Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3a8/365342.54e910.pdf
PDF · 109.94 KB
No categories available
1ObdoV/87/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 87/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom
z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a z členov senátu JUDr. Juraja
Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Beaty Miničovej,
v právnej veci ţalobcov: 1/ S.S., a. s., B. a 2/ A., a. s., K., obaja zastúpení
advokátom JUDr. K.K., V., proti ţalovanému S., a. s., B., zastúpenému advokátom
JUDr. J.R., K., o zaplatenie 209 208 620 Sk a 76 919 099 Sk, vedenej na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 45 Cb 95/01, na dovolanie ţalobcov proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2006 č. k. 1 Obo
409/04-136, takto
rozhodol:
Dovolanie sa z a m i e t a .
Ţalobcovia sú povinní zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 585 228 Sk
náhrady trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
21 Obdo V 87/2006
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29.7.2004 č. k. 45 Cb 95/01-87 vyhovel
ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ 209 208 620 Sk istiny
a ţalobcovi 2/ 76 919 099 Sk istiny. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcom
priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok kaţdému po 600 000 Sk a náklady
pozostávajúce z právneho zastúpenia 6 027 201 Sk.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe vec prejednal znovu potom, ako odvolací súd
zrušil prvší rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe právny predchodca
ţalovaného, S., š. p., ako kupujúci, predávajúci Č., a. s. a aj ţalobcovia boli majiteľmi
akcií emitenta O., a. s., I.. Vyplýva to zo zápisnice z valného zhromaţdenia O.,
konaného 28.4.1999, z pokynu pre obstaranie kúpy alebo predaja CP, ktorým zadal
ţalobca 2/ príkaz obchodníkovi s CP na predaj svojich akcií emitenta O., a. s., I., ktorý
sa aj zrealizoval 18.11.1999, teda po dátume predaja akcií právnym predchodcom
ţalovaného 10.9.1999. Ţalovaný vo svojich vyjadreniach nikdy nespochybnil
uzatvorenie predmetnej zmluvy. Porušenie právnej povinnosti zo strany predchodcu
ţalovaného spočíva v opomenutí, pasivite, v nevyhlásení verejného prísľubu podľa §
79a ods. 2 ZSP. Správanie sa právneho predchodcu ţalovaného pri nadobudnutí
predmetných akcií jednoznačne potvrdzuje záujem nadobudnúť tieto akcie, a to aj
v rozpore so zákonom. Vyslovene stanovená povinnosť v právnom predpise bola
postupom S., š. p., porušená. Názov § 79 predtým znel ako „Oznamovacia a ponuková
povinnosť“ a v § 79 ods. 3 sa explicitne hovorí o „povinnosti“. Ţalobcom aj napriek
skutočnosti, ţe zostali aj naďalej akcionármi emitenta O., a. s., I., bola im týmto
porušením zákonnej povinnosti podľa § 79a ods. 2 ZCP spôsobená škoda vo forme
ušlého zisku vzhľadom na skutočnosť, ţe na majetok emitenta O., a. s., I. bol
11.10.1999 vyhlásený konkurz s účinkami od 13.10.1999, čím sa predmetné akcie
celkom znehodnotili a stali sa prakticky nebonitnými a nepredajnými, bez moţnosti
s nimi reálne obchodovať. Cena ich akcií klesla prakticky na nulu a ďalej sa s nimi
neobchodovalo, aţ na tri nepodstatné výnimky a okrem predaja ţalobcom 2/, čo sa
prejavilo aj v zníţení priznanej náhrady škody. Toto sa stalo
po jednom mesiaci od porušenia právnej povinnosti, a teda moţnosti tieto akcie
odpredať S., š. p., teda ani uvedením do pôvodného stavu nebolo moţné napraviť
škodlivý výsledok. Pokiaľ ide o určenie výšky škody, súd ustálil výšku škody ako kúpnu
31 Obdo V 87/2006
cenu, za ktorú predchodca ţalovaného odkúpil od iného akcionára predmetné akcie
emitenta O., a. s., I. Ide o sumu 607 Sk za jednu akciu. Pri tejto výške bol právny
predchodca ţalovaného ochotný akceptovať minimálny podiel podľa § 79a ods. 5 ZCP,
čím by boli naplnené predpoklady úspešného verejného prísľubu podľa § 79a ods. 5
ZCP. Pri dodrţaní postupu ţalovaným by ţalobcovia odpredali svoje akcie za
minimálnu cenu 607 Sk za akciu. O mesiac bol na majetok O. vyhlásený konkurz. Takto
im ušlo to, čo v prípade legitímneho postupu právneho predchodcu ţalovaného by
dosiahli. V prípade ţalobcu 1/ ide o sumu 209 208 620 Sk a ţalobcu 2/ o sumu
76 919 099 Sk. Ďalej súd uviedol, ţe vychádzajúc z ust. § 89 ZCP a § 757 Obchodného
zákonníka ţalovaný si mal splniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 377
Obchodného zákonníka a mal vyhlásiť verejný prísľub. Túto povinnosť si nesplnil
a ţalobcom vznikla škoda, ktorá spočíva v znehodnotení ich akcií, nakoľko na emitenta
bol vyhlásený konkurz a tieto akcie sa stali nepredajné. Dôkaz o úspešnosti verejného
prísľubu tak, ako to má na mysli zákon, keby ho právny predchodca ţalovaného
vyhlásil, tu je, v tom vzhliadol súd prvého stupňa vzťah príčiny a následku, preto ţalobe
vyhovel.
Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky vec prejednal
a rozhodol rozsudkom zo 16.5.2006 č. k. 1 Obo 409/04-136 tak, ţe napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobcom uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 7 521 034 Sk náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ svoje nároky na náhradu
škody voči ţalovanému odôvodňujú tým, ţe v dôsledku nevyhlásenia verejného
prísľubu ţalovaným, nemohli odpredať svoje akcie ţalovanému v rámci verejného
prísľubu. Na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle úpravy Obchodného zákonníka
sa vyţaduje kumulatívne splnenie predpokladov – porušenie povinnosti a vzniku škody.
Ustanovenie § 373 Obch. zák. viaţe vznik zodpovednosti za škodu na podmienku
porušenia povinnosti zo záväzku, najčastejšie porušením zmluvy. Aj podľa Obchodné-
ho zákonníka platí, ţe zodpovednosť za škodu vzniká nielen porušením povinnosti
zo záväzku, ale rovnako i porušením inej právnej povinnosti uloţenej subjektom
obchodného práva ustanovenými zákonom priamo, bez zreteľa na existenciu skoršieho
záväzku medzi škodcom a poškodeným. K porušeniu právnej povinnosti môţe dôjsť
činnosťou, ale i nečinnosťou, pasivitou, pokiaľ bolo za danej situácie povinnosťou určitej
41 Obdo V 87/2006
osoby chovať sa aktívne konkrétnym spôsobom. Ţalobcovia si uplatnili náhradu škody
vo forme ušlého zisku. O ušlom zisku moţno uvaţovať len vtedy, ak existuje reálny
predpoklad, ţe ţalobca by bol dosiahol zväčšenie majetku. Znehodnotenie akcií
v dôsledku vyhlásenia konkurzu nie je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
ţalovaného vyhlásiť verejný prísľub. Nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcov, ţe majetok
by sa im zvýšil o cenu akcií. Akcia je cenný papier, teda konkrétny hodnotový majetok,
takţe pri predaji sa na jednej strane majetok zníţi o akcie a na druhej strane sa zvýši
o ich cenu. Nie je teda pravda, ţe majetok by iba vzrastal. Musel by akcie lepšie predať,
ako je ich hodnota, nie je však vôbec isté, či by ich predal. Cena akcie, za ktorú mal
ţalovaný akcie kúpiť, nie je škoda, ktorá ţalobcom vznikla. V konaní nebolo
preukázané porušenie právneho postavenia ţalobcov ako akcionárov, keďţe
vlastníctvo ich akcií zostalo zachované. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
zdôvodnili poukazom na ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ a b/ O.s.p. Sú toho názoru,
ţe zo strany odvolacieho súdu ide o zjavné nepochopenie inštitútu verejného prísľubu
a s jeho nedodrţaním spojenej sankcie - náhrady škody vo forme ušlého zisku.
Dovolatelia tvrdia, ţe tu ide o zmarenú príleţitosť odpredať svoje akcie za primeranú
cenu akcionárovi, ktorý nadobudol relevantný podiel určený zákonom, ak by si splnil
svoju ponukovú povinnosť odkúpiť akcie od ostatných akcionárov. Tým odvolací súd
nesprávne posúdil príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti ţalovaného, ktorú
sám konštatoval v zhode s prvostupňovým súdom a jej následkom, teda zmarenia
odpredaja akcií ostatných akcionárov.
Odvolací súd ďalej nevzal do úvahy skutočnosť, ţe keby došlo k splneniu
povinnosti ţalovaného a ţalobcovia by odpredali svoje akcie, neznehodnotili by sa ich
akcie na nulovú hodnotu, nedošlo by k ujme – škode na ich strane, ale by sa znehodno-
tili tieto akcie uţ v rukách ţalovaného. Zodpovednosť za znemoţnenie predaja
predmetných akcií emitenta O., a. s., ţalobcami, musí niesť ţalovaný. Sú presvedčení,
ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal ustálením vzniku a výšky škody, napriek tomu, ţe
dôkazy o tom sú zaloţené v spise. Výška škody
51 Obdo V 87/2006
zo strany ţalobcov bola ustálená vzhľadom na transakciu ţalovaného s bývalým
akcionárom emitenta ako predávajúcim – Č., a. s., a to 607 Sk za akciu, čo predstavuje
nárok uplatnený ţalobou. Ţalobcami vyčíslená škoda vo forme ušlého zisku je celkom
zrejmá a opodstatnená. Odvolací súd podľa odvolateľov zjavne nepochopil právne
vzťahy vzniknuté z porušenia práva ţalovaným, a to, ţe akcie síce zostali v majetku
ţalobcov, ale ich hodnota je skoro nulová a tento stav nastal v dôsledku
podnikateľského rizika, ktoré by mali znášať ţalobcovia, ako akcionári emitenta, na
ktorého bol vyhlásený konkurz, ale v dôsledku protiprávneho správania sa ţalovaného.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť. Napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu povaţuje za vecne správny a vo vzťahu k dôvodom
rozhodnutia odvolacieho súdu povaţuje argumentáciu dovolateľov za účelovú a bez
zrejmej súvislosti so zákonnou úpravou. Ochrana, ktorej sa ţalobcovia domáhajú,
nemá podľa jeho názoru oporu v ţiadnom právnom predpise, keďţe ide
o vykonštruovaný nárok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
prejednal dovolanie ţalobcov podľa ust. § 242 ods. 1 O.s.p. po tom, ako sa oboznámil
s námietkou ţalobcu 2/ voči členovi dovolacieho senátu JUDr. Petrovi Dukesovi
a dospel k záveru, ţe napriek tomu, ţe ţalobcovia ţiadali o urýchlené prejednanie veci,
vznášali vţdy pred vyhlásením rozhodnutia námietky zaujatosti voči členom
dovolacieho senátu. Námietkový senát, ktorý prejednával vznesené námietky,
konštatoval, ţe v konaní namietajúceho právneho zástupcu dovolateľov vidí
neseriózny, ba aţ opovrţlivý postup voči súdu, zaťaţuje súd neopodstatnými
námietkami a robí prieťahy v konaní. Dovolací senát z uvedeného dôvodu
na opakovanú námietku voči členovi senátu uţ neprihliadol, povaţoval ju za účelovo
podanú, vec prejednal a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Predmetom dovolania je právo na zaplatenie ušlého zisku ţalobcovi 1/ v sume
209 208 620 Sk a ţalobcovi 2/ v sume 76 919 099 Sk. Škoda mala ţalobcom vzniknúť
porušením právnej povinnosti právnym predchodcom ţalovaného tým, ţe porušil
ustanovenie § 79a ods. 2 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb., upravujúce
oznamovaciu a ponukovú povinnosť pri kúpe cenných papierov, lebo touto kúpou
61 Obdo V 87/2006
prekročil stanovené limity podielu akcií na majetku emitenta. Predmetnou kúpou právny
predchodca ţalovaného nadobudol od Č., a. s., X. akcií emitenta O., a s., I., ISIN CS X
za cenu 607 Sk za akciu, čo tvorilo 18,83% podiel na základnom imaní emitenta.
Obchod bol uskutočnený 14.9.1999. Medzi účastníkmi nie je sporné, ţe právny
predchodca pri nadobudnutí vyššie uvedených akcií nedodrţal postup stanovený v §
79a ods. 2 zákona o cenných papieroch tým, ţe nadobudol viac ako 30% akcií verejne
obchodovateľných od jedného emitenta bez verejného prísľubu, teda bez ponuky kúpy
všetkých verejne obchodovateľných akcií tohto emitenta.
Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe ustano-
venie § 79a ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. (ďalej len ZCP) stanovuje titul
na nadobudnutie akcií do svojho majetku, ak sa tým dosiahne viac ako 30% podiel
na súčte menovitých hodnôt všetkých akcií jedného emitenta. Zmyslom tohto
ustanovenia je ochrana menšinového akcionára pred zneuţitím postavenia akcionára,
ovládajúceho tzv. kontrolný balík v spoločnosti emitenta a nie je zabezpečením
akcionára pred znehodnotením jeho akcií a ani ochranou pred hospodárskym rizikom.
Ako dôsledok porušenia ustanovenia § 79a ods. 2 ZCP je absolútna neplatnosť
právneho úkonu, v danom prípade prevodu X. akcií z Č., a. s. na ţalovaného.
Nemoţno súhlasiť s odvolateľmi, ţe nesplnenie ponukovej povinnosti
ţalovaného odkúpiť akcie od ostatných nakoniec viedlo k úplnému znehodnoteniu
predmetných akcií v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok emitenta O., a. s., I.F
(11.10.1999 bol vyhlásený konkurz). Na majetok emitenta O. bol vyhlásený konkurz
v dôsledku krízovej ekonomickej situácie v tejto spoločnosti, ktorú zákon označuje ako
úpadok. Nepochybne túto situáciu nespôsobilo nesplnenie ponukovej povinnosti
ţalovaného. Ţalobcovia ako akcionári mali právo podieľať sa na riadení spoločnosti
a na hospodárskom výsledku v spoločnosti, a teda mali moţnosť dostať informácie aj
o ekonomickej situácii v spoločnosti a o dôsledkoch tejto situácie a aj o moţnosti
znehodnotenia akcií aţ na nulovú hodnotu. Preto nie je moţné dospieť k záveru,
ţe porušením ponukovej povinnosti ţalovaného vznikla ţalobcom škoda.
Z vedených dôvodov povaţuje dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcov ako neopodstatnené zamietol (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
71 Obdo V 87/2006
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vznikli trovy konania za právne
zastúpenie, a to za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) v sume
585 050 Sk spolu s paušálnou náhradou 178 Sk, trovy ţalovaného predstavujú sumu
585 228 Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 14e ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. novembra 2007
JUDr. Anna Marková,v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: