Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/303/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: SD-spoločnosť, s.r.o., Bardošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 390 927, zast.: Mgr. Radek Zapletal, usadený euroadvokát, Železničná 1511, 905 01 Senica, IČO: 66 250 871, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 407988/2021 zo dňa 31.08.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného Číslo: 407988/2021 zo dňa 31.08.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 10.11.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 407988/2021 zo dňa 31.08.2021, ktorým bolo potvrdené predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 205450/2021 zo dňa 05.05.2021 ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume XX.XXX,XX €.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa a nasl. (ďalej len ). Svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil tým, že vzhľadom k výške plnenia, na ktoré bol napadnutým rozhodnutím právoplatne zaviazaný- XX.XXX,XX € s príslušenstvom od roku 2006 (obdobia za ktoré mu bola vyrubená dodatočná daň) hrozí žalobcovi značná finančná škoda.

3. Uviedol, že daň mu bola dodatočne vyrubená z podnetu policajného orgánu, ktorý prešetroval daňové podvody osôb podnikajúcich s reťazcom obchodov s kovovým materiálom. Uviedol, že s týmto reťazcom neobchodoval vedome a zistenia orgánov činných v trestnom konaní by mali zostať v rovine trestného konania a nemali by byť podkladom pre konanie daňové, nakoľko v ňom nebolo vykonané úplné dokazovanie a vec nebola správne právne posúdená v čom žalobca zároveň vidí aj preukázanie verejného záujmu na priznanie odkladného účinku žaloby.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.12.2021 v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov. Uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a čo najúplnejšie a zistenia správcu dane boli v plnom rozsahu preukázané a získané v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Správca dane a žalovaný náležite odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli všetky zistenia správcu dane podrobne popísané v protokole z daňovej kontroly a následne uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správca dane vyhotovil rozhodnutie v zmysle § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a predmetné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 3 daňového poriadku. V priebehu daňovej kontroly správca dane viedol

dokazovanie, vyhodnocoval získané dôkazy jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti a všetky dôkazy boli získané v súlade s ustanovením §24 ods. 4 Daňového poriadku.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

13. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil len vo všeobecnej rovine - tvrdenia hrozby finančnej škody, ktorá by bola vysoká vzhľadom na výšku daňového nedoplatku a úroku z omeškania od roku 2006. Bližšie však nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil, bezprostredne hroziaci výkon rozhodnutia žalovaného. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhanú daň, prípadne že by sa jej zaplatením mohol do takejto situácie dostať.

14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

15. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

16. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia daňovej povinnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto správny súd v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).