Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e59/368058.44980a.pdf
PDF · 93.1 KB
No categories available
2Cdo/232/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 232/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci M, nar. X, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Ú, dieťa rodičov matky M, bývajúcej V, zastúpenej J, advokátom
so sídlom V a otca R, bývajúceho V, o návrhu matky na zníženie výživného, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 P 73/2006, o dovolaní matky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2007 sp. zn. 11 CoP 307/2006,
t a k t o :
O d m i e t a dovolanie matky M.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. septembra 2006 č.k. 1 P 73/2006-29
zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zníženia výživného na maloletého z 1 900 Sk
mesačne na 500 Sk mesačne.
Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. apríla 2007 č.k.
11 CoP 307/2006-52 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s odôvodnením, že vzhľadom na
možnosti a schopnosti matky a odôvodnené potreby maloletého, tento návrh nie je dôvodný.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním matka maloletého. Žiadala zrušiť
rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu.
Otec maloletého vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky zamietol dovolanie matky ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej iba „dovolací súd“) príslušný rozhodovať
o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania, skúmal splnenie ďalšej podmienky
prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku a to, či bol podaný v zákonom
stanovenej lehote.
V danom prípade niet pochybností o tom, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho
súdu bolo podané matkou maloletého na pošte B dňa 29. júla 2007 (č.l. 57 spisu). Dovolací
súd sa preto sústredil na skúmanie skutočnosti rozhodnej pre začiatok plynutia zákonnej
jednomesačnej lehoty na jeho podanie, t.j. dátumu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, tak ako ho vyznačil okresný súd na rozsudku odvolacieho súdu. Dospel pritom k
záveru, že úsudok súdu prvého stupňa, ktorý za dátum právoplatnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia považoval 18. jún 2007 je správny a to z nasledovných dôvodov:
Rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 11 CoP 307/2006 doručil súd prvého stupňa otcovi
maloletého R dňa 13.6.2007, kolíznemu opatrovníkovi dňa 14.6.2007. Matke maloletého M
doručoval rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 11 CoP 307/2006 súd prvého stupňa na adresu
jej bydliska K, dňa 13.6.2007 prostredníctvom pošty. Z doručenky je zrejmé, že tento pokus
o doručenie bol neúspešný a doručovateľ ju upovedomil, že jej zásielku príde doručiť znovu
v deň 14.6.2007 v oznámení. Keďže nový pokus o doručenie bol bezvýsledný, uložil
doručovateľ písomnosť na pošte dňa 14.6.2007 s tým, že adresáta o tom upovedomil. Keďže
matka maloletého si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihla (vyzdvihla ju až dňa
29.6.2007) považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa o uložení
nedozvedela, v danom prípade je to deň 17.6.2007, ale keďže vtedy bola nedeľa platí
nasledujúci deň 18.6.2007 pondelok ako deň doručenia predmetnej zásielky (§ 47 ods. 2
O.s.p.).
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do 1 mesiaca od
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak
odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
Citované ustanovenie stanovuje objektívnu procesnú lehotu na podanie dovolania.
Keďže je táto lehota zákonná, ktorú nie je možné predĺžiť alebo skrátiť, prípadne zmeškanie
odpustiť postupom podľa § 58 O.s.p. (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.), začiatok jej plynutia je
pre všetkých účastníkov rovnaký. Na dodržanie lehoty treba podať dovolanie na súde, ktorý
rozhodoval vo veci v prvom stupni; podanie na súde odvolacom alebo dovolacom je však
pre zachovanie lehoty rovnako postačujúce.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré by bolo
podané oneskorene.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu z 24. apríla
2007 nadobudol právoplatnosť 18. júna 2007. Nasledujúcim dňom začala plynúť zákonná
jednomesačná lehota na podanie dovolania. Jej posledný deň pripadol na 18. júla 2007,
nakoľko tento deň je zhodný s dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorá skutočnosť je určujúca pre začiatok zákonnej jednomesačnej lehoty na podanie
dovolania (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.). Matka maloletého ako to
vyplýva z odtlačku pečiatky pošty B, však podala dovolanie až dňa 29. júla 2007, t.j. po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2
veta prvá O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie matky maloletého ako
oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.
odmietol. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou
správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Dovolací súd po zistení, že dovolanie matky maloletého bolo podané oneskorene,
skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 a § 241 ods. 1 O.s.p.), či
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v preskúmavanej veci predmetom ktorej je
zníženie výživného, neprichádza do úvahy, pretože uvedené ustanovenie, ktoré inak pripúšťa
dovolanie proti zmeňujúcemu a v niektorých prípadoch aj proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vylučuje prípustnosť dovolania vo veciach upravených zákonom o rodine,
ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo
pozastavení ich výkonu, o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi
dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení (§ 238 ods. 4 O.s.p.).
Existenciu vád konania v zmysle § 237 O.s.p. dovolací súd nezistil a napokon matka
maloletého ich ani nenamietala.
S poukazom na vyššie uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
matky maloletého ako oneskorene podané podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať
i bez návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2007
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: