Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
aa9/368071.f5e89e.pdf
PDF · 99.82 KB
No categories available
3Obdo/36/2006
Najvyšší súd 3 Obdo 36/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,
v právnej veci žalobcu Ing. V, zastúpeného JUDr. L, proti žalovanému V,
zastúpenému J, o zaplatenie 784 000 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 3 CoZm 2/06–75 zo dňa
29. júna 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu ako, aj súdu
prvého stupňa v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 784 000 Sk so 6% úrokom od 21. marca 2003 do zaplatenia, ako aj
trovy konania vo výške 39 200 Sk z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Prešov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 22 Zm 17/2005–47 rozhodol tak,
že zmenkový platobný rozkaz č. k. 22 Zm 17/2005–8 v časti, v ktorej bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 784 000 Sk so 6%
úrokom od 21. marca 2003 do zaplatenia a trovy konania 39 200 Sk, ponechal
v platnosti. Vo zvyšku zmenkový platobný rozkaz zrušil. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že na základe žalobcom predloženej zmenky a jeho
písomného návrhu vydal súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz, ktorým
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 784 000 Sk so 6% úrokom
od 1. januára 2003 do zaplatenia a trovy konania vo výške 39 200 Sk do troch dní
od jeho doručenia, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnené námietky, v ktorých
uvedie všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta.
Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnené
námietky, v ktorých uviedol, že zmenkový platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože
predložená zmenka nie je platnou zmenkou. Nemá vedomosť o tom, že by vystavil
vlastnú zmenku na čiastku 784 000 Sk s dátumom 1. mája 2002, a to ani na inú
sumu, pretože nepraktizuje zmenkový systém úhrad. Žalobca mu požičal v mesiaci
apríl 2002 2x200 000 Sk s tým, že išlo o pôžičku a táto istina mu bola zaplatená aj
s úrokmi v celkovej čiastke 564 000 Sk k 31. decembru 2002, pričom z dlžnej sumy
uhradil dvakrát po 5000 Sk priamo na účet žalobcu, a to dňa 5. augusta 2002
5000 Sk a dňa 2. decembra 2002 čiastku 5000 Sk. Realizovaná bola aj suma
400 000 Sk, žalobca však odmietol podpísať prevzatie vrátenej pôžičky.
Po prejednaní námietok súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou
sa žalovaný ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako remitentovi zmenkovú
sumu 784 000 Sk so splatnosťou 31. decembra 2002 a miestom plnenia Štefánikova
č. 17, Prešov. Ako miesto vystavenia je na zmenke uvedené 1. máj 2002 Prešov,
pričom zmenka dosiaľ indosovaná nebola.
Po opätovnom preskúmaní zmenkovej listiny súd dospel k záveru,
že predložená zmenka má všetky zákonom stanovené náležitosti.
Ohľadom námietky zaplatenia si súd na základe zhodných tvrdení účastníkov
a predložených potvrdení osvojil, že na dlžnú čiastku uhradil žalovaný žalobcovi ešte
pred vydaním zmenkového platobného rozkazu dňa 5. augusta 2003 a dňa 2. de-
cembra 2003 sumu 2 x 5000 Sk, a teda jeho námietka zaplatenia bola v tejto časti
dôvodná, v dôsledku čoho bolo potrebné zmenkový platobný rozkaz v časti tejto
úhrady zrušiť. Sume 10 000 Sk započítanej na úrok pritom zodpovedá 6% úrok
zo zmenkovej sumy 784 000 Sk za čas od 1. januára 2003 do 20. marca 2003.
Ostatné odporcom tvrdené úhrady už nebolo možné považovať za zistené. Žalobca
úhradu zmenkovej sumy popieral a keďže žalovaný predložil na jej preukázanie iba
nezrozumiteľný súpis čísel, z ktorého nebolo možné vyvodiť jeho vzťah k zmenke,
ani úhradu zmenkovej sumy, pričom jeho syn potvrdil iba odovzdanie sumy 100 000
Sk bez jednoznačného určenia, nebola ďalšia úhrada zmenkovej sumy preukázaná.
Na odvolanie žalovaného proti časti rozsudku, ktorou bol ponechaný
zmenkový platobný rozkaz v platnosti, Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.
3 Co Zm 2/06–75 zo dňa 29. júna 2006 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v konaní o námietkach náležite
zistil skutkový stav a vecne správne rozhodol. Žalovaný namietal, že žalobcom
predložená zmenka nie je platnou zmenkou. Svoje tvrdenie však žalovaný nešpe-
cifikoval a súd prvého stupňa správne konštatoval, že zmenka má náležitosti,
uvedené v § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemá
vedomosť o jej vystavení, nespochybňuje tým vydanie zmenky, ale uvádza, že si
na jej vydanie nepamätá. V priebehu konania bolo preukázané, že predmetnú
vlastnú zmenku žalovaný podpísal a v priebehu konania už len namietal, že išlo
o blankozmenku, ktorá bola nesprávne vyplnená, resp. bola vyplnená bez dohody
medzi účastníkmi zmenkového vzťahu. Táto námietka bola uplatnená po zákonnej
lehote, a preto súd na ňu nemohol prihliadať. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného,
podľa ktorej došlo k zaplateniu žalovanej sumy, odvolací súd konštatoval,
že v námietke žalovaný neuplatnil to, že sumu 564 000 Sk zaplatil na zmenku, ale
tvrdil, že uvedenú sumu zaplatil na pôžičku, pričom neuviedol, že zmenka
zabezpečovala vzťah z pôžičky. Ďalšie námietky uvádzané žalovaným sú
po zákonom stanovenej lehote.
V súvislosti s ospravedlnením žalovaného z jeho neúčasti na odvolacom
pojednávaní odvolací súd konštatoval, že ospravedlnenie nepovažoval za dostatoč-
né, keďže dôvod ospravedlnenia nebol preukázaný tak u právnej zástupkyne, ako aj
u žalovaného. Naviac v odvolacom konaní bolo možné zaoberať sa iba námietkami,
ktoré žalovaný uplatnil pred súdom prvého stupňa, v dôsledku čoho pre prejednanie
odvolania postačovali listinné dôkazy pripojené v súdnom spise. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie s poukazom
na ustanovenie § 237 písm. f/ a g/ O.s.p.
Uviedol, že zmenkový platobný rozkaz vydal sudca, ktorý bol následne
vylúčený, pretože žalobcu osobne pozná a je s ním v priateľskom vzťahu. Odvolací
súd sa nezaoberal jeho návrhom na prerušenie konania vzhľadom na začaté trestné
stíhanie proti žalobcovi. Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa
29. júna 2006 vyplýva, že odvolací súd nerozhodol uznesením o tom, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalovaného, ktorý požiadal o odročenie pojednávania.
Pojednávanie na odvolacom súde trvalo 15 minút, čo je neprimerane krátka doba
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukazuje na nesprávne uvedenie
dátumu v zápisniciach z pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj
nesprávne označenie dátumu vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol
dovolaním napadnutým rozsudkom ponechaný v platnosti. Dovolanie považuje
za prípustné aj podľa § 237g/ O.s.p., pretože v konaní pred odvolacím súdom
nerozhodoval zákonný sudca, keďže zloženie senátu nezodpovedalo Rozvrhu práce
Krajského súdu v Prešove na rok 2006.
Navrhuje, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 3 CoZm 2/06-75 zo dňa 29. júna 2006, ako aj rozsudok Okresného
súdu v Prešove č. k. 22 Zm 17/2005-47 zo dňa 23. marca 2006 zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) vec
prejednal podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a § 243a ods. 1 O.s.p. Po preskúmaní rozsudku
odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie
je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
upravujú ustanovenia § 237 až § 239 O.s.p.
V danom prípade neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania proti
napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, uvedené v § 238 O.s.p.
Z dôvodov, uvedených v § 237 O.s.p., je možné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah
alebo na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto
ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád, uvedených v ustanovení § 237
O.s.p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 O.s.p.). V prípade, ak dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho
súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a prípadne aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa, aj keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Žalovaný považuje dovolanie za dôvodné s poukazom na ustanovenie § 237
písm. f/ / O.s.p., t. j. že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
ako aj písm. g/ uvedeného ustanovenia, t.j. že v konaní rozhodoval vylúčený sudca,
prípadne že súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
V tejto súvislosti žalovaný namieta, že odvolací súd prejednal vec bez jeho účasti,
napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania, pričom o tom,
že pojednávať sa bude bez účasti žalovaného, súd nerozhodol uznesením.
Podaním zo dňa 23. júna 2006 právna zástupkyňa žalovaného požiadala
o odročenie odvolacieho pojednávania, konaného dňa 29. júna 2006 z dôvodu,
že bude v uvedený deň služobne mimo územia republiky a súčasne uviedla,
že žalovaný sa nezúčastní pojednávania zo zdravotných dôvodov. O uvádzaných
dôvodoch odročenia pojednávania nepredložila žiadne dôkazy.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na po-
jednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.
Dôležitosť dôvodov, pre ktoré účastník žiada o odročenie, posudzuje súd
so zreteľom na okolnosti prípadu. Vzhľadom na nepredloženie dôkazov o uvádza-
ných skutočnostiach zo strany žalovaného odvolací súd postupoval v súlade s citova-
ným ustanovením, keď v konaní pokračoval bez jeho účasti. Dôvodnosť tohto
postupu odvolací súd podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Tým, že súd
o tejto skutočnosti nerozhodol uznesením, neboli porušené právom chránené záujmy
žalovaného. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne uvedenie dátumov pojednávaní
v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj nesprávne označenie zmenkového
platobného rozkazu, ktorý bol dovolaním napadnutým rozsudkom ponechaný
v platnosti, je potrebné konštatovať, že sa jedná o zrejmé nesprávnosti, ktoré je
možné opraviť postupom podľa § 164 O.s.p.
Za dôvodnú je potrebné považovať námietku žalovaného, podľa ktorej
v konaní rozhodoval vylúčený sudca, čím je daná existencia dovolacieho dôvodu,
uvedeného v ustanovení § 237g/ O.s.p.
Zákonným sudcom v predmetnej veci v konaní pred súdom prvého stupňa bol
predseda súdu JUDr. Štefan Tomašovský, ktorý vydal dňa 21. júna 2005 zmenkový
platobný rozkaz. Následne dňa 19. septembra 2005 oznámil v zmysle § 15 O.s.p.,
že účastníka konania na strane žalobcu osobne pozná a predložil spisový materiál
nadriadenému súdu na rozhodnutie o jeho vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, čo nadriadený súd akceptoval uznesením č. k. 6 Ncb 10/05–18 zo dňa
3. októbra 2005.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
K vylúčeniu sudcu v prípade existencie okolností, uvedených v citovanom
ustanovení, dochádza zo zákona, nie až výrokom nadriadeného súdu. Keďže
v konaní pred súdom prvého stupňa za týchto okolností rozhodoval vylúčený sudca,
došlo k vade, uvedenej v § 237g/ O.s.p.
Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa
v dovolaním napadnutej časti podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo
potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami dovolateľa, súvisiacimi s existenciou
dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. g/ O.s.p. v konaní pred odvolacím súdom.
O trovách pôvodného, ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. decembra 2007
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Z