Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3fa/378888.62e376.pdf
PDF · 111.65 KB
No categories available
5To/6/2007
N a j v y š š í s ú d 5 To 6/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému B. S.
a spol. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a iné účinného do 1. januára 2006, na neverejnom zasadnutí
v Bratislave 28. novembra 2007 o odvolaní krajského prokurátora v Trnave
a obžalovaného B. S. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2007, sp. zn.
2T 12/2005, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa vec v r a c i a
Krajskému súdu v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave bol obžalovaný B. S. uznaný za vinného
z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 (bod 1/ rozsudku) a trestných činov vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 a obmedzovania osobnej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 (bod 2/ rozsudku), ktorých sa mal dopustiť na skutkovom
základe, že
1/ v presne nezistený deň mesiaca marec 2004, na presne nezistenom
mieste, od nestotožnenej osoby nelegálne kúpil za sumu asi 12 000 Sk pištoľ
striebornej farby, nezistenej značky s tlmičom kal. 6,35 mm a najmenej 5 kusov
nábojov kal. 6,35 mm Browning,
2/ dňa 25. marca 2004 v čase okolo 12.00 hod. prišiel s doposiaľ nezistenou
osobou do D., na ul. J., kde po vzájomnej dohode vošli do činžiaku, nasadili
si na hlavy kukly, vyšli na prvé poschodie, pričom B. S. držal v ruke zbraň, ktorú
zakúpil predtým, zaklopali na byt poškodeného R. S.. Po otvorení dverí P. H. vošli
do bytu, B. S. k nej pristúpil a rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi, následne ju
potiahli do izby ku kreslu, kde si sadla, pričom B. S. ju strážil. Následne sa vrátil
domov R. S., ktorého do bytu vtiahol B. S. a keď sa R. S. bránil, B. S. ho udrel
opakovane do hlavy a 1-krát vystrelil, čím ho zasiahol najpravdepodobnejšie
do pravého líca. Medzitým P. H. sedela v kuchyni na zemi a R. S. prešiel do izby, kde
si sadol na pohovku, z ktorej keď chcel vstať ho B. S. kopol a 1-krát ho výstrelom
zasiahol, potom odviedol P. H. do kúpeľne, kde ju zatvoril. Následne bol R. S. ešte
3-krát zasiahnutý strelnými ranami, 2-krát doposiaľ nezistenou osobou pichnutý
do krku, pričom bezprostrednou príčinou smrti R. S. bol krvácavý šok zo zakrvácania
do ľavej pohrudnicovej dutiny mäkkých tkanív krku z bodných rán krku a strelných
poranení hlavy a hrudníka.
Krajský súd za to uložil obžalovanému B. S. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil
obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. do III. (tretej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Naproti tomu krajský súd tým istým rozsudkom obžalovaných M. H. a M. H.
oslobodil podľa § 226 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005
spod obžaloby pre skutky po právnej stránke posúdené u obžalovaného M. H.
ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. (bod 1/
obžaloby), trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. j/ Tr. zák., trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestný
čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. (bod 2/ obžaloby)
a u obžalovaného M. H. ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorých sa mali
obaja obžalovaní dopustiť tak, že
1/ obž. ml. M. H.
dňa 25. novembra 2003 v čase o 14.27 hod. v Bratislave na ul. V., vošiel do pobočky
U., kde pod hrozbou použitia nezistenej zbrane prinútil pracovníčky banky B. V.
a E. A. k vydaniu finančnej hotovosti, a to 102.00 CZK (správne má byť 102 100
CZK), 34 210 EUR, 1 520 820 Sk a 15 527 USD, po čom z banky odišiel, čím U.
spôsobil škodu vo výške 3 591 954,85 Sk, pričom A., dodatočne vyplatila U. poistné
plnenie vo výške 988 824 Sk,
2/ obž. M. H., B. S. a M. H.
B. S. na žiadosť M. H. v presne nezistený deň mesiaca marec 2004 na presne
nezistenom mieste od nestotožnenej osoby nelegálne kúpil za sumu asi 12 000 Sk
pištoľ striebornej farby, nezistenej značky s tlmičom kalibru 6,35 mm a najmenej
5 kusov nábojov kalibru 6,35 mm Browning, ktorú odovzdal M. H. a následne
po predchádzajúcej vzájomnej dohode B. S., M. H. a M. H. dňa 25. marca 2004
v čase okolo 12.00 hod. prišli do D. na ul. J. na osobnom motorovom vozidle zn. VW
Golf, EČ: B. M. H., ktorý zostal čakať pred činžiakom vo vozidle a B. S. a M. H. vošli
do činžiaku, kde si obaja navliekli gumené chirurgické rukavice, nasadili si na hlavu
kukly, vyšli na 1. poschodie, pričom B. S. držal v ruke zbraň, ktorú zakúpil predtým
M. H., M. H. mal nôž a zaklopali na byt poškodeného R. S.. Po otvorení dverí P. H.,
vošli do bytu, B. S. pristúpil k P. H., rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi, následne ju
potiahli do izby ku kreslu, kde si sadla, pričom B. S. ju strážil a M. H. prehľadával byt
a následne P. H. napísal na lístok, aby povedala, kde sú peniaze, na čo im oznámila,
že peniaze sú v skrini na chodbe, odkiaľ M. H. priniesol igelitovú tašku s presne
nezisteným množstvom peňazí. Následne sa vrátil domov R. S., ktorého do bytu
vtiahol B. S., pričom R. S. sa bránil, počas čoho B. S. ho udrel opakovane do hlavy
a jedenkrát vystrelil, čím ho zasiahol najpravdepodobnejšie do pravého líca.
Medzitým P. H. sedela v kuchyni na zemi a R. S. prešiel do izby, kde si sadol
na pohovku, z ktorej keď chcel vstať ho B. S. kopol a jedenkrát ho výstrelom zasiahol
a následne odviedol P. H. do kúpeľne, kde ju zatvoril. Potom bol R. S. ešte trikrát
zasiahnutý strelnými ranami a M. H. R. S. dvakrát pichol do krku, pričom
bezprostrednou príčinou smrti R. S. bol krvácavý šok zo zakrvácania do ľavej
pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku a navonok z bodných rán krku a strelných
poranení hlavy a hrudníka. B. S. a M. H. následne zobrali igelitovú tašku s peniazmi,
aby (správne má byť „byt“) zamkli zvonku kľúčom, ktorý ponechali v zámku a odišli
k vozidlu, kde ich už čakal M. H.. Všetci traja odišli smerom na Veľký Meder
a Galantu, kde počas cesty M. H. dal B. S. sumu cca 200 000 Sk, M. H. sumu
cca 130 000 Sk a ostatné peniaze si ponechal. Počas cesty vyhodili igelitovú tašku
so zbraňou, nožom, kuklami, rukavicami a lístkami, ktoré písali P. H., a spálili vrchný
odev, ktorý mali B. S. a M. H. oblečený. Ostatné odevné zvršky, ktoré mali M. H.
a B. S. oblečené a obuv spálili v kachliach u M. H..
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 bola poškodená
A., s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach
občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný
B. S. a zástupca krajského prokurátora do zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom
včas podané odvolanie zdôvodnili osobitným podaním.
V písomných dôvodoch svojho odvolania krajský prokurátor uviedol,
že odvolanie podáva v neprospech obžalovaných do časti, ktorou boli obžalovaní
M. H. a M. H. oslobodení ako aj do zmeny právnej kvalifikácie a výšky uloženého
trestu obžalovanému B. S..
Namietal, že krajský súd pri svojom rozhodovaní sa neriadil striktne
ustanovením § 226 písm. a/ Tr. por., keď obžalovaných M. H. a M. H. oslobodil
spod obžaloby a oporu v zákone nemal ani pre zmenu právnej kvalifikácie konania
obvineného B. S., ku ktorej dospel pri rozhodovaní o výške uloženého trestu. Dôkazy
vykonané v priebehu prípravného konania ako aj v konaní pred súdom nedávajú
pre takýto postup podklad. Rozhodnutie krajského súdu je poznačené
nedostatočným vyhodnotením jednotlivých dôkazov a uprednostnením časti dôkazov
svedčiacich v prospech obžalovaných pred dôkazmi svedčiacimi v ich neprospech.
Rozsudok krajského súdu sa opiera výlučne o výpoveď obžalovaného M. H.
spochybňujúcu dôkazy vykonané na základe ich podrobného rozboru konania
obžalovaných. Oslobodzujúci rozsudok taktiež opiera o výpoveď svedkyne M. B.,
ktorá vypovedala, že R. S. mal zabiť B. S. s nejakými dvomi Angličanmi, čo jej mal
povedať počas spoločnej dovolenky v Egypte. Na druhej strane súd ignoroval
ako nedôveryhodné výpovede svedkov M. Š., príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráže, referenta režimu v Ústave na výkon trestu Leopoldov, ktorý obžalovaných
prijímal do väzby a svedka R. P., príslušníka policajného zboru, ktorý sa zúčastnil
vyťažovania obžalovaného M. H. ako prítomná osoba, a to len preto, že v konaní
pred súdom si nevedeli spomenúť na okolnosti tvoriace predmet ich výpovedí
z obdobia pred tromi rokmi. Pozoruhodné je, že ten istý súd za dôveryhodnú zobral
výpoveď M. B., ktorá vypovedala o osobách spolupáchateľov B. S. ako dvoch
Angličanoch, pričom túto informáciu mala od obžalovaného S.. Súd uveril tvrdeniu
tejto svedkyne, ktorá mala informáciu od obžalovaného, pričom výpoveď samotného
obžalovaného S. vyhodnotil ako nedôveryhodnú, hoci vypovedal nesprostredkovane
priamo pred orgánom činným v trestnom konaní o tom, čo sa na mieste činu udialo
a s kým skutok, z akých pohnútok spáchal. Takýto postup súdu pri hodnotení
dôveryhodnosti a pravdivosti predkladaných dôkazov je nepochopiteľný.
Pri správnom prístupe k hodnoteniu dôkazov by nemohol označiť svedecké
výpovede M. Š. a R. P. za nedôveryhodné. Výpovede oboch svedkov obsahovo
nadväzujú na výpoveď obžalovaného S. a potvrdzujú dôveryhodnosť jeho výpovede.
Je nepochopiteľné, že krajský súd práve dôkazy predkladané obžalovaným a týmito
svedkami vyhodnotil ako nedôveryhodné, nespôsobilé, ktoré nie sú dostatočným
podkladom pre vynesenie odsudzujúceho rozsudku.
Do značnej miery sú výpovede obžalovaného S. podporené i obsahom
záverečných rečí obžalovaného M. H. a jeho obhajcu JUDr. V.. Obhajca v záverečnej
reči uviedol, že jeho klient-obžalovaný H. spoluobžalovaných iba viezol a na skutku
kvalifikovanom ako trestný čin vraždy neniesol žiadne zavinenie. Obžalovaný
sa vo svojej záverečnej reči pripojil so súhlasným stanoviskom k vyjadreniu svojho
obhajcu a doložil, že nechce nikomu ublížiť. V podstate teda priznal, že poskytol
vozidlo na cestu do D. a vo vozidle sa aj viezol. Toto vyhlásenie obžalovaného
korešponduje aj s výpoveďou svedka M. Š.. Ide o jasnú náväznosť dôkazov, ktoré
sa navzájom podporujú a svedčia o pravdivosti výpovedí obžalovaného S. a svedkov
Š. a P.. Zarážajúce podľa neho je, že súd vo svojom rozsudku venuje takú pozornosť
obsahovej stránke výpovede svedkyne M. B., ktorá v podstate žiadny pozoruhodný
dôkaz neprodukovala, naviac nič konkrétneho k veci nevedela uviesť. Vo svojej
výpovedi v podstate reprodukovala iba to, čo jej v slabej chvíli povedal obžalovaný S.
počas dovolenky a ani to nedokázala v konaní pred súdom správne reprodukovať,
lebo sa psychicky zosypala a iba sporadicky odpovedala na otázky členov senátu.
Pravdivosti výpovede obžalovaného S. nasvedčuje aj motív konania
obžalovaných sprevádzaný násilným usmrtením poškodeného R. S., ktorý vychádzal
zo snahy zmocniť sa finančných prostriedkov získaných práve obžalovaným M. H.
pri lúpežnom prepadnutí pobočky U.. Je vylúčené, aby sa obžalovaný S. rozhodol
násilím od R. S. získať peniaze získané lúpežou, keď o žiadnej lúpeži nevedel.
O vykonaní lúpeže sa mohol dozvedieť len od priameho účastníka lúpeže, ktorým
mohol byť iba M. H., ktorý aj inicioval ozbrojený prepad poškodeného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemá oporu v zákone a ani vo vykonaných
dôkazoch rozhodnutie krajského súdu, ktorý okrem toho, že oslobodil obžalovaných
M. H. a M. H., aj prekvalifikoval konanie obžalovaného S. zo spolupáchateľstva
trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.
na spolupáchateľstvo k trestnému činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák.
V závere svojho odvolania konštatoval, že zo strany súdu išlo o dvojaký prístup
k hodnoteniu dôkazov, pričom dôkazy obsahujúce konkrétne fakty, úzko nadväzujúce
na iné dôkazy pri svojom rozhodovaní nevzal v úvahu. Taktiež vytkol krajskému
súdu, že vo veci dva roky nekonal, čím prispel k zmareniu dôkazov výsluchom
svedkov v konaní na súde.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Obžalovaný B. S. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal
prostredníctvom svojho obhajcu taktiež namietal, že pri hodnotení vykonaných
dôkazov zo strany súdu išlo o dvojaký prístup. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že ešte
jedenkrát zasiahol výstrelom z pištole poškodeného. Ku skutku došlo tak,
ako uvádzal v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní dňa 21.
a 23. marca 2007. Jeho výpoveď potvrdila i svedkyňa H. a obstál aj pri osobnej
konfrontácii. Svedkyňa potvrdila prítomnosť dvoch osôb v byte aj ich konanie.
Poukazuje, že súd bral v úvahu iba výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní dňa
21. marca 2007. Jej tvrdenie, že mal ešte raz vystreliť na poškodeného bolo
jednoznačne vyvrátené jej výpoveďou na strane 10 zápisnice o hlavnom
pojednávaní, kde spresnila svoju výpoveď na otázky jeho obhajcu. V jej výpovediach
z hlavného pojednávania a z prípravného konania sú rozpory. Je pre neho
nepochopiteľné, prečo súd bral v úvahu iba jej výpovede z hlavného pojednávania.
K výstrelu na poškodeného z jeho strany došlo neúmyselne počas zápasu
s poškodeným. Následkom tohto výstrelu však nedošlo k usmrteniu poškodeného,
čo potvrdil znalecký posudok o pitve poškodeného.
Taktiež pre neho je nepochopiteľné, prečo súd vzal v úvahu výpoveď
svedkyne M. B. o jeho údajných spolupáchateľoch. Pred súdom svedkyňa
nedokázala plynule vypovedať a psychicky sa zrútila. Na otázky senátu
i jeho obhajcu nevedela plynule odpovedať. Vypovedala proti nemu účelovo,
o čom svedčia i listy, ktoré mu písala do väzby a ktoré doložil do spisu. Zaráža ho
tiež, že súd označil za nevierohodnú aj výpoveď svedka M. Š., ktorého výpoveď bola
v jeho prospech. Za veľmi dôležité pochybenie zo strany orgánov činných v trestnom
konaní považuje skutočnosť, že nebola vykonaná rekonštrukcia, hoci o to
prostredníctvom obhajcu opakovane žiadal. Jej vykonaním sa mohli odstrániť rozpory
vo výpovediach.
Ďalej namieta právnu kvalifikáciu jeho konania, pretože ako už viackrát
uviedol, nemal v úmysle usmrtiť poškodeného ani spôsobiť mu zranenie. Jeho
konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví. Navrhol preto,
aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom
na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení zákona č.
650/2005 Z. z.), účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných,
t.j. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení
neskorších predpisov, po zistení, že neprichádza v úvahu rozhodnutie podľa § 253,
preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Krajský súd sa totiž nedôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie, následkom čoho treba jeho rozsudok považovať
za chybný (§ 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), existujú závažné pochybnosti o správnosti
skutkových zistení (§ 258 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a zároveň boli porušené
ustanovenia Trestného zákona(§ 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).
Tieto zistenia sú dôvodom toho, že najvyšší súd rozhodol o odvolaniach
krajského prokurátora a obžalovaného B. S. na neverejnom zasadnutí, pretože
zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/
Tr. por.).
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti
svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami
svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby
sám vyslúcha.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní,
ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie
dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.
V prejednávanej veci podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd, ako súd
prvého stupňa, nepostupoval dôsledne v intenciách týchto ustanovení. Nevykonal
vo veci všetky potrebné dôkazy a pokiaľ vypočul obvinených resp. svedkov, tieto
výsluchy boli nedostatočné a následne pri hodnotení vykonaných dôkazov
nepostupoval v súlade s vyššie citovanou zásadou.
Podľa zistenia najvyššieho súdu prvostupňový súd vo vzťahu k obžalovanému
B. S. správne zistil skutkový stav v bode 1/ napadnutého rozsudku a v súlade
so zákonom konanie obžalovaného v tomto bode posúdil ako trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Treba však pripomenúť, že zdôvodneniu tohto výroku prvostupňový súd nevenoval
žiadnu pozornosť. Vzhľadom k tomu, že tento výrok ani jedna z procesných strán
podaným odvolaním nenamietala, najvyšší súd v tejto časti len odkazuje na stručné
odôvodnenie prvostupňového súdu.
Iná situácia nastala pri ustálení skutkového stavu v bode 2/ napadnutého
rozsudku, na spáchaní ktorého sa podľa obžaloby mali podieľať okrem obžalovaného
B. S. aj spoluobžalovaní M. H. a M. H.. V tomto prípade podľa názoru najvyššieho
súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo predčasné, keďže súd vo veci nevykonal
všetky potrebné a dostupné dôkazy a napokon treba uviesť, že vykonané dôkazy
vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaných M. H. a M. H., čo je v rozpore
s vyššie citovanými zásadami, na ktorú skutočnosť správne poukázal i krajský
prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Svoje rozhodnutie o vine obžalovaného
B. S. pri tomto skutku založil na tej časti výpovede obžalovaného, kde sa priznal,
že jedenkrát vystrelil na poškodeného, na výpovedi družky poškodeného P. H.
a na výsledku znaleckej expertízy biologickej stopy zaistenej z miesta činu
na gumenej rukavici. Znalecká expertíza potvrdila, že biologická stopa pochádza
práve od obžalovaného B. S.. V ostatnej časti súd prvého stupňa výpovedi
obžalovaného B. S. neuveril a považoval ju za účelovú s poukazom na výpoveď
svedkyne M. B..
Čo sa týka výpovede obžalovaného B. S. najvyšší súd poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaný bol vypočutý k trestnej činnosti v prípravnom konaní
celkom päťkrát, vždy za účasti jeho obhajcu. Neupresnil však, ako sa na vykonaní
skutku podieľal spoluobžalovaný M. H.. Z toho dvakrát popísal priebeh skutkového
deja pri konfrontácii so svedkyňou P. H. (č.l.239–242) a so spoluobvineným M. H.
(č.l. 237-238). Jeho výpovede z prípravného konania sa zhodujú s jeho výpoveďou
na hlavnom pojednávaní. Rovnako popisoval priebeh skutkového deja, ako aj
skutočnosť, že predmetnú zbraň zaobstaral na podnet spoluobžalovaného M. H..
Chybou prípravného konania ako aj konania pred súdom bolo, že nevenovali
pozornosť takej dôležitej otázke, ako obžalovaný B. S. naložil s finančnými
prostriedkami, ktoré mal dostať cestou vo vozidle po spáchaní skutku
od spoluobžalovaného M. H.. V tomto smere je nevyhnutné doplniť dokazovanie
a dopočuť obžalovaného na tieto okolnosti. Z výpovede svedkyne M. B. vyplynulo,
že boli spoločne na dovolenke v Egypte v septembri roku 2004. V tejto súvislosti je
potrebné u obžalovaného overiť, kto uhradil výdaje na dovolenku a v akej výške.
Ďalšou chybou konania na súde bolo, že nevykonal vzájomnú konfrontáciu
medzi obžalovanými. V prípravnom konaní totiž obžalovaný M. H. odmietal
vypovedať, preto konfrontácia neprichádzala v úvahu a konfrontácia s M. H.
sa neuskutočnila, nakoľko sa tento bez obhajcu odmietal k veci vyjadriť. Na hlavnom
pojednávaní však už obaja obžalovaní vypovedali, preto bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa vykonať tento dôležitý dôkazný prostriedok.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádzal, že motív konania
obžalovaného sa nepodarilo zistiť. Podľa obžaloby motívom bolo získanie peňazí
od poškodeného, ktoré mali pochádzať z lúpeže v banke (bod 1/ obžaloby). V tejto
súvislosti je potrebné vytknúť, že doposiaľ sa majetkovým pomerom poškodeného
R. S. nevenovala náležitá pozornosť. Samotná družka nebohého poškodeného P. H.
na hlavnom pojednávaní (č.l.1234) uviedla, že do roku 2003 mali finančné problémy
a potom už nie. Pritom banková lúpež bola vykonaná v novembri 2003.
Na objasnenie týchto skutočností je potrebné túto svedkyňu dopočuť na hlavnom
pojednávaní. Zároveň bude potrebné preveriť kúpu bytu poškodeného údajmi
z príslušného katastra nehnuteľností, ako aj kúpu automobilu vyžiadaním správy
z evidencie vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte.
Najvyšší súd tiež zistil, že na hlavnom pojednávaní dňa 12. júla 2007
(č.l. 1339) bola prečítaná svedecká výpoveď A. K., ktorej zo strany súdu nebola
venovaná patričná pozornosť. Podľa názoru najvyššieho súdu pre uvedený postup
neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 211 ods. 1 Tr. por.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že namiesto výsluchu svedka na hlavnom
pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi len vtedy, ak súd nepokladá
osobný výsluch za potrebný a prokurátor a obžalovaný s tým súhlasia.
Posudzovanie potrebnosti, teda materiálnej podmienky § 211 ods. 1 Tr. por.
treba vždy hodnotiť podľa významu a závažnosti výsluchom svedka dokazovanej
skutočnosti pre správne rozhodnutie veci a s prihliadnutím na ostatné dôkazy majúce
vzťah k dokazovanej skutočnosti. Osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní
nemožno považovať za nepotrebný, ak jeho výsluchom treba objasniť okolnosti
dôležité pre rozhodnutie.
V prejednávanej veci práve tento svedok vypovedal ohľadne majetkových
pomerov poškodeného R. S., ktoré okolnosti sú dôležité pre súdne rozhodnutie,
a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa riadne predvolať tohto svedka
a v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti vyplývajúcou z ustanovenia § 2
ods. 11 Tr. por. vypočuť ho na ním v prípravnom konaní tvrdené skutočnosti.
V súvislosti s vyššie spomenutou zásadou ústnosti a bezprostrednosti je
potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 21. marca 2007
(č.l. 1236-1237) vypočul ako svedka M. Š., ktorý si však už pre odstup času
na okolnosti svojej výpovede z prípravného konania nepamätal, odvolával
sa však na túto výpoveď (č.l. 442). Hoci na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný
dôkaz prečítaním jeho výpovede podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por., napriek tomu
túto výpoveď z prípravného konania hodnotil. Z toho dôvodu bude potrebné svedka
znovu predvolať a na hlavnom pojednávaní podrobne vypočuť. V prípade, že svedok
sa nebude vedieť vyjadriť, vtedy treba postupovať v zmysle ustanovenia § 211 ods. 2
písm. b/ Tr. por. a vyzvať svedka na odstránenie prípadných rozporov. Z výpovede
tohto svedka na hlavnom pojednávaní vyplýva, že o predmetných skutočnostiach
s nikým nehovoril. Jeho výsluch navrhol obžalovaný B. S., preto bude potrebné
podrobnejším výsluchom obžalovaného zistiť, kedy a za akých okolností sa dozvedel
o skutočnostiach, ktoré mal svedok svojou výpoveďou potvrdiť.
Vo vzťahu k obžalovanému M. H. treba súdu prvého stupňa vytknúť,
že pri hodnotení dôkazov prehliadol takú významnú skutočnosť,
že po oboznámení sa s výpoveďou spoluobžalovaného B. S. na hlavnom
pojednávaní (č.l. 1232), nemal k jeho výpovedi žiadne pripomienky. Napokon
aj z jeho vyjadrenia k návrhu na predĺženie väzby (č.l. 1129), ktoré súd vôbec
neoboznámil, vyplýva, že bol s nimi v aute v Dunajskej Strede a mal byť súdený iba
za neoznámenie.
Výrok o oslobodení obžalovaného M. H. pre skutok v bode 1/ obžaloby, súd
prvého stupňa odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nebol produkovaný
žiadny relevantný dôkaz o vine tohto obžalovaného. Usvedčujúcu výpoveď
spoluobžalovaného B. S. považoval za účelovú a predovšetkým poukazoval
na vyhodnotenie pachovej stopy. Pokiaľ ide o tento dôkaz, tu treba pripomenúť,
že na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa nevykonal dôkaz prečítaním správy
kriminalistického a expertízneho ústavu, preto ho nemohol ani vyhodnocovať.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l.872- 873) vyplýva, že pri ohliadke
miesta činu bola kriminalistickým technikom zabezpečená jedna pachová stopa.
Na spôsob odoberania tejto stopy je potrebné tohto technika vypočuť v procesnom
postavení svedka. Vyšetrovateľ svojou žiadosťou z 10. mája 2005 (č.l. 882) požiadal
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave o porovnanie
pachových stôp obvineného M. H. so zaistenou pachovou stopou. Správa ústavu
o výsledku porovnávania pachových stôp sa nachádza na č.l. 883. Správu
spracovala ppráp. M..
Na hlavnom pojednávaní podľa zápisnice na č.l. 1318 bol vykonaný dôkaz
prečítaním správy o vyhodnotení pachových stôp z č.l. 880, táto správa sa však týka
porovnávania pachových stôp u podozrivého M. L. a nie obžalovaného.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v spise sa nenachádza žiadny záznam o tom
kedy, kto a akým spôsobom odoberal pachové stopy u obvineného M. H.. Z toho
dôvodu bude potrebné vypočuť príslušného technika v procesnom postavení svedka
na okolnosti odoberania vzoriek pachových stôp, hlavne či sa postupovalo zákonným
spôsobom v zmysle Nariadenia PPZ z 25. mája 1998 k metóde pachových konzerv.
Zároveň bude potrebné predvolať a vypočuť v procesnom postavení svedka
aj ppráp. M., ktorá vyhodnocovala pachové stopy. Z jej výpovede musí byť zrejmé,
ako sa postupovalo pri hodnotení pachových stôp a či bol zachovaný postup
v zmysle vyššie citovaného nariadenia.
Pri hodnotení dôkazov aj pri tomto skutku treba súhlasiť s odvolacími
námietkami krajského prokurátora, že súd postupoval jednostranne. Súd poukazuje
na výpoveď svedka R. P., že odporuje ustanoveniu § 2 ods. 5 Tr. por., pretože
reprodukuje len údajné vyjadrenie obžalovaného H. pred začatím trestného stíhania,
pričom výpoveď svedkyne M. B., ktorá taktiež len reprodukovala vyjadrenie
obžalovaného S. pred začatím trestného stíhania považuje za právne relevantnú
a fakticky na výpovedi tejto svedkyne založil svoje oslobodzujúce rozhodnutie.
Takýto prístup k hodnoteniu dôkazov je nielenže v rozpore so základnými zásadami
trestného konania ale aj zásadami logiky.
Napokon treba súdu prvého stupňa vytknúť nedôsledný postup pri vyhotovení
svojho rozhodnutia. V skutkovej vete v bode 2/ rozsudku raz uvádza poškodeného
ako R. S. a potom ako R.. Rovnakej nepresnosti sa dopustil aj pri opisovaní skutku,
ktorého sa mal dopustiť obžalovaný M. H. v bode 1/ obžaloby. Z banky bolo vtedy
odcudzených celkom 102 100 CZK a nie 102.00 CZK.
K odvolacím námietkam obžalovaného B. S. treba uviesť iba toľko,
že už za súčasnej dôkaznej situácie nemá ani odvolací súd pochybnosti o jeho
úmysle vo vzťahu k usmrteniu poškodeného R. S.. Obžalovaný síce tvrdil,
že nechceli usmrtiť poškodeného, chceli sa s ním iba pozhovárať a postrašiť ho. Toto
jeho tvrdenie je však v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi. Do bytu
poškodeného vnikli násilím, zamaskovaní a ozbrojení. Práve obžalovaný S. prvý
postrelil poškodeného, o žiadny dohovor sa ani nepokúsili a fakticky poškodenému
nedali žiadnu šancu na prípadnú obranu.
Vzhľadom na zistené pochybenia súdu prvého stupňa najvyšší súd zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude
vykonať úkony, nevykonanie ktorých sa v tomto rozhodnutí vytýka, starostlivo
vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a potom vo veci znovu rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
V Bratislave 28. novembra 2007
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: