Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/17/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 17/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja

Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Jany Zemaníkovej,

v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika – Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, B., vo veci Daňového úradu K., proti dlžníkovi B., a. s., K.,

o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, vo veci vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2006 č. k. 2 Obo 283/06-

13, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Košiciach zo 17. októbra 2006 č. k. -6 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. novembra 2006 č. k. -13 z r u š u j e a vec

vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 17.10.2006 č. k. -6 zastavil

konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

21 Obdo V 17/2007

Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd

22.11.2005 domáha vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka pre nezaplatenie sumy

1 377 076 Sk z titulu neuhradenia daní. Podľa ust. ,

ktorým bol novelizovaný zákon o konkurze a vyrovnaní, účinného od 15. decembra

2005, navrhovateľ mal preukázať pohľadávku ním uvedeného ďalšieho veriteľa tým

spôsobom, že jeho pohľadávka mala byť uznaná dlžníkom na listine s úradne

osvedčeným podpisom dlžníka alebo právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného

orgánu. Takýmto spôsobom pohľadávku ďalšieho veriteľa nedoložil. Z uvedeného

dôvodu poukazom na ust. § 70e ods. 5 ZKV konanie zastavil.

Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd,

vec prejednal a rozhodol uznesením z 28.11.2006 č. k. -13 tak,

že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 70e ods. 4, 5, 6 zákona

č. , účinného od 15.12.2005 a na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu

na vyhlásenie konkurzu ako ďalšieho veriteľa uviedol S., pobočku P. Podaním

z 18.1.2006 oznámil súdu ďalšieho veriteľa, a to C., a. s. a doložil aj platobný rozkaz.

Nepreukázal v návrhu na vyhlásenie konkurzu označeného veriteľa S., pobočka P.

Dospel k záveru, že aj keby bol doklad, ktorý odvolateľ k oznámeniu pripojil

preukázateľným dokladom o pohľadávke, nie je ho možné akceptovať ako

preukázanie pohľadávky ďalšieho veriteľa. Z uvedených dôvodov rozhodnutie

daňového úradu nebolo doložené v origináli a ani opatrené doložkou overenia

totožnosti listiny s originálom, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľa dovolanie. Žiadal zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že spolu

s návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka predložil vo fotokópii

od S., pobočky P. „Odpoveď na Vašu žiadosť“, ktorou mu oznamuje, že spoločnosť

B., a. s., IČO: X, je dlžníkom S., pobočka P., pričom v čase podania návrhu ZKV

nevyžadoval preukázanie pohľadávky ďalšieho veriteľa tak, ako to vyžadoval zákon

č. Navrhovateľ podaním, ktoré došlo súdu 23.1.2006, na preukázanie

pohľadávky zaslal platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Kežmarok 9.2.2000,

31 Obdo V 17/2007

sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 7.3.2000 a podľa ktorého dlžník

B., a. s., bol povinný zaplatiť spoločnosti C., a. s., 159 212,40 Sk. Odvolací súd na

tento dôkaz neprihliadol, hoci navrhovateľ ním splnil podmienku vyžadovanú ust. §

70e ods. 4 Ďalej uviedol, že ak mal súd prvého stupňa

pochybnosti o pravosti predložených listín, mal vyzvať navrhovateľa, aby predložil

originály svojich právoplatných platobných výmerov, prípadne mal dať dotaz na S.,

pobočku P..

Dlžník sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal

a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, že dovolanie je v celom rozsahu dôvodné.

Podľa ust.

v znení neskorších predpisov, a to v znení k 15.12.2005 (ďalej len ZKV), pohľadávka

veriteľa na účely odsekov 4 a 5 sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom

na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka, alebo doložená právoplatným

rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu.

V prejednávanej veci navrhovateľ doložil svoju pohľadávku voči dlžníkovi

platobnými výmermi, vydanými podľa o správe daní

a poplatkov. Podľa v znení neskorších predpisov,

doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je

právoplatné. Podľa § 101 tohto zákona na daňové konanie sa nevzťahujú predpisy

o správnom konaní.

Navrhovateľ pohľadávky voči dlžníkovi doložil svojimi vlastnými rozhodnutiami

s riadne vyznačenou právoplatnosťou. Rozhodnutia nedoložil v origináloch, ale

v kópiách. Ďalej doložil list S., pobočky P., zo 4.11.2005, v ktorom S. uviedla, že B.,

a. s., K., IČO: X, je jej dlžníkom a pripája sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu.

41 Obdo V 17/2007

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 70e ods. 6 ZKV a ani iné ustanovenie tohto

zákona neuvádza, akým spôsobom má veriteľ doložiť existenciu právoplatného

rozhodnutia, tak zákon umožňuje veriteľovi doložiť existenciu právoplatného

rozhodnutia aj iným spôsobom, ako predložením originálu. Podľa názoru dovolacieho

súdu ust. § 70e ods. 6 ZKV doloženie originálu rozhodnutia nevyžaduje a konkurzný

súd v zmysle ust. § 66e ZKV otázku preukázania existencie právoplatného

rozhodnutia posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. V danom prípade veriteľom predložený platobný výmer je potrebné

považovať za verejnú listinu, ktorú daňový úrad vydal v medziach svojej právomoci,

preto je súd povinný vychádzať z listiny, ak nie je preukázaný opak. Pokiaľ ide

o ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to S., pobočku

P., ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, ako aj odvolaciemu súdu, že tento ďalší

veriteľ okrem skutočnosti, že je veriteľom dlžníka B., a. s., K., uviedol aj, že sa

k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripája. Nakoľko tento prejav vôle S. adresovala

Daňovému úradu K. pre potreby konkurzného konania, ide o nejasný úkon, preto

bolo povinnosťou súdu vyzvať S., aby toto podanie vysvetlila, prípadne doplnila

v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKV. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd

tým, že sa dostatočne nezaoberali dôkazmi, ktoré k návrhu pripojil navrhovateľ

a konanie zastavili, účastníkovi odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Ide o také závažné procesné pochybenie, ktoré má za následok zrušenie

uznesení súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu (, ) a vrátenie

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu

je pre súd nižšieho stupňa záväzný ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. novembra 2007

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu