Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SžoKS/162/2005

Najvyšší súd 4 SžoKS 162/2005 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, ako súd odvolací v právnej

veci žalobcu K, právne zastúpeného J, proti žalovanému Ú, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 313-96/ÚV/1396 II/59-2005 zo dňa 31.05.2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -50 zo dňa 26.10.2005 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. -50 zo dňa 26.10.2005 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. PÚV 313-96/ÚV/1396 II/59-2005 zo dňa 31.05.2005 a súčasne rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal v zmysle ust. prvej a druhej hlavy, piatej časti a dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa zastaviť. Uviedol, že podstatnou otázkou v k prejednávanej veci bolo, či technické riešenie, ktorému sa poskytla ochrana úžitkovým vzorom č. 1396 je nové. K zodpovedaniu tejto otázky je jednoznačne potrebné posúdenia technického stavu veci. Preto je splnená prvá podmienka stanovená v ust. , písm. b/ na vylúčenie veci zo súdneho prieskumu. V danom prípade rozhodnutie neznamená ani právnu prekážku uvedenú v druhej časti citovaného ust. , pretože preskúmavané rozhodnutie samo o sebe neznamená právnu prekážku výkonu podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti, aj keď je zrejmé, že pre každého užívateľa chráneného technického riešenia úžitkovým vzorom vyplývajú určité obmedzenia, záväzky voči majiteľovi úžitkového vzoru. Keďže v prípade žalobcu ide podľa obsahu spisu i jeho žaloby o rozhodnutie, ktorého vydanie výlučne závisí od posúdenia technického stavu veci, pričom rozhodnutie neznamená právnu prekážku uvedenú v ust. , nie je v kompetencii súdu vec preskúmať. Riešenie otázky, či technické riešenie je nové, a teda má byť chránené úžitkovým vzorom je čisto odbornou technickou otázkou. Podľa názoru súdu nie je rozhodujúce o vec akej zložitosti ide, či súdy majú znalosti konkrétneho technického zamerania, ale podstatné je to, že rozhodnutie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci. Je nesporné, že v konkrétnom prípade sa posudzovalo technické riešenie

24

chránené úžitkovým vzorom. V dôsledku ust. žalobca sa nemôže domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia technického stavu veci a samo o sebe neznamená právnu prekážku podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Navrhoval aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a spolu s ním aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie. K interpretácii pojmu „technický stav veci“ v zmysle uviedol, že technický stav veci predstavuje konkrétny stav zloženého výrobku v danom čase buď z hľadiska jeho fyzického či morálneho opotrebenia. Tento pojem nemožno zamieňať s pojmom technická podstata vecí, ktorý pojem určuje akým spôsobom, na základe akých fyzikálnych zákonitostí a na akom princípe zložená vec, technologický celok, či iné racionálne riešenie funguje. Pojem „technický stav veci“ nemožno zamieňať ani s pojmom „stav techniky“, ktorý definuje globálny stav vedomia v tej – ktorej oblasti techniky v danom priestore a čase, vyplývajúci z informácií prístupných alebo sprístupnených v danej oblasti techniky, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, mikrobiológie, biotechnológie. K pojmu „stav techniky“ uviedol, že posudzovanie stavu techniky a zároveň splnenie kritéria novosti z hľadiska patentového resp. z hľadiska úžitkového vzoru, je výsostne formálnym posúdením, či určité riešenie bolo pred vznikom práva prednosti z patentu alebo úžitkového vzoru známe, a teda patrilo do stavu techniky. I pri posudzovaní stavu techniky a konkrétneho riešenia môže dôjsť k nevyhnutnosti skúmania technickej podstaty vecí a v takýchto prípadoch musí súd individuálne v tom – ktorom prípade určiť hranicu, za ktorú nebude chcieť pri rozhodovaní ísť. Na druhej strane pred podobnou úlohou súd stojí v prípade každej žaloby o ochranu práv z patentu či úžitkového vzoru. V danom prípade rozhodnutie, ktoré malo byť súdom preskúmané záviselo na striktne formálnej logickej interpretácii nároku na ochranu číslo 1 napadnutého úžitkového vzoru a zároveň na posúdení, či čiastkové riešenie prekrytia otvoru po odstránenej doručenke bolo alebo nebolo pred vznikom práva prednosti úžitkového vzoru známe zo stavu techniky. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade nešlo o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktorého vydanie záviselo „výlučne od posúdenia technického stavu veci“. Uviedol, že nemožno pripustiť akúkoľvek extenzívnu interpretáciu zákonnej výluky uplatňovania základného ústavného a ľudského práva na súdnu ochranu, ktorá je zdôraznená článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v danom špecifickom prípade i článkom 42 Zmluvy o obchodných aspektoch práv z duševného vlastníctva (TRIPS) (Oznámenie MZV č. ). Interpretácia ust. , písm. b/ paušálne postihujúca výlukou súdneho prieskumu veľkú skupinu špecifických práv sa rovná odmietnutiu spravodlivosti. Navrhoval, aby súd prejudiciálne určil inter- pretačný rámec pojmu „technický stav vecí“, a tým i aplikačný rámec zákonnej výluky podľa , písm. b/

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací (, ) preskúmal

odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

34

Najvyšší súd, ako súd odvolací zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím

č. zn. PÚV 313-96/ÚV/1396 II/59-2005 zo dňa 31.05.2005 podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s , o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ú č. 313- 96/ÚV 1396-I/55-2004 zo dňa 16.07.2004 o zamietnutí návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. 1396 s názvom „obálka s doručenkou alebo odpovedajúcim dokladom„ majiteľa Ing. Zdeňka Cholevu, 251 66 Senohraby č. 129, Česká republika.

Spornou otázkou v odvolacom konaní bolo vyhodnotiť existenciu procesnej

podmienky pre ďalšie konanie súdu, a to či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom preskúmania zákonnosti súdom podľa 2. hlavy, piatej časti , a teda právnu otázku či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle , písm. b /

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia,

ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu veci, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo inej podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti.

Podľa výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa , veta prvá kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe

žalôb proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (, veta prvá SR), z ktorého vplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie , i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Vzhľadom na to prístup k výkladu ust. , písm. b/ je reštriktívny. Ďalší prvok pre reštriktívny výklad tohto ustanovenia je daný pojmom „výlučná“ závislosť rozhodnutia od posúdenia technického stavu veci v ustanovení , písm. b/ Zákonnú výluku je preto možné aplikovať iba v nevyhnutnom rozsahu a výlučne na časť správnej úvahy, kde dochádza k posúdeniu technického stavu veci. Uvedený výkladový princíp sa vzťahuje i na ďalšiu časť hypotézy tejto právnej – prekážka výkonu povolania, zamestnania, alebo podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,

že preskúmavané rozhodnutie samo o sebe neznamená právnu prekážku výkonu podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti. Naopak práve z chráneného technického riešenia úžitkovým vzorom vyplývajú určité obmedzenia, záväzky voči majiteľovi úžitkového vzoru.

Určiť jednoznačnú univerzálnu všeobecnú hranicu, čo je v zmysle § 248,

písm. b/ posudzovaním technického stavu veci nie je možné. Ide vždy o posúdenie konkrétnych okolností, a preto vždy závisí od zrozumiteľného vyjadrenia správneho orgánu, v odôvodnení rozhodnutia, ktoré hodnotiace závery považuje za posudzovanie technického stavu veci. Všeobecným východiskom pre neaplikáciu ust. , písm. b/ je jeho súvislosť s ust. Ak nie je možné jednoznačne odčleniť technické posudzovanie vecí od právnych otázok ide o oblasť správneho uváženia, ktorá podlieha režimu ust. Tomu zodpovedá najmä posudzovanie novosti podľa o úžitkových vzoroch i predmet tohto konania, pretože vytváranie správnej úvahy na základe technického stavu veci nie je možné odčleniť od právneho hodnotenia. Súd však v týchto prípadoch preskúmava iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Najvyšší súd ako súd súčasne poukazuje na to, že i rozhodnutia, ktoré majú

povahu posúdenia technického stavu veci (pri ktorých ide o odborné technické hľadiská) musia byť vydané v rámci procesu, v ktorom boli zachované základné pravidlá správneho konania. Pokiaľ tieto pravidlá zachované neboli je samotný procesný postup preskúmateľný v rámci konania o rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 13. decembra 2007

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková