Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/323/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górázsa,

v právnej veci navrhovateľky J L, bývajúcej v D, zastúpenej JUDr. Z V, advokátkou so

sídlom vo Z, proti odporkyni Ľ K, bývajúcej v O, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. júna 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. júna 2006, sp.zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom z 30. marca 2006 č.k. -100 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníčok k nehnuteľnosti – pozemku parc.č. KN X o výmere X

2

m– Z, zapísanom na LV č. X Katastrálneho úradu B, Správa katastra Z, pre okres Z, obec

a kat.úz. D. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal nehnuteľnosť v celosti za

náhradu vo výške spoluvlastníckeho podielu v sume 47 967 Sk, ktorú uložil navrhovateľke

zaplatiť odporkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke a odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť trovy štátu, každej vo výške 1 651,80 Sk na účet súdu v lehote troch

dní. O trovách ďalej rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky v časti náhrady trov

konania, uznesením z 30. júna 2006 sp.zn. odmietol jej opravný prostriedok

ako oneskorene podaný ( ). Rozhodnutie odôvodnil tým, že

napadnutý rozsudok bol právnej zástupkyni navrhovateľky doručovaný prvý raz neúspešne

dňa 25. apríla 2006, opakovane bolo doručenie vykonané dňa 26. apríla 2006 a v tento deň

došlo aj k uloženiu zásielky na pošte. Odo dňa 27. apríla 2006 začala plynúť navrhovateľke

trojdňová úložná lehota a ďalej 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula

16. mája 2006. Pokiaľ odvolanie bolo podané osobne na súde dňa 29. mája 2006, bolo podané

po zákonnej lehote a preto oneskorene. Vychádzajúc z uvedeného bol doručený rozsudok

súdu prvého stupňa právnej zástupkyni navrhovateľky v zmysle

a opakované doručovanie dňa 11. mája 2006 bolo bezdôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podala dňa 18. septembra 2006 dovolanie navrhovateľka.

Navrhla dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ust. a jeho dôvodnosť

, Konanie odvolacieho súdu považovala za nezákonné.

Namietala neprípustnosť fikcie doručenia rozsudku jej právnej zástupkyni náhradným

spôsobom, keď podľa jej názoru prioritne platí zásada prevzatia zásielky na pošte, tak ako to

jej právna zástupkyňa urobila dňa 11. mája 2006. Pri preberaní zásielky na pošte nebola

poučená, že už plynie fikcia doručenia. Namietala, že neboli splnené podmienky doručenia,

ktoré predpokladá zákon v ustanovení z dôvodu, že by bola vhodným

spôsobom upovedomená o opätovnom doručení, o uložení zásielky a pod. V deň doručovania

čerpala jej právna zástupkyňa riadnu dovolenku a ďalší deň sa zúčastnila výsluchov

v trestnom konaní, vedenom na OR PZ Brezno a to v čase od 9.00 hod., bez návratu na

pracovisko.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či jej opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007 (ďalej len ), podľa

ktorého je s poukazom na potrebné vec právne posúdiť,

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ide o uznesenie súdu o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ako aj o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedených uznesení, je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa § 239 nepripúšťa. Odvolací súd napadnutým uznesením totiž odmietol

odvolanie podľa , ako oneskorene podané.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá, , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom

ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou

z vád uvedených v ustanovení skutočne postihnuté.

Vzhľadom na námietky dovolateľky sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti jej tvrdenia, že v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť

pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právnom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež vtedy, ak

odvolací súd odmietne odvolanie účastníka ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1

písm.a/ napriek tomu, že podmienky pre postup podľa tohto ustanovenie nie sú dané.

Dovolací súd skúmal, či postupom odvolacieho súdu v danej v veci nedošlo k odňatiu

možnosti konať pred súdom.

V zmysle odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.

Podľa adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste

podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

V zmysle ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do

vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne

zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po

náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Pri doručovaní zásielky poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje

doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená

doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný

opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené.

Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je

osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je

povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou

účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho

prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že

účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver

súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa

v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. V tomto smere je však rozhodnutie

odvolacieho súdu predčasné.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 103 spisu zrejmé, že

obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

bol vykonaný dňa 25. apríla 2006, opakované doručenie bolo vykonané 26. apríla 2006

a zásielka bola uložená na pošte 26. apríla 2006. Súd prvého stupňa nesprávne opätovne

doručoval zásielku právnej zástupkyni navrhovateľky a táto si nesprávne opakovane

doručovanú zásielku prevzala 11. mája 2006. Táto skutočnosť, hoci dovolateľkou považovaná

za „prioritné doručovanie“ nie je právne relevantná v danej veci a treba dodať, že takýto

výklad je v rozpore s konštrukciou doručovania v .

Rozhodujúcu okolnosť, že právna zástupkyňa navrhovateľky sa v mieste doručenia

prvej zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa (Z) dňa 25. apríla 2006 zdržovala,

ktorá je nevyhnutná pre splnenie fikcie náhradného doručenia v zmysle ,

však doručenka o prvej doručovanej zásielke nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden

takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa

v mieste doručenia zdržuje“).

Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu vykonať šetrenie na zistenie

zdržiavania sa právnej zástupkyne navrhovateľky v mieste doručovania v čase (t.j.

v konkrétny deň 25. apríla 2006) doručovania.

Ako vyplýva z obsahu dovolania, právna zástupkyňa navrhovateľky v deň

doručovania zásielky podľa svojho vyjadrenia čerpala riadnu dovolenku, a preto sa v mieste

doručovania zrejme nezdržiavala. Túto skutočnosť však musí odvolací súd prešetriť a vyzvať

v tomto smere právnu zástupkyňu navrhovateľky na preukázanie svojho tvrdenia, na

preukázanie skutočností ohľadom zabezpečenia preberania zásielok, v čase jej neprítomnosti

z hľadiska úloh advokátskej kancelárie, zodpovedným pracovníkom, ak takého vo svojej

kancelárii určila, prípadne ďalšími rozhodujúcimi dôkazmi.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je zatiaľ zrejmé, či bol v plnom

rozsahu zachovaný zákonný postup určený ustanovením , len v prípade

dodržania ktorého môže byť na pošte uložená zásielka považovaná za doručenú. Pokiaľ teda

odvolací súd, bez zistenia horeuvedených skutočností, opravný prostriedok odmietol ako

oneskorene podaný, odňal navrhovateľke možnosť pred súdom konať ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2007

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :