Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/10/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S, IČO: X, zast.

JUDr. D, proti žalovanému L, IČO: X, zast. JUDr. I, o zaplatenie Sk 14 779,60,

na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. júna

2005 č. k. -112 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Martine rozsudkom zo dňa 9.9.2004 č. k. -75

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu Sk 14 779,60 s 13% úrokmi

z omeškania ročne od 13.4.2002 do zaplatenia. Vo zvyšku konanie zastavil

a protinávrh žalovaného o zaplatenie sumy Sk 15 582,90 s 11% úrokmi z omeškania

od 11.6.2002 do zaplatenia zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd za dosta-

točne preukázané, že medzi účastníkmi ako podnikateľmi pri výkone ich podnikateľ-

skej činnosti došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov z 16.3.221. Súd

ju vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. v spojení s ust.

a § 261 ods. 6 Obch. zák. ako platnú, keď účastníci dodržali všetky podstatné

náležitosti vymenované v ust. a s jej uzavretím

vyjadril súhlas i Mesto Martin. Nájom trval do 1.2.2002. Žalobca preukázal, že

nebytové priestory prenechal žalovanému v užívaniaschopnom stave pre dohodnutý

účel nájmu. Žalovaný v nebytovom priestore vykonal úpravy stien spôsobom

slúžiacim len pre jeho podnikateľskú činnosť a priestory po ich vyprataní nedal do pô-

vodného stavu, ako mu to stanovuje ust. Porušil tým

uvedenú povinnosť a renováciu nebytových priestorov v rozsahu opísanom v liste

žalobcu z 20.5.2002 a žalovanej faktúre, vykonal žalobca. Preukázal, že mu

v rozsahu žalovanej sumy vynaložených nákladov vznikla škoda, a to v príčinnej

súvislosti s porušením povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ust. § 13 zák. č.

Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výro-

ku rozsudku. Súd sa zaoberal súčasne i vzájomným návrhom žalovaného na za-

platenie Sk 15 582,90. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o existencii investícií

vložených do nebytových priestorov v predmetnej hodnote. Žalovaný tiež nedokázal

kvalifikovať svoj nárok prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá na pojed-

návaní 25.5.2004 uviedla, že ide o náhradu vnesených investícií, ktoré by nenazvala

bezdôvodným obohatením. Žalobca svoje tvrdenie o oprávnenosti investícií ohľadom

zhotovenia 1/ príjazdu a 2/ dverového prechodu skladu viazal na existenciu

predchádzajúcej dohody a súhlasu prenajímateľa. Žalobca uzavretie takej dohody či

udelenia súhlasu poprel. Ústna dohoda či súhlas by neboli i tak právne účinné, lebo

ak žalovaný do nebytového priestoru chcel ako nájomca oprávnene investovať,

v zmysle čl. XI. v spojení s čl. VI. ods. 6.3 nájomnej zmluvy, museli by mať úkony

súhlasu prenajímateľa a dohody účastníka písomnú formu. Žalovaný nedoložil výšku

vyúčtovaných investícií. U položky montáže plynomeru pre podružné meranie plynu

síce existoval predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa z 27.9.2001, náklady

na montáž však nie je možné posúdiť ako zhodnotenie nebytových priestorov, ak boli

vykonané v prospech žalovaného na oddelené meranie spotreby plynu a po jeho

odchode bol plynomer demontovaný. Za daného skutkového a právneho stavu súd

žalovaného nárok uplatnený protinávrhom ako nepreukázaný v celom rozsahu

zamietol.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom

zo dňa 23.6.2005 č. k. -112 rozsudok súdu prvého stupňa v napad-

nutých výrokoch potvrdil. Konštatoval, že z obsahu spisu vyplynulo, že účastníci boli

poučení podľa Na základe uvedeného skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, mohli byť pri odvolaní proti

rozsudku vo veci samej o dvolacím dôvodom len za tvrdenia a preukázania

niektorého z dôvodu podľa Ako je zrejmé z obsahu spisu,

žalovaný pred súdom prvého stupňa sa nedovolával neplatnosti právneho úkonu,

a to zmluvy o nájme nebytových priestorov, pri ktorej nebol preukázaný niektorý

z dôvodov podľa , preto v tejto časti na tento odvolací dôvod

krajský súd neprihliadol. V spojení s touto námietkou uviedol, že ňou sa zákonite

otvára skutkový stav, čo z hľadiska zavedenia princípu neúplnej apelácie podľa

nebolo prípustné. Išlo o námietku takého charakteru, ktorá

so sebou nesie dokazovanie, ktoré sa však z titulu poučenia podľa § 120 ods. 4

skoncentrovalo len do skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa

do momentu vyhlásenia rozsudku. K odvolaciemu dôvodu o neodovzdaní priestorov

žalovanému v užívaniaschopnom stave uviedol, že toto tvrdenie žalovaný nepreuká-

zal. V súvislosti s touto námietkou poukázal na ust. ,

Zb., keď pre takýto tvrdený stav žalovaným by bolo možné túto situáciu kvalifikovať

cez nárok na zľavu z nájomného. Žalovaný však takýto druh nároku v tejto súvislosti

neuplatnil. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný tiež nenamietal, že mu

žalobca neumožnil nebytové priestory dať do pôvodného stavu, preto na túto novo

tvrdenú skutočnosť až v rámci odvolacieho konania s odkazom na ust. § 205a ods. 1

krajský súd neprihliadol. Naopak žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody

vo výške Sk 14 779,60 vyúčtovaný faktúrou č. 01-001502 nerozporoval. Námietku

k úroku z omeškania 13% ročne žalovaný pre súdom prvého stupňa tiež nevzniesol,

ide preto o skutočnosť uvádzanú až v rámci odvolacieho konania, pre ktorú platí

režim vyplývajúci z ust. a žalovaný v tomto smere nepreukázal

niektorý z dôvodov vyplývajúci z tohto ustanovenia, aby bolo možné na túto námietku

uplatnenú až v odvolacom konaní prihliadať. V časti vzájomného návrhu žalovaného

o zaplatenie Sk 15 582,90 s príslušenstvom, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č.

OF 2002028 z 4.6.2002, odvolací súd odkázal na odôvodnenie napadnutého

rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Pre úplnosť poukázal na to, že

žalovaný vzájomným návrhom uplatnil investície, ktoré predstavovali podľa názoru

žalovaného zhodnotenie objektu žalobcu. Takto vymedzený nárok prvostupňový súd

prehodnotil. Tvrdené investície zo strany žalovaného mali spočívať v zhotovení

príjazdu, dverového prechodu, umiestnenia a montáže plynomeru. V časti umiest-

nenia a montáže plynomeru súd prvého stupňa správne skonštatoval, že tu nemôže

ísť o zhodnotenie majetku žalobcu, keď podľa vykonaného dokazovania tento

plynomer bol demontovaný a ak bol umiestnený, tak len z dôvodu zabezpečenia

oddeleného merania spotreby plynu žalovaným. Poukázal na ust. § 667 ods. 1 a čl.

VI. bod 6.3. uzavretej nájomnej zmluvy. Uviedol, že pre príjazd a prechod nebol

udelený žalobcom písomný súhlas, ani uzavretá dohoda o úhrade nákladov,

z ktorého dôvodu neboli splnené zmluvné podmienky na požadovanie protihodnoty

a ani podmienky vyplývajúce z ust. § 667 ods. 1 Obč. zák. V tejto časti vzájomného

návrhu krajský súd poukázal na ust. § 667 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého platí,

že ak sú nájomcom vykonávané zmeny bez súhlasu prenajímateľa, tak nájomca je

povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu.

Žalovaný nepreukázal zmluvné, ani zákonné podmienky na nárok uplatnený

vzájomným návrhom, t. z. nedošlo k preukázaniu zhodnotenia majetku žalobcu. Až

v rámci odvolacieho konania žalovaný uviedol tvrdenia o škode ako nároku podľa čl.

VI. bodu 6.7. zmluvy o nájme nebytových priestorov, preto v tejto časti na namietanú

skutočnosť nebolo prihliadané s poukazom na ust. Dôkazy

doložené s podaným odvolaním, a to doklady o platbách za materiál, výdavkové

pokladničné listy č. 40176, č. 40176, č. 40177, č. 40178, č. 40242, ktoré tvoria súčasť

spisového materiálu, neboli vykonané, pretože išlo o novo označené dôkazy až

v odvolacom konaní, pri ktorých nebol preukázaný dôvod na ich vykonanie podľa

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný mal vytvorený

dostatočný časový priestor na uvádzanie tvrdení a podkladanie dôkazov. Konanie

bolo začaté doručením žaloby 5.2.2003. V súvislosti s predkladaním dôkazov

odvolací súd poukázal na zápisnicu z pojednávaní z 25.5.2004, podľa obsahu ktorej

bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania na 9.9.2004 s tým, že prítomní

účastníci, t. z. aj právna zástupkyňa žalovaného zobrala termín pojednávania

na vedomie. Od 25.5.2004 do ďalšieho termínu pojednávania bol časový priestor

na označovanie a predkladanie dôkazov. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný z dôvodu, že mu

postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil s názorom

odvolacieho súdu z toho dôvodu, že podľa zápisu z pojednávania z 25.5.2004,

ktorého sa právny zástupca žalovaného zúčastnil, súd na tomto pojednávaní

pojednávanie odročil na 9.9.2004. I keď sa právny zástupca žalovaného pojednáva-

nia dňa 25.5.2004 zúčastnil, nepostrehol, že by súd pojednávanie odročil na kon-

krétny termín. Žalovaný má pochybnosť, či bolo pojednávanie na tomto pojednávaní

skutočne odročené, keď následného pojednávania sa nezúčastnil ani právny

zástupca žalobcu a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil, a teda je možné, že

o tomto termíne pojednávania ani on nevedel. Na tomto pojednávaní bolo vydané

uznesenie o skončení dokazovania vo veci, a teda účastníci nemohli ďalej

produkovať dôkazy. Týmto sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom.

Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že boli naplnené podmienky § 205a ods. 1

písm. b/ a d/ pre podanie odvolania, a teda odvolací súd mal prihliadať na dô-

vody uvedené v odvolaní žalovaného, a to, že zmluva o nájme nebytových priestorov

z 16.3.2001 pre absenciu predchádzajúceho súhlasu Mesta Martin je neplatná.

Namieta a rozporuje tiež tvrdenia žalobcu, o ktorých súdom nebolo vykonané

dokazovanie, a to, že pred začatím nájmu steny boli v poriadku a prenajímateľ

na nich náter vykonal. Priestory boli v čase, keď v nich žalovaný začal podnikať,

v zlom stave, opravy a náter vykonal žalovaný na svoje náklady a nie žalobca.

K tomuto mali byť vypočutí svedkovia a taktiež mal žalovaný svoje tvrdenia

preukázať dokladmi, k čomu mal pripravené kópie dokladov o nákupe potrebného

materiálu, avšak o ďalšom pojednávaní, na ktorom súd ukončil dokazovanie,

nevedel. Žalobca tvrdil, že žalovaný nebytové priestory nevrátil v stave, v akom ich

prevzal a prenajímateľ vykonal opravu stien a nebytové priestory vymaľoval –

náklady sú predmetom žaloby. K tomuto tvrdeniu žalovaný uvádza, že z pred-

metných priestorov odsťahoval časť hnuteľných vecí slúžiacich mu k vykonávaniu

jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca mu neumožnil odviezť si reklamné sadrokar-

tónové panely, na ktorých boli umiestnené vzorky keramického obkladu. Žalobca

neumožnil žalovanému ani uviesť nebytové priestory do pôvodného stavu, nakoľko

tieto uzamkol a žalovanému ich viac nesprístupnil. Nie je teda možné od žalovaného

spravodlivo požadovať, aby znášal vysoké náklady za niečo, čo mu bolo žalobcom

znemožnené vykonať vo vlastnej réžii a za oveľa nižšiu cenu. Rozporuje tiež potrebu

opravy omietky, keďže túto nepoškodil žalovaný, ale k jej poškodeniu došlo

zatekaním vody do priestorov, pri ktorom boli poškodené i sadrokartónové panely

patriace žalovanému, o čom boli na pojednávaní priložené i dôkazy vo forme

fotografií. Týmto vznikla žalovanému škoda, ktorú mu žalobca neuhradil. I keď je

v ust. uvedené, že ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade

skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho

prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, žalovaný poukazuje na skutočnosť,

že ho prevzal od žalobcu v stave nevyhovujúcom na bežné užívanie a musel ho

na vlastné náklady upraviť, a teda stav, v akom ho po skončení nájmu

prenajímateľovi odovzdal, je so stavom, v akom ho prevzal minimálne porovnateľný.

V časti vzájomného návrhu žalovaného má za to, že prvostupňový súd nesprávne

vyhodnotil predložené dôkazy, keď dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno ohľadom svojich tvrdení o existencii investícií vnesených do nebytových

priestorov v predmetnej veci. Žalovaný totiž predložil faktúru č. OF 2000028

z 4.6.2002, ktorou vyfakturoval žalobcovi vnesené investície. Žalobca v celom konaní

nepoprel, že práce boli vykonané a svedčí o tom aj reálny stav k dnešnému dňu.

Okrem uvedeného pred samotných užívaním nebytových priestorov žalovaný so ža-

lobcom dohodol a začal vykonávať i stavebné úpravy, ktoré boli nevyhnutné

k umožneniu užívania predmetu nájmu na určený účel. Žalobca súhlasil s vykonaním

týchto prác, lebo sa jednalo v podstate o zhodnotenie jeho majetku. Keďže

k vykonaniu stavebných úprav došlo so súhlasom žalobcu ešte pred začatím nájmu,

nedošlo k udeleniu písomného súhlasu tak, ako bolo neskôr dohodnuté v nájomnej

zmluve a ako to vyžaduje právny režim. Žalovaný má za to, že súd pochybil, keď si

osvojil tvrdenie žalobcu, že žalovaný k vykonaniu rekonštrukčných prác – príjazd

a dverový otvor, potreboval predchádzajúci písomný súhlas, nakoľko v čase začatia

prác neexistoval medzi účastníkmi nájomný vzťah, iba dohoda o vykonaní prác

potrebných k začatiu užívania priestorov – bez príjazdovej cesty a dverového otvoru

nebol nebytový priestor vhodný na užívanie na dohodnutý účel. Žalobca

o vykonávaní týchto stavebných úprav dobre vedel, nakoľko podnikal v tých istých

priestoroch. Žalovaným vybudovaný príjazd a dverový otvor využíva i súčasný

nájomca. Po uzavretí zmluvy o nájme žalovaný namontoval plynomer, pričom

vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve o nájme bola uvedená požiadavka

predchádzajúceho súhlasu, tento si i žalovaný od žalobcu vyžiadal. Týmto poukazuje

na skutočnosť, že žalovaný nemal dôvod nepožiadať o predchádzajúci písomný

súhlas, pokiaľ bol v zmluve dohodnutý i pri stavebných úpravách. Aj táto skutočnosť

poukazuje na to, že príjazd a dverový otvor boli vykonané pred uzavretím zmluvy

medzi účastníkmi sporu. Žalovaný má za to, že keby odvolací súd prihliadol na uve-

dené dôvody, mal by vo veci úspech. Z uvedených dôvodov navrhuje preto rozsudok

odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa zrušiť.

Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu uviedol, že považuje rozsudok

odvolacieho súdu za správny a dostatočne odôvodnený. Nestotožňuje sa s tvrdením

žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal

dostatočný priestor, aby konal a predkladal dôkazy v rámci prvostupňového konania,

ktoré mu boli už v tom čase známe. Konanie bolo na súde začaté dňa 5.2.2003.

Naposledy mal žalovaný časový priestor viac ako 3 a pol mesiaca na predkladanie

dôkazov a listín (25.5.2004 – 9.9.2004). Skutočnosti zodpovedá, že dňa 25.5.2004

prebehlo na súde prvého stupňa pojednávanie v danej veci, na ktorom sa zúčastnili

zástupcovia sporných strán. Nie je ale pravdou, čo ďalej tvrdí žalovaný v dovolaní.

Na pojednávaní bolo samosudkyňou nahlas a zrozumiteľne oznámené rozhodnutie

o odročení pojednávania na deň 9.9.2004 o 8,30 hod. s tým, že účastníci berú termín

na vedomie a nebudú už písomne predvolaní. Takto si to aj poznačil právny zástupca

žalobcu do svojho spisu. Dňa 9.9.2004 sa na pojednávanie dostavil iba štatutárny

orgán žalobcu. Z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil ani žalovaný, ani právny

zástupca žalobcu. Na základe takto zisteného stavu súdne pojednávanie sa

uskutočnilo bez účasti žalovanej strany. Súdne pojednávanie prebehlo dňa 9.9.2004

o 8,30 hod., na ktorom bol vypočutý štatutárny orgán žalobcu, boli vykonané dôkazy,

vydané uznesenie o skončení dokazovania, záverečná reč. Súd určil čas pre

vyhlásenie rozsudku na 11,30 hod. v ten istý deň. Nie je preto pravda, čo tvrdí

žalovaný, že sa žalobca ani právny zástupca žalobcu nezúčastnili pojednávania dňa

9.9.2004 a ani svoju neprítomnosť neospravedlnili a že právny zástupca žalobcu

taktiež nevedel o termíne pojednávania, ktorý bol určený súdom na pojednávaní dňa

25.5.2004. Z uvedených dôvodov navrhuje dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240

ods. 1 ), ďalej skúmal, či opravný prostriedok žalobcu smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno v zmysle a nasl. napadnúť dovolaním. Dospel

pritom k záveru, že dovolanie nie je v danej veci prípustné.

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch

uvedených v § 238.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej

veci sa už skôr právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/

rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodol senát.

Podľa je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd v ňom vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu. Dovolanie je

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Dovolanie nie je

prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchod-

ných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy: Na príslušenstvo pohľadávky sa

neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde.

V preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v ,

na základe ktorého by dovolanie v zmysle tohto ustanovenia bolo prípustné.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti

dovolania podľa Osobitne sa zameral na otázku opodstatnenosti

tvrdenia žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá

dovolací dôvod podľa

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti

konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym

posúdením veci súdom, spočívajúcom v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného

predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti

účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle

citovaného ustanovenia.

Žalovaný tvrdí, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom, tvrdiť a predkladať dôkazy, nakoľko o termíne pojednávania, na ktorom súd

prvého stupňa v merite veci rozhodol, nemal vedomosť.

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný bol súdom prvého stupňa v zmysle

poučený, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť skôr,

ako vo veci súd vyhlási rozhodnutie, pretože na neskôr označené dôkazy sa

neprihliada. Podľa zápisnice z pojednávania konaného pred súdom prvého stupňa

25.5.2004, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia oboch účastníkov konania, súd

prvého stupňa v súlade s ust. pojednávanie vyhlásením uzne-

senia odročil na deň 9.9.2004 o 8,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 5 s tým,

že prítomní zástupcovia termín pojednávania berú na vedomie. Na odročený termín

pojednávania podľa zápisnice z pojednávania z 9.9.2004 sa dostavil konateľ žalobcu

a žalobcov právny zástupca, nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý

svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. 101

ods. 2 vec prejednal, dokazovanie skončil a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Za týchto okolností tvrdenie žalovaného o tom, že o termíne pojednávania

nemal vedomosť, v dôsledku čoho mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, nie je opodstatnené.

Tento dovolací dôvod nie je daný ani v dôsledku neprihliadnutia k jeho

všetkým uplatneným odvolacím dôvodom s poukazom na ust.

odvolacím súdom. V takom prípade ide totiž o právne posúdenie správnosti

napadnutého rozsudku aplikáciou hmotných a procesných predpisov na základe

podaného odvolania a jeho prípadná nesprávnosť zakladá vadu podľa § 241 ods. 2

písm. c/ a nie vadu podľa Opačný názor tvrdený

dovolateľom nie je podľa názoru dovolacieho súdu so zreteľom na uvedené správny.

Keďže vzhľadom na uvedené v dovolacom konaní neboli zistené žiadne vady,

pre ktoré pripúšťa Občiansky súdu poriadok dovolanie podľa , dovolací

súd dovolanie žalovaného odmietol podľa v spojení s ods.

1 písm. c/

Žalobca si trovy právneho zastúpenia neuplatnil, a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol tak, že mu náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal.

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 13. decembra 2007

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu