Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e64/374867.e7b6b5.pdf
PDF · 107.71 KB
No categories available
1Obdo/13/2006
Najvyšší súd 1 Obdo 13/2006 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I, zast. JUDr. Ľ,
advokátom, P Bratislava, proti odporkyni: M, zast. JUDr. J, advokátom, Š,
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 Cob 211/05 zo dňa 31.októbra 2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy dovolacieho konania na účet jej
právneho zástupcu v sume 1423 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trnave návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia
zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vydá predbežné opatrenie v zhode
s podaným návrhom a ustanoví dočasného správcu obchodnej spoločnosti K, so sídlom T.
Vytýkal sudu prvého stupňa, že pred posúdením veci samej riadne nezistil
skutkový stav, nezohľadnil už vyššími súdmi prejudikovanú skutočnosť, že na strane
navrhovateľa sú právne relevantné dôvody na vydanie predbežného opatrenia. Poukázal
ďalej na to, že návrh nie je daný po začatí konania, ale po objavení sa nových skutočností,
ktoré predtým súdu neboli známe, a preto je tu osobitný dôvod pre dočasnú úpravu
pomerov, aby nevznikli právne situácie, a najmä situácie, ktoré nebude môcť žiadnym
právnym nástrojom reparovať.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.októbra 2005 č. k.
21 Cob 211/05- 40 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svojim návrhom upraveným dňa 9.8.2005 sa domáhal
vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd predovšetkým obmedzil konateľské
právomoci odporkyne, vrátane obmedzenia nakladania s majetkom spoločnosti K, a
ustanovenia dočasného správcu v tejto spoločnosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že v
uvedenej spoločnosti odporkyňa pôsobí ako jediná zodpovedná osoba vo veci riadenia a
hospodárenia spoločnosti, pričom jej vystupovanie v tomto postavení nemá právny základ.
Poukázal na to, že odporkyňa bola zapísaná ako spoločníčka
a konateľka tejto spoločnosti napriek tomu, že k zapísaniu do obchodného registra nebol
daný žiadny právne relevantný dôvod. Na osvedčenie svojich nárokov poukázal
predovšetkým na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú citované v rozhodnutí súdu.
Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa konštatoval, že takýto postup
nemá oporu v zákone. Ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa spoločnosti
s ručením obmedzeným, t.j. § 105 a nasl., pojem dočasného správcu nepoznajú.
V zmysle ust. § 133 Obch. zák., štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením
obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, ktorých podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obch.
zák. vymenúva a odvoláva valné zhromaždenie. Súd preto nemôže zasahovať do
právomoci valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti a ustanoviť jej dočasného
správcu s právomocami konateľa.
Pokiaľ ide o bod 1. prvá časť vety a bod 2. petitu návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, v ktorom sa navrhovateľ domáha uloženia zákazu odporkyni akýmkoľvek
spôsobom nakladať s majetkom spoločnosti K, scudziť, odpredať, atď., súd prvého stupňa
správne konštatoval, že v danom prípade nebolo možné vydať ani čiastočné predbežné
opatrenie (vo veci uloženia zákazu nakladať s majetkom spoločnosti
a zápisu zmien v katastri nehnuteľností), jednak pre jeho neurčitosť a jednak vzhľadom na
navrhované obmedzenie platnosti tohto predbežného opatrenia (navrhovateľ navrhol
obmedzenie vyššie uvedených zákazov do nadobudnutia právoplatnosti predbežného
opatrenia). Vzhľadom na to, že navrhovateľ trvanie predbežného opatrenia v návrhu
obmedzil do doby nadobudnutia jeho právoplatnosti, správne prvostupňový súd poukázal
na to, že právoplatnosť predbežného opatrenia nastáva v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 159 ods. 1 O.s.p. po riadnom doručení uznesenia poslednému z účastníkov,
ak ho nemožno napadnúť odvolaním. Najpodstatnejšou skutočnosťou je to, že
navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, v návrhu
neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia,
neuviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorým sa má poskytnúť predbežná ochrana,
a tiež, v čom spočíva nebezpečenstvo hroziacej sa ujmy. Odporkyňa je zapísaná ako
konateľka spoločnosti K, Trnava, s oprávnením konať za spoločnosť samostatne.
Nariadením predbežného opatrenia nemožno konateľovi zakázať konať
v mene spoločnosti, nakoľko práve konanie za spoločnosť mu vyplýva zo zákona.
Navrhovateľ súdu neosvedčil ani tú skutočnosť, že by odporkyňa ako konateľka
preukázateľne konala takým spôsobom, že by dochádzalo k zmenšovaniu majetku
uvedenej spoločnosti.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave v spojení s uznesením Okresného súdu
v Trnave podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov podľa § 237 písm. b/ O.s.p., pretože
v konaní došlo k právnym vadám (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v konaní
vystupoval účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a právna chyba,
ktorá predchádzala rozhodnutiu. V ďalšom napáda rozhodnutia súdov vo veci samej,
poukazuje na to, že odporkyňa nemala procesnú spôsobilosť ako fyzická osoba v takom
rozsahu, v akom majú fyzické osoby spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti. V uvedenom konaní ako účastník vystupovala osoba, ktorá
nemala spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v konaní došlo k porušeniu ust. § 19
O.s.p. tým, že sa konanie viedlo s tým, kto nemal práva a povinnosti, ktoré mu zákon
priznáva. Odvolací súd v danej veci opomenul existenciu právnej prekážky zásadného
významu, že medzi najzávažnejšie skutočnosti patrilo to, že M v čase podania a vlastného
konania nebola na vlastné podanie legitímna. Vytýkal odvolaciemu súdu, že v rozpore so
znením zákona nesprávne posúdil právny základ predmetnej veci
a vydal nesprávne rozhodnutie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil príslušnému
súdu na ďalšie konanie.
K podanému dovolaniu sa vyjadrila odporkyňa a navrhla, aby dovolací súd
dovolanie navrhovateľa zamietol. Poukázala na tú skutočnosť, že dovolanie podané
navrhovateľom v predmetnej veci (tak proti rozhodnutiu odvolacieho, ako aj
prvostupňového súdu) nie je s poukazom na ust. § 239 a nasl. O.s.p. v žiadnom z taxatívne
uvedených prípadov prípustné, keďže už zo samotných výrokov napadnutých rozhodnutí
je zrejmá tá skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo v celom rozsahu
k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo samotné podľa jej názoru zakladá
neprípustnosť takéhoto podania. Odporkyňa k samotnému predmetu konania, resp.
k hmotnej stránke veci, v prvom rade zdôraznila tú skutočnosť, že na základe podaného
návrhu na vydanie predbežného opatrenia neboli vonkoncom splnené podmienky na
vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia v prospech navrhovateľa. Z toho dôvodu sa
stotožňuje v celom rozsahu so závermi prvostupňového, ako i odvolacieho súdu
uvedených v predmetných rozhodnutiach. Skutočnosti namietané navrhovateľom
v predmetnom návrhu, týkajúce sa aktívnej legitimácie odporkyne, ktorá nie je
predmetom tohto konania, ako aj rozporuplne a nepresné tvrdenia navrhovateľa ohľadne
jeho konateľstva, resp. konateľstva odporkyne v obchodnej spoločnosti K, sa javia v
danom prípade do značnej miery ako neopodstatnené a bezpredmetné.
V tejto súvislosti poukazuje na príslušnú judikatúru NS SR (R 34/1993). Navrhovateľ
podľa jej názoru do dnešného dňa v podstate žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázal súdu dôvodnosť a predovšetkým právny základ nároku uplatňovaného ním
v predmetnom konaní. Rovnako nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov spočívajúcej v tak závažnom zásahu zo strany štátu do zákonných práv
a oprávnení priznaných konateľovi spoločnosti, keď zo samotného návrhu nevyplývajú
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, ani prípadné
práva a záujmy, ktorým sa mala na základe uvedeného poskytnúť predbežná ochrana,
resp., v čom spočíva ich bezprostredné ohrozenie a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
V neposlednom rade navrhovateľ neosvedčil súdu ani tú elementárnu skutočnosť pri
rozhodovaní o inštitúte takéhoto typu, akým spôsobom, a či vôbec, odporkyňa ako
konateľka obchodnej spoločnosti K, preukázateľne konala takým spôsobom, že by
dochádzalo napr. k zmenšovaniu majetku spoločnosti. Nariadením predbežného opatrenia
nemožno konateľovi zakázať konať v mene spoločnosti, nakoľko práve konanie za
spoločnosť mu vyplýva z príslušnej zákonnej úpravy v zmysle
§ 133 ods. 3 Obch.1 zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
preskúmaní procesných podmienok podľa § 236 a nasl. O.s.p. dospel k záveru, že v danej
veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné. Dovolaním možno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
(§ 237 písm. b/ O.s.p.). Procesná spôsobilosť je spôsobilosť konať samostatne alebo
prostredníctvom splnomocnenca v konaní pred rozhodovacím štátnym orgánom. Plnú
procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť k právnym úkonom. Podmienkou toho,
aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to
spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať
procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda
o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 19
O.s.p. tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju
zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť
účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Obč. zák.).
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. už
opodstatňuje prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. b/ O.s.p. Spôsobilosť byť
účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka – aktívnej, či
pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti irelevantná. Nemožno nedostatok spôsobilosti
byť účastníkom zamieňať nedostatkom vecnej legitimácie účastníka. Vecná legitimácia
účastníka konania je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví
vo výsledku konania zamietnutím návrhu.
V danom prípade odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu. Pretože
navrhovateľ namieta dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ust. § 237 písm. b/ O.s.p.,
zaoberal sa dovolací súd možnosťou prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.
Podľa § 237 písm. b/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania.
Dovolací súd nepochybuje o tom, že odporkyňa mala a má spôsobilosť byť
účastníkom konania v zmysle ust. § 19 O.s.p. V tomto smere niet sebamenšej príčiny
k akýmkoľvek pochybnostiam. Dovolateľ sa v tomto ohľade zjavne mýli, keď nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania (t.j. spôsobilosť odporkyne mať práva a povinnosti)
zamieňa s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Tá je však otázkou hmotného práva
a dôsledok zistenia nedostatku vecnej legitimácie sa prejaví vo výsledku konania
zamietnutím návrhu.
Je nesporné, že v danom prípade dovolanie nie je prípustné. Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p, v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.
dovolanie ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 243b
ods. 4 O.s.p., a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden
úkon poskytnutej právnej služby 1260,- Sk, 1 x režijný paušál 163,- Sk, spolu v sume
1423,- Sk (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2007
JUDr. Margita F r i d o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: