Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/7/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 7/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja

Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Jany Zemaníkovej,

v právnej veci navrhovateľa S, vo veci D, proti dlžníkovi I, IČO: X, o vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 20. augusta 2006 č. k. -92, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 3. apríla 2006 č. k. -76 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. augusta 2006 č. k. -92 z r u š u j e a vec vracia

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 3.4.2006 č. k. -76 zastavil

konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ podaním doručeným súdu

13.1.2006 doložil do spisu neoverené xerokópie listín, ktorými má byť preukázaná

21 Obdo V 7/2007

pohľadávka ďalšieho veriteľa. Návrh ani po doplnení neobsahoval zákonom

požadované náležitosti v zmysle , účinného od 15.12.2005.

Navrhovateľ v danom prípade nepreukázal pohľadávku ním uvedeného ďalšieho

veriteľa spôsobom stanoveným zákonom, a to uznanú dlžníkom na listine s úradne

osvedčeným podpisom dlžníka, alebo doloženú právoplatným rozhodnutím súdu,

alebo príslušného orgánu. Ďalej uviedol, že za relevantnú listinu možno označiť len

originál listiny alebo jeho kópiu s doložkou overenia jej totožnosti s pôvodinou. Pri

listinách, obsahujúcich rozhodnutia, takúto doložku môže vyhotoviť orgán, ktorý

rozhodnutie vydal, alebo iné, príslušným zákonom k tomu zmocnené osoby, alebo

inštitúcie. V týchto súvislostiach uviedol, že v súdnom, alebo správnom konaní si môže

konajúci orgán sám overiť totožnosť ním vydanej listiny s pôvodinou, ale len pre účely

vlastného konania a takéto overenie nemôže slúžiť ako dôkaz v inom konaní.

Z uvedeného dôvodu konanie zastavil.

Na odvolanie navrhovateľa vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako

súd odvolací a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutím z 21.8.2006

č. k. -92, potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dlžníkovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vecne správne

rozhodol. Dôvodom novelizácie zákona o konkurze a vyrovnaní bola skutočnosť,

že pohľadávky v návrhu na vyhlásenie konkurzu často neboli riadne doložené. Výklad,

ktorý urobil súd prvého stupňa, je správny. Xeroxová kópia rozsudku nemôže nahradiť

odpis prvopisu rozsudku vydaného súdom a iný doklad ho nahradiť nemôže.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Je toho názoru,

že pokiaľ by preukázanie pohľadávky druhého veriteľa doložením originálu, resp.

overenej kópie právoplatného rozhodnutia bolo nutné, takýto spôsob preukazovania by

bol priamo ustanovený v zákone tak, ako je to pri preukazovaní uznania pohľadávky

dlžníkom, kde priamo zákon ustanovuje, že podpis dlžníka musí byť úradne overený.

Pokiaľ mal súd pochybnosti o navrhovateľom predloženom právoplatnom rozhodnutí,

bol oprávnený si vyžiadať originál, príp. overenú kópiu právoplatného rozhodnutia.

31 Obdo V 7/2007

Ďalej uviedol, že odvolací súd síce v rozhodnutí vychádzal z ustanovení zákona

č. , ale zákon výslovne neukladá povinnosť doložiť právoplatné

rozhodnutie súdu, alebo iného orgánu, za účelom preukázania pohľadávky. Namietal,

že ust. § 12a ZKV umožňuje súdu, aby si originál listiny od účastníka vyžiadal. Pokiaľ

navrhovateľ predložil xerokópie listín, mal súd, ak mal pochybnosti o ich pravosti,

aplikovať ust. § 12a ZKV. Okrem toho odvolací súd nevyužil ust. § 66e ods. 1 ZKV

v spojení s ust. V danom prípade navrhovateľ preukázal pohľadávku

ďalšieho veriteľa platobným rozkazom zo 6.12.2001 sp. zn , vydaný

Okresným súdom Košice I., ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2002.

Dlžník sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal

a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ust.

v aktuálnom znení (ďalej len ZKV) pohľadávka veriteľa na účely odsekov 4 a 5

sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným

podpisom dlžníka, alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného

orgánu.

Citované ustanovenie, ale ani iné ustanovenie ZKV neuvádza, akým spôsobom

má veriteľ doložiť existenciu právoplatného rozhodnutia, možno dospieť k záveru,

že zákon umožňuje veriteľovi doložiť existenciu právoplatného rozhodnutia aj iným

spôsobom, ako predložením originálu tohto rozhodnutia. Navyše v niektorých

prípadoch originál rozhodnutia doložiť jednoducho nejde. Preto § 70e ods. 6 ZKV

doloženie originálu rozhodnutia nevyžaduje. Za tohto stavu konkurzný súd otázku

preukázania existencie právoplatného rozhodnutia posudzuje podľa príslušných

ustanovení za použitia ustanovenia ZKV.

41 Obdo V 7/2007

V prejednávanej veci navrhovateľ doložil svoju pohľadávku voči dlžníkovi

právoplatnými platobnými rozkazmi a právoplatnými rozhodnutiami o pokute. Podľa

v znení neskorších predpisov, doručené

rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je

právoplatné. V danom prípade veriteľom predložené platobné výmery a rozhodnutia

o pokute je potrebné považovať za verejné listiny, ktoré daňový úrad vydal v medziach

svojej právomoci a aj v medziach svojej právomoci potvrdil, že kópia súhlasí

s originálom, preto súd je povinný vychádzať z toho, že potvrdzuje, že ide o listinu

orgánu, ktorý ju vydal, ak nie je preukázaný opak toho, čo sa v nich osvedčuje

a potvrdzuje. Z uvedeného dôvodu konkurzný súd nemohol bez ďalšieho konanie

zastaviť z dôvodu, že právoplatné rozhodnutia neboli doložené v zmysle ust. § 70e

ods. 6 ZKV. Navyše ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, ako aj odvolaciemu súdu,

že sám dlžník doložil do spisu vyjadrenie z 5.4.2005 (č.l. 65), ktorým sa pripojuje

k návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok s tým, že tak rozhodlo valné

zhromaždenie spoločnosti. K podaniu pripojil zápis rozhodnutí valného zhromaždenia

spoločnosti I, z 10.4.2004. V závere zápisu bolo predstavenstvu spoločnosti uložené

podať návrh na konkurz najneskôr do konca druhého štvrťroku 2004.

Ak boli splnené podmienky na podanie návrhu a návrh bol podaný v súlade

s ust. § 70e ods. 6 ZKV, súd nemohol konanie zastaviť, ak tak urobil, odňal

navrhovateľovi možnosť konať pred súdom ( ). Ide o takú vadu

konania, na ktorú dovolací súd vždy prihliada, preto napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu, ako aj súdu prvého stupňa, ktoré je postihnuté tou istou vadou, podľa ust. § 243b

ods. 1 zrušil a podľa odseku 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Právny názor dovolacieho súdu je pre súd nižšieho stupňa záväzný (§ 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 17. decembra 2007

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu