Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/13/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I, zast. JUDr. Ľ,

advokátom, P Bratislava, proti odporkyni: M, zast. JUDr. J, advokátom, Š,

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 31.októbra 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy dovolacieho konania na účet jej

právneho zástupcu v sume 1423 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trnave návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia

zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vydá predbežné opatrenie v zhode

s podaným návrhom a ustanoví dočasného správcu obchodnej spoločnosti K, so sídlom T.

Vytýkal sudu prvého stupňa, že pred posúdením veci samej riadne nezistil

skutkový stav, nezohľadnil už vyššími súdmi prejudikovanú skutočnosť, že na strane

navrhovateľa sú právne relevantné dôvody na vydanie predbežného opatrenia. Poukázal

ďalej na to, že návrh nie je daný po začatí konania, ale po objavení sa nových skutočností,

ktoré predtým súdu neboli známe, a preto je tu osobitný dôvod pre dočasnú úpravu

pomerov, aby nevznikli právne situácie, a najmä situácie, ktoré nebude môcť žiadnym

právnym nástrojom reparovať.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.októbra 2005 č. k.

- 40 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. V dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svojim návrhom upraveným dňa 9.8.2005 sa domáhal

vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd predovšetkým obmedzil konateľské

právomoci odporkyne, vrátane obmedzenia nakladania s majetkom spoločnosti K, a

ustanovenia dočasného správcu v tejto spoločnosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že v

uvedenej spoločnosti odporkyňa pôsobí ako jediná zodpovedná osoba vo veci riadenia a

hospodárenia spoločnosti, pričom jej vystupovanie v tomto postavení nemá právny základ.

Poukázal na to, že odporkyňa bola zapísaná ako spoločníčka

a konateľka tejto spoločnosti napriek tomu, že k zapísaniu do obchodného registra nebol

daný žiadny právne relevantný dôvod. Na osvedčenie svojich nárokov poukázal

predovšetkým na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú citované v rozhodnutí súdu.

Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa konštatoval, že takýto postup

nemá oporu v zákone. Ustanovenia týkajúce sa spoločnosti

s ručením obmedzeným, t.j. § 105 a nasl., pojem dočasného správcu nepoznajú.

V zmysle ust. § 133 Obch. zák., štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením

obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, ktorých podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obch.

zák. vymenúva a odvoláva valné zhromaždenie. Súd preto nemôže zasahovať do

právomoci valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti a ustanoviť jej dočasného

správcu s právomocami konateľa.

Pokiaľ ide o bod 1. prvá časť vety a bod 2. petitu návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, v ktorom sa navrhovateľ domáha uloženia zákazu odporkyni akýmkoľvek

spôsobom nakladať s majetkom spoločnosti K, scudziť, odpredať, atď., súd prvého stupňa

správne konštatoval, že v danom prípade nebolo možné vydať ani čiastočné predbežné

opatrenie (vo veci uloženia zákazu nakladať s majetkom spoločnosti

a zápisu zmien v katastri nehnuteľností), jednak pre jeho neurčitosť a jednak vzhľadom na

navrhované obmedzenie platnosti tohto predbežného opatrenia (navrhovateľ navrhol

obmedzenie vyššie uvedených zákazov do nadobudnutia právoplatnosti predbežného

opatrenia). Vzhľadom na to, že navrhovateľ trvanie predbežného opatrenia v návrhu

obmedzil do doby nadobudnutia jeho právoplatnosti, správne prvostupňový súd poukázal

na to, že právoplatnosť predbežného opatrenia nastáva v zmysle

v spojení s po riadnom doručení uznesenia poslednému z účastníkov,

ak ho nemožno napadnúť odvolaním. Najpodstatnejšou skutočnosťou je to, že

navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, v návrhu

neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia,

neuviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorým sa má poskytnúť predbežná ochrana,

a tiež, v čom spočíva nebezpečenstvo hroziacej sa ujmy. Odporkyňa je zapísaná ako

konateľka spoločnosti K, Trnava, s oprávnením konať za spoločnosť samostatne.

Nariadením predbežného opatrenia nemožno konateľovi zakázať konať

v mene spoločnosti, nakoľko práve konanie za spoločnosť mu vyplýva zo zákona.

Navrhovateľ súdu neosvedčil ani tú skutočnosť, že by odporkyňa ako konateľka

preukázateľne konala takým spôsobom, že by dochádzalo k zmenšovaniu majetku

uvedenej spoločnosti.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave v spojení s uznesením Okresného súdu

v Trnave podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov podľa , pretože

v konaní došlo k právnym vadám ( ), nakoľko v konaní

vystupoval účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a právna chyba,

ktorá predchádzala rozhodnutiu. V ďalšom napáda rozhodnutia súdov vo veci samej,

poukazuje na to, že odporkyňa nemala procesnú spôsobilosť ako fyzická osoba v takom

rozsahu, v akom majú fyzické osoby spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva

a brať na seba povinnosti. V uvedenom konaní ako účastník vystupovala osoba, ktorá

nemala spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v konaní došlo k porušeniu ust. § 19

tým, že sa konanie viedlo s tým, kto nemal práva a povinnosti, ktoré mu zákon

priznáva. Odvolací súd v danej veci opomenul existenciu právnej prekážky zásadného

významu, že medzi najzávažnejšie skutočnosti patrilo to, že M v čase podania a vlastného

konania nebola na vlastné podanie legitímna. Vytýkal odvolaciemu súdu, že v rozpore so

znením zákona nesprávne posúdil právny základ predmetnej veci

a vydal nesprávne rozhodnutie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil príslušnému

súdu na ďalšie konanie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila odporkyňa a navrhla, aby dovolací súd

dovolanie navrhovateľa zamietol. Poukázala na tú skutočnosť, že dovolanie podané

navrhovateľom v predmetnej veci (tak proti rozhodnutiu odvolacieho, ako aj

prvostupňového súdu) nie je s poukazom na ust. a nasl. v žiadnom z taxatívne

uvedených prípadov prípustné, keďže už zo samotných výrokov napadnutých rozhodnutí

je zrejmá tá skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo v celom rozsahu

k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo samotné podľa jej názoru zakladá

neprípustnosť takéhoto podania. Odporkyňa k samotnému predmetu konania, resp.

k hmotnej stránke veci, v prvom rade zdôraznila tú skutočnosť, že na základe podaného

návrhu na vydanie predbežného opatrenia neboli vonkoncom splnené podmienky na

vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia v prospech navrhovateľa. Z toho dôvodu sa

stotožňuje v celom rozsahu so závermi prvostupňového, ako i odvolacieho súdu

uvedených v predmetných rozhodnutiach. Skutočnosti namietané navrhovateľom

v predmetnom návrhu, týkajúce sa aktívnej legitimácie odporkyne, ktorá nie je

predmetom tohto konania, ako aj rozporuplne a nepresné tvrdenia navrhovateľa ohľadne

jeho konateľstva, resp. konateľstva odporkyne v obchodnej spoločnosti K, sa javia v

danom prípade do značnej miery ako neopodstatnené a bezpredmetné.

V tejto súvislosti poukazuje na príslušnú judikatúru NS SR (R 34/1993). Navrhovateľ

podľa jej názoru do dnešného dňa v podstate žiadnym hodnoverným spôsobom

nepreukázal súdu dôvodnosť a predovšetkým právny základ nároku uplatňovaného ním

v predmetnom konaní. Rovnako nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov

účastníkov spočívajúcej v tak závažnom zásahu zo strany štátu do zákonných práv

a oprávnení priznaných konateľovi spoločnosti, keď zo samotného návrhu nevyplývajú

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, ani prípadné

práva a záujmy, ktorým sa mala na základe uvedeného poskytnúť predbežná ochrana,

resp., v čom spočíva ich bezprostredné ohrozenie a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

V neposlednom rade navrhovateľ neosvedčil súdu ani tú elementárnu skutočnosť pri

rozhodovaní o inštitúte takéhoto typu, akým spôsobom, a či vôbec, odporkyňa ako

konateľka obchodnej spoločnosti K, preukázateľne konala takým spôsobom, že by

dochádzalo napr. k zmenšovaniu majetku spoločnosti. Nariadením predbežného opatrenia

nemožno konateľovi zakázať konať v mene spoločnosti, nakoľko práve konanie za

spoločnosť mu vyplýva z príslušnej zákonnej úpravy v zmysle

§ 133 ods. 3 Obch.1 zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

preskúmaní procesných podmienok podľa a nasl. dospel k záveru, že v danej

veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné. Dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

( ). Procesná spôsobilosť je spôsobilosť konať samostatne alebo

prostredníctvom splnomocnenca v konaní pred rozhodovacím štátnym orgánom. Plnú

procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť k právnym úkonom. Podmienkou toho,

aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to

spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda

o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ust.

tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju

zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť

účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Obč. zák.).

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle už

opodstatňuje prípustnosť dovolania podľa Spôsobilosť byť

účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka – aktívnej, či

pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti irelevantná. Nemožno nedostatok spôsobilosti

byť účastníkom zamieňať nedostatkom vecnej legitimácie účastníka. Vecná legitimácia

účastníka konania je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví

vo výsledku konania zamietnutím návrhu.

V danom prípade odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu. Pretože

navrhovateľ namieta dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ust. ,

zaoberal sa dovolací súd možnosťou prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Dovolací súd nepochybuje o tom, že odporkyňa mala a má spôsobilosť byť

účastníkom konania v zmysle ust. V tomto smere niet sebamenšej príčiny

k akýmkoľvek pochybnostiam. Dovolateľ sa v tomto ohľade zjavne mýli, keď nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania (t.j. spôsobilosť odporkyne mať práva a povinnosti)

zamieňa s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Tá je však otázkou hmotného práva

a dôsledok zistenia nedostatku vecnej legitimácie sa prejaví vo výsledku konania

zamietnutím návrhu.

Je nesporné, že v danom prípade dovolanie nie je prípustné. Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa O.s.p, v spojení s

dovolanie ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 243b

ods. 4 , a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden

úkon poskytnutej právnej služby 1260,- Sk, 1 x režijný paušál 163,- Sk, spolu v sume

1423,- Sk (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2007

JUDr. Margita F r i d o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: