne kúpil za sumu asi 12 000 Sk

pištoľ striebornej farby, nezistenej značky s tlmičom kalibru 6,35 mm a najmenej

5 kusov nábojov kalibru 6,35 mm Browning, ktorú odovzdal M. H. a následne

po predchádzajúcej vzájomnej dohode B. S., M. H. a M. H. dňa 25. marca 2004

v čase okolo 12.00 hod. prišli do D. na ul. J. na osobnom motorovom vozidle zn. VW

Golf, EČ: B. M. H., ktorý zostal čakať pred činžiakom vo vozidle a B. S. a M. H. vošli

do činžiaku, kde si obaja navliekli gumené chirurgické rukavice, nasadili si na hlavu

kukly, vyšli na 1. poschodie, pričom B. S. držal v ruke zbraň, ktorú zakúpil predtým

M. H., M. H. mal nôž a zaklopali na byt poškodeného R. S.. Po otvorení dverí P. H.,

vošli do bytu, B. S. pristúpil k P. H., rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi, následne ju

potiahli do izby ku kreslu, kde si sadla, pričom B. S. ju strážil a M. H. prehľadával byt

a následne P. H. napísal na lístok, aby povedala, kde sú peniaze, na čo im oznámila,

že peniaze sú v skrini na chodbe, odkiaľ M. H. priniesol igelitovú tašku s presne

nezisteným množstvom peňazí. Následne sa vrátil domov R. S., ktorého do bytu

vtiahol B. S., pričom R. S. sa bránil, počas čoho B. S. ho udrel opakovane do hlavy

a jedenkrát vystrelil, čím ho zasiahol najpravdepodobnejšie do pravého líca.

Medzitým P. H. sedela v kuchyni na zemi a R. S. prešiel do izby, kde si sadol

na pohovku, z ktorej keď chcel vstať ho B. S. kopol a jedenkrát ho výstrelom zasiahol

a následne odviedol P. H. do kúpeľne, kde ju zatvoril. Potom bol R. S. ešte trikrát

zasiahnutý strelnými ranami a M. H. R. S. dvakrát pichol do krku, pričom

bezprostrednou príčinou smrti R. S. bol krvácavý šok zo zakrvácania do ľavej

pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku a navonok z bodných rán krku a strelných

poranení hlavy a hrudníka. B. S. a M. H. následne zobrali igelitovú tašku s peniazmi,

aby (správne má byť „byt“) zamkli zvonku kľúčom, ktorý ponechali v zámku a odišli

k vozidlu, kde ich už čakal M. H.. Všetci traja odišli smerom na Veľký Meder

a Galantu, kde počas cesty M. H. dal B. S. sumu cca 200 000 Sk, M. H. sumu

cca 130 000 Sk a ostatné peniaze si ponechal. Počas cesty vyhodili igelitovú tašku

so zbraňou, nožom, kuklami, rukavicami a lístkami, ktoré písali P. H., a spálili vrchný

odev, ktorý mali B. S. a M. H. oblečený. Ostatné odevné zvršky, ktoré mali M. H.

a B. S. oblečené a obuv spálili v kachliach u M. H..

Podľa účinného do 31. decembra 2005 bola poškodená

A., s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach

občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný

B. S. a zástupca krajského prokurátora do zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom

včas podané odvolanie zdôvodnili osobitným podaním.

V písomných dôvodoch svojho odvolania krajský prokurátor uviedol,

že odvolanie podáva v neprospech obžalovaných do časti, ktorou boli obžalovaní

M. H. a M. H. oslobodení ako aj do zmeny právnej kvalifikácie a výšky uloženého

trestu obžalovanému B. S..

Namietal, že krajský súd pri svojom rozhodovaní sa neriadil striktne

ustanovením , keď obžalovaných M. H. a M. H. oslobodil

spod obžaloby a oporu v zákone nemal ani pre zmenu právnej kvalifikácie konania

obvineného B. S., ku ktorej dospel pri rozhodovaní o výške uloženého trestu. Dôkazy

vykonané v priebehu prípravného konania ako aj v konaní pred súdom nedávajú

pre takýto postup podklad. Rozhodnutie krajského súdu je poznačené

nedostatočným vyhodnotením jednotlivých dôkazov a uprednostnením časti dôkazov

svedčiacich v prospech obžalovaných pred dôkazmi svedčiacimi v ich neprospech.

Rozsudok krajského súdu sa opiera výlučne o výpoveď obžalovaného M. H.

spochybňujúcu dôkazy vykonané na základe ich podrobného rozboru konania

obžalovaných. Oslobodzujúci rozsudok taktiež opiera o výpoveď svedkyne M. B.,

ktorá vypovedala, že R. S. mal zabiť B. S. s nejakými dvomi Angličanmi, čo jej mal

povedať počas spoločnej dovolenky v Egypte. Na druhej strane súd ignoroval

ako nedôveryhodné výpovede svedkov M. Š., príslušníka Zboru väzenskej a justičnej

stráže, referenta režimu v Ústave na výkon trestu Leopoldov, ktorý obžalovaných

prijímal do väzby a svedka R. P., príslušníka policajného zboru, ktorý sa zúčastnil

vyťažovania obžalovaného M. H. ako prítomná osoba, a to len preto, že v konaní

pred súdom si nevedeli spomenúť na okolnosti tvoriace predmet ich výpovedí

z obdobia pred tromi rokmi. Pozoruhodné je, že ten istý súd za dôveryhodnú zobral

výpoveď M. B., ktorá vypovedala o osobách spolupáchateľov B. S. ako dvoch

Angličanoch, pričom túto informáciu mala od obžalovaného S.. Súd uveril tvrdeniu

tejto svedkyne, ktorá mala informáciu od obžalovaného, pričom výpoveď samotného

obžalovaného S. vyhodnotil ako nedôveryhodnú, hoci vypovedal nesprostredkovane

priamo pred orgánom činným v trestnom konaní o tom, čo sa na mieste činu udialo

a s kým skutok, z akých pohnútok spáchal. Takýto postup súdu pri hodnotení

dôveryhodnosti a pravdivosti predkladaných dôkazov je nepochopiteľný.

Pri správnom prístupe k hodnoteniu dôkazov by nemohol označiť svedecké

výpovede M. Š. a R. P. za nedôveryhodné. Výpovede oboch svedkov obsahovo

nadväzujú na výpoveď obžalovaného S. a potvrdzujú dôveryhodnosť jeho výpovede.

Je nepochopiteľné, že krajský súd práve dôkazy predkladané obžalovaným a týmito

svedkami vyhodnotil ako nedôveryhodné, nespôsobilé, ktoré nie sú dostatočným

podkladom pre vynesenie odsudzujúceho rozsudku.

Do značnej miery sú výpovede obžalovaného S. podporené i obsahom

záverečných rečí obžalovaného M. H. a jeho obhajcu JUDr. V.. Obhajca v záverečnej

reči uviedol, že jeho klient-obžalovaný H. spoluobžalovaných iba viezol a na skutku

kvalifikovanom ako trestný čin vraždy neniesol žiadne zavinenie. Obžalovaný

sa vo svojej záverečnej reči pripojil so súhlasným stanoviskom k vyjadreniu svojho

obhajcu a doložil, že nechce nikomu ublížiť. V podstate teda priznal, že poskytol

vozidlo na cestu do D. a vo vozidle sa aj viezol. Toto vyhlásenie obžalovaného

korešponduje aj s výpoveďou svedka M. Š.. Ide o jasnú náväznosť dôkazov, ktoré

sa navzájom podporujú a svedčia o pravdivosti výpovedí obžalovaného S. a svedkov

Š. a P.. Zarážajúce podľa neho je, že súd vo svojom rozsudku venuje takú pozornosť

obsahovej stránke výpovede svedkyne M. B., ktorá v podstate žiadny pozoruhodný

dôkaz neprodukovala, naviac nič konkrétneho k veci nevedela uviesť. Vo svojej

výpovedi v podstate reprodukovala iba to, čo jej v slabej chvíli povedal obžalovaný S.

počas dovolenky a ani to nedokázala v konaní pred súdom správne reprodukovať,

lebo sa psychicky zosypala a iba sporadicky odpovedala na otázky členov senátu.

Pravdivosti výpovede obžalovaného S. nasvedčuje aj motív konania

obžalovaných sprevádzaný násilným usmrtením poškodeného R. S., ktorý vychádzal

zo snahy zmocniť sa finančných prostriedkov získaných práve obžalovaným M. H.

pri lúpežnom prepadnutí pobočky U.. Je vylúčené, aby sa obžalovaný S. rozhodol

násilím od R. S. získať peniaze získané lúpežou, keď o žiadnej lúpeži nevedel.

O vykonaní lúpeže sa mohol dozvedieť len od priameho účastníka lúpeže, ktorým

mohol byť iba M. H., ktorý aj inicioval ozbrojený prepad poškodeného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemá oporu v zákone a ani vo vykonaných

dôkazoch rozhodnutie krajského súdu, ktorý okrem toho, že oslobodil obžalovaných

M. H. a M. H., aj prekvalifikoval konanie obžalovaného S. zo spolupáchateľstva

trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.

na spolupáchateľstvo k trestnému činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák.

V závere svojho odvolania konštatoval, že zo strany súdu išlo o dvojaký prístup

k hodnoteniu dôkazov, pričom dôkazy obsahujúce konkrétne fakty, úzko nadväzujúce

na iné dôkazy pri svojom rozhodovaní nevzal v úvahu. Taktiež vytkol krajskému

súdu, že vo veci dva roky nekonal, čím prispel k zmareniu dôkazov výsluchom

svedkov v konaní na súde.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu

a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Obžalovaný B. S. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal

prostredníctvom svojho obhajcu taktiež namietal, že pri hodnotení vykonaných

dôkazov zo strany súdu išlo o dvojaký prístup. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že ešte

jedenkrát zasiahol výstrelom z pištole poškodeného. Ku skutku došlo tak,

ako uvádzal v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní dňa 21.

a 23. marca 2007. Jeho výpoveď potvrdila i svedkyňa H. a obstál aj pri osobnej

konfrontácii. Svedkyňa potvrdila prítomnosť dvoch osôb v byte aj ich konanie.

Poukazuje, že súd bral v úvahu iba výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní dňa

21. marca 2007. Jej tvrdenie, že mal ešte raz vystreliť na poškodeného bolo

jednoznačne vyvrátené jej výpoveďou na strane 10 zápisnice o hlavnom

pojednávaní, kde spresnila svoju výpoveď na otázky jeho obhajcu. V jej výpovediach

z hlavného pojednávania a z prípravného konania sú rozpory. Je pre neho

nepochopiteľné, prečo súd bral v úvahu iba jej výpovede z hlavného pojednávania.

K výstrelu na poškodeného z jeho strany došlo neúmyselne počas zápasu

s poškodeným. Následkom tohto výstrelu však nedošlo k usmrteniu poškodeného,

čo potvrdil znalecký posudok o pitve poškodeného.

Taktiež pre neho je nepochopiteľné, prečo súd vzal v úvahu výpoveď

svedkyne M. B. o jeho údajných spolupáchateľoch. Pred súdom svedkyňa

nedokázala plynule vypovedať a psychicky sa zrútila. Na otázky senátu

i jeho obhajcu nevedela plynule odpovedať. Vypovedala proti nemu účelovo,

o čom svedčia i listy, ktoré mu písala do väzby a ktoré doložil do spisu. Zaráža ho

tiež, že súd označil za nevierohodnú aj výpoveď svedka M. Š., ktorého výpoveď bola

v jeho prospech. Za veľmi dôležité pochybenie zo strany orgánov činných v trestnom

konaní považuje skutočnosť, že nebola vykonaná rekonštrukcia, hoci o to

prostredníctvom obhajcu opakovane žiadal. Jej vykonaním sa mohli odstrániť rozpory

vo výpovediach.

Ďalej namieta právnu kvalifikáciu jeho konania, pretože ako už viackrát

uviedol, nemal v úmysle usmrtiť poškodeného ani spôsobiť mu zranenie. Jeho

konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví. Navrhol preto,

aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení zákona č.

), účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných,

t.j. o trestnom konaní súdnom () v znení

neskorších predpisov, po zistení, že neprichádza v úvahu rozhodnutie podľa § 253,

preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Krajský súd sa totiž nedôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami

významnými pre rozhodnutie, následkom čoho treba jeho rozsudok považovať

za chybný ( ), existujú závažné pochybnosti o správnosti

skutkových zistení ( ) a zároveň boli porušené

ustanovenia ( ).

Tieto zistenia sú dôvodom toho, že najvyšší súd rozhodol o odvolaniach

krajského prokurátora a obžalovaného B. S. na neverejnom zasadnutí, pretože

zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/

).

Podľa účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom

konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány

činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami

svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby

sám vyslúcha.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní,

ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie

dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

V prejednávanej veci podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd, ako súd

prvého stupňa, nepostupoval dôsledne v intenciách týchto ustanovení. Nevykonal

vo veci všetky potrebné dôkazy a pokiaľ vypočul obvinených resp. svedkov, tieto

výsluchy boli nedostatočné a následne pri hodnotení vykonaných dôkazov

nepostupoval v súlade s vyššie citovanou zásadou.

Podľa zistenia najvyššieho súdu prvostupňový súd vo vzťahu k obžalovanému

B. S. správne zistil skutkový stav v bode 1/ napadnutého rozsudku a v súlade

so zákonom konanie obžalovaného v tomto bode posúdil ako trestný čin

nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Treba však pripomenúť, že zdôvodneniu tohto výroku prvostupňový súd nevenoval

žiadnu pozornosť. Vzhľadom k tomu, že tento výrok ani jedna z procesných strán

podaným odvolaním nenamietala, najvyšší súd v tejto časti len odkazuje na stručné

odôvodnenie prvostupňového súdu.

Iná situácia nastala pri ustálení skutkového stavu v bode 2/ napadnutého

rozsudku, na spáchaní ktorého sa podľa obžaloby mali podieľať okrem obžalovaného

B. S. aj spoluobžalovaní M. H. a M. H.. V tomto prípade podľa názoru najvyššieho

súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo predčasné, keďže súd vo veci nevykonal

všetky potrebné a dostupné dôkazy a napokon treba uviesť, že vykonané dôkazy

vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaných M. H. a M. H., čo je v rozpore

s vyššie citovanými zásadami, na ktorú skutočnosť správne poukázal i krajský

prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Svoje rozhodnutie o vine obžalovaného

B. S. pri tomto skutku založil na tej časti výpovede obžalovaného, kde sa priznal,

že jedenkrát vystrelil na poškodeného, na výpovedi družky poškodeného P. H.

a na výsledku znaleckej expertízy biologickej stopy zaistenej z miesta činu

na gumenej rukavici. Znalecká expertíza potvrdila, že biologická stopa pochádza

práve od obžalovaného B. S.. V ostatnej časti súd prvého stupňa výpovedi

obžalovaného B. S. neuveril a považoval ju za účelovú s poukazom na výpoveď

svedkyne M. B..

Čo sa týka výpovede obžalovaného B. S. najvyšší súd poukazuje

na skutočnosť, že obžalovaný bol vypočutý k trestnej činnosti v prípravnom konaní

celkom päťkrát, vždy za účasti jeho obhajcu. Neupresnil však, ako sa na vykonaní

skutku podieľal spoluobžalovaný M. H.. Z toho dvakrát popísal priebeh skutkového

deja pri konfrontácii so svedkyňou P. H. (č.l.239–242) a so spoluobvineným M. H.

(č.l. 237-238). Jeho výpovede z prípravného konania sa zhodujú s jeho výpoveďou

na hlavnom pojednávaní. Rovnako popisoval priebeh skutkového deja, ako aj

skutočnosť, že predmetnú zbraň zaobstaral na podnet spoluobžalovaného M. H..

Chybou prípravného konania ako aj konania pred súdom bolo, že nevenovali

pozornosť takej dôležitej otázke, ako obžalovaný B. S. naložil s finančnými

prostriedkami, ktoré mal dostať cestou vo vozidle po spáchaní skutku

od spoluobžalovaného M. H.. V tomto smere je nevyhnutné doplniť dokazovanie

a dopočuť obžalovaného na tieto okolnosti. Z výpovede svedkyne M. B. vyplynulo,

že boli spoločne na dovolenke v Egypte v septembri roku 2004. V tejto súvislosti je

potrebné u obžalovaného overiť, kto uhradil výdaje na dovolenku a v akej výške.

Ďalšou chybou konania na súde bolo, že nevykonal vzájomnú konfrontáciu

medzi obžalovanými. V prípravnom konaní totiž obžalovaný M. H. odmietal

vypovedať, preto konfrontácia neprichádzala v úvahu a konfrontácia s M. H.

sa neuskutočnila, nakoľko sa tento bez obhajcu odmietal k veci vyjadriť. Na hlavnom

pojednávaní však už obaja obžalovaní vypovedali, preto bolo povinnosťou súdu

prvého stupňa vykonať tento dôležitý dôkazný prostriedok.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádzal, že motív konania

obžalovaného sa nepodarilo zistiť. Podľa obžaloby motívom bolo získanie peňazí

od poškodeného, ktoré mali pochádzať z lúpeže v banke (bod 1/ obžaloby). V tejto

súvislosti je potrebné vytknúť, že doposiaľ sa majetkovým pomerom poškodeného

R. S. nevenovala náležitá pozornosť. Samotná družka nebohého poškodeného P. H.

na hlavnom pojednávaní (č.l.1234) uviedla, že do roku 2003 mali finančné problémy

a potom už nie. Pritom banková lúpež bola vykonaná v novembri 2003.

Na objasnenie týchto skutočností je potrebné túto svedkyňu dopočuť na hlavnom

pojednávaní. Zároveň bude potrebné preveriť kúpu bytu poškodeného údajmi

z príslušného katastra nehnuteľností, ako aj kúpu automobilu vyžiadaním správy

z evidencie vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte.

Najvyšší súd tiež zistil, že na hlavnom pojednávaní dňa 12. júla 2007

(č.l. 1339) bola prečítaná svedecká výpoveď A. K., ktorej zo strany súdu nebola

venovaná patričná pozornosť. Podľa názoru najvyššieho súdu pre uvedený postup

neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia

Z tohto ustanovenia vyplýva, že namiesto výsluchu svedka na hlavnom

pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi len vtedy, ak súd nepokladá

osobný výsluch za potrebný a prokurátor a obžalovaný s tým súhlasia.

Posudzovanie potrebnosti, teda materiálnej podmienky

treba vždy hodnotiť podľa významu a závažnosti výsluchom svedka dokazovanej

skutočnosti pre správne rozhodnutie veci a s prihliadnutím na ostatné dôkazy majúce

vzťah k dokazovanej skutočnosti. Osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní

nemožno považovať za nepotrebný, ak jeho výsluchom treba objasniť okolnosti

dôležité pre rozhodnutie.

V prejednávanej veci práve tento svedok vypovedal ohľadne majetkových

pomerov poškodeného R. S., ktoré okolnosti sú dôležité pre súdne rozhodnutie,

a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa riadne predvolať tohto svedka

a v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti vyplývajúcou z ustanovenia § 2

ods. 11 vypočuť ho na ním v prípravnom konaní tvrdené skutočnosti.

V súvislosti s vyššie spomenutou zásadou ústnosti a bezprostrednosti je

potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 21. marca 2007

(č.l. 1236-1237) vypočul ako svedka M. Š., ktorý si však už pre odstup času

na okolnosti svojej výpovede z prípravného konania nepamätal, odvolával

sa však na túto výpoveď (č.l. 442). Hoci na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný

dôkaz prečítaním jeho výpovede podľa , napriek tomu

túto výpoveď z prípravného konania hodnotil. Z toho dôvodu bude potrebné svedka

znovu predvolať a na hlavnom pojednávaní podrobne vypočuť. V prípade, že svedok

sa nebude vedieť vyjadriť, vtedy treba postupovať v zmysle ustanovenia § 211 ods. 2

písm. b/ a vyzvať svedka na odstránenie prípadných rozporov. Z výpovede

tohto svedka na hlavnom pojednávaní vyplýva, že o predmetných skutočnostiach

s nikým nehovoril. Jeho výsluch navrhol obžalovaný B. S., preto bude potrebné

podrobnejším výsluchom obžalovaného zistiť, kedy a za akých okolností sa dozvedel

o skutočnostiach, ktoré mal svedok svojou výpoveďou potvrdiť.

Vo vzťahu k obžalovanému M. H. treba súdu prvého stupňa vytknúť,

že pri hodnotení dôkazov prehliadol takú významnú skutočnosť,

že po oboznámení sa s výpoveďou spoluobžalovaného B. S. na hlavnom

pojednávaní (č.l. 1232), nemal k jeho výpovedi žiadne pripomienky. Napokon

aj z jeho vyjadrenia k návrhu na predĺženie väzby (č.l. 1129), ktoré súd vôbec

neoboznámil, vyplýva, že bol s nimi v aute v Dunajskej Strede a mal byť súdený iba

za neoznámenie.

Výrok o oslobodení obžalovaného M. H. pre skutok v bode 1/ obžaloby, súd

prvého stupňa odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nebol produkovaný

žiadny relevantný dôkaz o vine tohto obžalovaného. Usvedčujúcu výpoveď

spoluobžalovaného B. S. považoval za účelovú a predovšetkým poukazoval

na vyhodnotenie pachovej stopy. Pokiaľ ide o tento dôkaz, tu treba pripomenúť,

že na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa nevykonal dôkaz prečítaním správy

kriminalistického a expertízneho ústavu, preto ho nemohol ani vyhodnocovať.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l.872- 873) vyplýva, že pri ohliadke

miesta činu bola kriminalistickým technikom zabezpečená jedna pachová stopa.

Na spôsob odoberania tejto stopy je potrebné tohto technika vypočuť v procesnom

postavení svedka. Vyšetrovateľ svojou žiadosťou z 10. mája 2005 (č.l. 882) požiadal

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave o porovnanie

pachových stôp obvineného M. H. so zaistenou pachovou stopou. Správa ústavu

o výsledku porovnávania pachových stôp sa nachádza na č.l. 883. Správu

spracovala ppráp. M..

Na hlavnom pojednávaní podľa zápisnice na č.l. 1318 bol vykonaný dôkaz

prečítaním správy o vyhodnotení pachových stôp z č.l. 880, táto správa sa však týka

porovnávania pachových stôp u podozrivého M. L. a nie obžalovaného.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v spise sa nenachádza žiadny záznam o tom

kedy, kto a akým spôsobom odoberal pachové stopy u obvineného M. H.. Z toho

dôvodu bude potrebné vypočuť príslušného technika v procesnom postavení svedka

na okolnosti odoberania vzoriek pachových stôp, hlavne či sa postupovalo zákonným

spôsobom v zmysle Nariadenia PPZ z 25. mája 1998 k metóde pachových konzerv.

Zároveň bude potrebné predvolať a vypočuť v procesnom postavení svedka

aj ppráp. M., ktorá vyhodnocovala pachové stopy. Z jej výpovede musí byť zrejmé,

ako sa postupovalo pri hodnotení pachových stôp a či bol zachovaný postup

v zmysle vyššie citovaného nariadenia.

Pri hodnotení dôkazov aj pri tomto skutku treba súhlasiť s odvolacími

námietkami krajského prokurátora, že súd postupoval jednostranne. Súd poukazuje

na výpoveď svedka R. P., že odporuje ustanoveniu , pretože

reprodukuje len údajné vyjadrenie obžalovaného H. pred začatím trestného stíhania,

pričom výpoveď svedkyne M. B., ktorá taktiež len reprodukovala vyjadrenie

obžalovaného S. pred začatím trestného stíhania považuje za právne relevantnú

a fakticky na výpovedi tejto svedkyne založil svoje oslobodzujúce rozhodnutie.

Takýto prístup k hodnoteniu dôkazov je nielenže v rozpore so základnými zásadami

trestného konania ale aj zásadami logiky.

Napokon treba súdu prvého stupňa vytknúť nedôsledný postup pri vyhotovení

svojho rozhodnutia. V skutkovej vete v bode 2/ rozsudku raz uvádza poškodeného

ako R. S. a potom ako R.. Rovnakej nepresnosti sa dopustil aj pri opisovaní skutku,

ktorého sa mal dopustiť obžalovaný M. H. v bode 1/ obžaloby. Z banky bolo vtedy

odcudzených celkom 102 100 CZK a nie 102.00 CZK.

K odvolacím námietkam obžalovaného B. S. treba uviesť iba toľko,

že už za súčasnej dôkaznej situácie nemá ani odvolací súd pochybnosti o jeho

úmysle vo vzťahu k usmrteniu poškodeného R. S.. Obžalovaný síce tvrdil,

že nechceli usmrtiť poškodeného, chceli sa s ním iba pozhovárať a postrašiť ho. Toto

jeho tvrdenie je však v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi. Do bytu

poškodeného vnikli násilím, zamaskovaní a ozbrojení. Práve obžalovaný S. prvý

postrelil poškodeného, o žiadny dohovor sa ani nepokúsili a fakticky poškodenému

nedali žiadnu šancu na prípadnú obranu.

Vzhľadom na zistené pochybenia súdu prvého stupňa najvyšší súd zrušil

napadnutý rozsudok podľa , , účinného

do 1. januára 2006 a podľa prikázal krajskému súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude

vykonať úkony, nevykonanie ktorých sa v tomto rozhodnutí vytýka, starostlivo

vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade s ustanovením jednotlivo,

ako aj v ich súhrne a potom vo veci znovu rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 28. novembra 2007

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: