Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bce/365344.152a33.pdf
PDF · 91.76 KB
No categories available
1ObdoV/17/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 17/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom
z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja
Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Jany Zemaníkovej,
v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika – Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, B., vo veci Daňového úradu K., proti dlžníkovi B., a. s., K.,
o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, vo veci vedenej na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 7 K 186/2005, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2006 č. k. 2 Obo 283/06-
13, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Košiciach zo 17. októbra 2006 č. k. 7 K 186/05-6 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. novembra 2006 č. k. 2 Obo 283/06-13 z r u š u j e a vec
vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením zo 17.10.2006 č. k. 7 K 186/05-6 zastavil
konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
21 Obdo V 17/2007
Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd
22.11.2005 domáha vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka pre nezaplatenie sumy
1 377 076 Sk z titulu neuhradenia daní. Podľa ust. § 70e zákona č. 520/2005 Z.z.,
ktorým bol novelizovaný zákon o konkurze a vyrovnaní, účinného od 15. decembra
2005, navrhovateľ mal preukázať pohľadávku ním uvedeného ďalšieho veriteľa tým
spôsobom, že jeho pohľadávka mala byť uznaná dlžníkom na listine s úradne
osvedčeným podpisom dlžníka alebo právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného
orgánu. Takýmto spôsobom pohľadávku ďalšieho veriteľa nedoložil. Z uvedeného
dôvodu poukazom na ust. § 70e ods. 5 ZKV konanie zastavil.
Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd,
vec prejednal a rozhodol uznesením z 28.11.2006 č. k. 2 Obo 283/05-13 tak,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 70e ods. 4, 5, 6 zákona
č. 520/2005 Z.z., účinného od 15.12.2005 a na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu
na vyhlásenie konkurzu ako ďalšieho veriteľa uviedol S., pobočku P. Podaním
z 18.1.2006 oznámil súdu ďalšieho veriteľa, a to C., a. s. a doložil aj platobný rozkaz.
Nepreukázal v návrhu na vyhlásenie konkurzu označeného veriteľa S., pobočka P.
Dospel k záveru, že aj keby bol doklad, ktorý odvolateľ k oznámeniu pripojil
preukázateľným dokladom o pohľadávke, nie je ho možné akceptovať ako
preukázanie pohľadávky ďalšieho veriteľa. Z uvedených dôvodov rozhodnutie
daňového úradu nebolo doložené v origináli a ani opatrené doložkou overenia
totožnosti listiny s originálom, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľa dovolanie. Žiadal zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že spolu
s návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka predložil vo fotokópii
od S., pobočky P. „Odpoveď na Vašu žiadosť“, ktorou mu oznamuje, že spoločnosť
B., a. s., IČO: X, je dlžníkom S., pobočka P., pričom v čase podania návrhu ZKV
nevyžadoval preukázanie pohľadávky ďalšieho veriteľa tak, ako to vyžadoval zákon
č. 520/2005 Z.z. Navrhovateľ podaním, ktoré došlo súdu 23.1.2006, na preukázanie
pohľadávky zaslal platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Kežmarok 9.2.2000,
31 Obdo V 17/2007
sp. zn. 1 Rob 18/00, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.3.2000 a podľa ktorého dlžník
B., a. s., bol povinný zaplatiť spoločnosti C., a. s., 159 212,40 Sk. Odvolací súd na
tento dôkaz neprihliadol, hoci navrhovateľ ním splnil podmienku vyžadovanú ust. §
70e ods. 4 zák. č. 520/2005 Z.z. Ďalej uviedol, že ak mal súd prvého stupňa
pochybnosti o pravosti predložených listín, mal vyzvať navrhovateľa, aby predložil
originály svojich právoplatných platobných výmerov, prípadne mal dať dotaz na S.,
pobočku P..
Dlžník sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že dovolanie je v celom rozsahu dôvodné.
Podľa ust. § 70e ods. 6 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov, a to v znení k 15.12.2005 (ďalej len ZKV), pohľadávka
veriteľa na účely odsekov 4 a 5 sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom
na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka, alebo doložená právoplatným
rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu.
V prejednávanej veci navrhovateľ doložil svoju pohľadávku voči dlžníkovi
platobnými výmermi, vydanými podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov. Podľa § 30 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je
právoplatné. Podľa § 101 tohto zákona na daňové konanie sa nevzťahujú predpisy
o správnom konaní.
Navrhovateľ pohľadávky voči dlžníkovi doložil svojimi vlastnými rozhodnutiami
s riadne vyznačenou právoplatnosťou. Rozhodnutia nedoložil v origináloch, ale
v kópiách. Ďalej doložil list S., pobočky P., zo 4.11.2005, v ktorom S. uviedla, že B.,
a. s., K., IČO: X, je jej dlžníkom a pripája sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu.
41 Obdo V 17/2007
Vzhľadom na to, že ustanovenie § 70e ods. 6 ZKV a ani iné ustanovenie tohto
zákona neuvádza, akým spôsobom má veriteľ doložiť existenciu právoplatného
rozhodnutia, tak zákon umožňuje veriteľovi doložiť existenciu právoplatného
rozhodnutia aj iným spôsobom, ako predložením originálu. Podľa názoru dovolacieho
súdu ust. § 70e ods. 6 ZKV doloženie originálu rozhodnutia nevyžaduje a konkurzný
súd v zmysle ust. § 66e ZKV otázku preukázania existencie právoplatného
rozhodnutia posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. V danom prípade veriteľom predložený platobný výmer je potrebné
považovať za verejnú listinu, ktorú daňový úrad vydal v medziach svojej právomoci,
preto je súd povinný vychádzať z listiny, ak nie je preukázaný opak. Pokiaľ ide
o ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to S., pobočku
P., ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, ako aj odvolaciemu súdu, že tento ďalší
veriteľ okrem skutočnosti, že je veriteľom dlžníka B., a. s., K., uviedol aj, že sa
k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripája. Nakoľko tento prejav vôle S. adresovala
Daňovému úradu K. pre potreby konkurzného konania, ide o nejasný úkon, preto
bolo povinnosťou súdu vyzvať S., aby toto podanie vysvetlila, prípadne doplnila
v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKV. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd
tým, že sa dostatočne nezaoberali dôkazmi, ktoré k návrhu pripojil navrhovateľ
a konanie zastavili, účastníkovi odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Ide o také závažné procesné pochybenie, ktoré má za následok zrušenie
uznesení súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.) a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu
je pre súd nižšieho stupňa záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. novembra 2007
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu