Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
761/380427.9e58b8.pdf
PDF · 96.53 KB
No categories available
1ObdoV/7/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 7/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom
z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja
Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Jany Zemaníkovej,
v právnej veci navrhovateľa S, vo veci D, proti dlžníkovi I, IČO: X, o vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
3 K 15/2005, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 20. augusta 2006 č. k. 2 Obo 180/2006-92, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 3. apríla 2006 č. k. 3 K 15/05-76 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. augusta 2006 č. k. 2 Obo 180/06-92 z r u š u j e a vec vracia
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 3.4.2006 č. k. 3 K 15/05-76 zastavil
konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ podaním doručeným súdu
13.1.2006 doložil do spisu neoverené xerokópie listín, ktorými má byť preukázaná
21 Obdo V 7/2007
pohľadávka ďalšieho veriteľa. Návrh ani po doplnení neobsahoval zákonom
požadované náležitosti v zmysle zákona č. 520/2005 Z.z., účinného od 15.12.2005.
Navrhovateľ v danom prípade nepreukázal pohľadávku ním uvedeného ďalšieho
veriteľa spôsobom stanoveným zákonom, a to uznanú dlžníkom na listine s úradne
osvedčeným podpisom dlžníka, alebo doloženú právoplatným rozhodnutím súdu,
alebo príslušného orgánu. Ďalej uviedol, že za relevantnú listinu možno označiť len
originál listiny alebo jeho kópiu s doložkou overenia jej totožnosti s pôvodinou. Pri
listinách, obsahujúcich rozhodnutia, takúto doložku môže vyhotoviť orgán, ktorý
rozhodnutie vydal, alebo iné, príslušným zákonom k tomu zmocnené osoby, alebo
inštitúcie. V týchto súvislostiach uviedol, že v súdnom, alebo správnom konaní si môže
konajúci orgán sám overiť totožnosť ním vydanej listiny s pôvodinou, ale len pre účely
vlastného konania a takéto overenie nemôže slúžiť ako dôkaz v inom konaní.
Z uvedeného dôvodu konanie zastavil.
Na odvolanie navrhovateľa vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako
súd odvolací a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutím z 21.8.2006
č. k. 2 Obo 180/06-92, potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dlžníkovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vecne správne
rozhodol. Dôvodom novelizácie zákona o konkurze a vyrovnaní bola skutočnosť,
že pohľadávky v návrhu na vyhlásenie konkurzu často neboli riadne doložené. Výklad,
ktorý urobil súd prvého stupňa, je správny. Xeroxová kópia rozsudku nemôže nahradiť
odpis prvopisu rozsudku vydaného súdom a iný doklad ho nahradiť nemôže.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Je toho názoru,
že pokiaľ by preukázanie pohľadávky druhého veriteľa doložením originálu, resp.
overenej kópie právoplatného rozhodnutia bolo nutné, takýto spôsob preukazovania by
bol priamo ustanovený v zákone tak, ako je to pri preukazovaní uznania pohľadávky
dlžníkom, kde priamo zákon ustanovuje, že podpis dlžníka musí byť úradne overený.
Pokiaľ mal súd pochybnosti o navrhovateľom predloženom právoplatnom rozhodnutí,
bol oprávnený si vyžiadať originál, príp. overenú kópiu právoplatného rozhodnutia.
31 Obdo V 7/2007
Ďalej uviedol, že odvolací súd síce v rozhodnutí vychádzal z ustanovení zákona
č. 520/2005 Z.z., ale zákon výslovne neukladá povinnosť doložiť právoplatné
rozhodnutie súdu, alebo iného orgánu, za účelom preukázania pohľadávky. Namietal,
že ust. § 12a ZKV umožňuje súdu, aby si originál listiny od účastníka vyžiadal. Pokiaľ
navrhovateľ predložil xerokópie listín, mal súd, ak mal pochybnosti o ich pravosti,
aplikovať ust. § 12a ZKV. Okrem toho odvolací súd nevyužil ust. § 66e ods. 1 ZKV
v spojení s ust. § 134 O.s.p. V danom prípade navrhovateľ preukázal pohľadávku
ďalšieho veriteľa platobným rozkazom zo 6.12.2001 sp. zn 1 Rob 1266/01, vydaný
Okresným súdom Košice I., ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2002.
Dlžník sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal
a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ust. § 70e ods. 6 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v aktuálnom znení (ďalej len ZKV) pohľadávka veriteľa na účely odsekov 4 a 5
sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným
podpisom dlžníka, alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného
orgánu.
Citované ustanovenie, ale ani iné ustanovenie ZKV neuvádza, akým spôsobom
má veriteľ doložiť existenciu právoplatného rozhodnutia, možno dospieť k záveru,
že zákon umožňuje veriteľovi doložiť existenciu právoplatného rozhodnutia aj iným
spôsobom, ako predložením originálu tohto rozhodnutia. Navyše v niektorých
prípadoch originál rozhodnutia doložiť jednoducho nejde. Preto § 70e ods. 6 ZKV
doloženie originálu rozhodnutia nevyžaduje. Za tohto stavu konkurzný súd otázku
preukázania existencie právoplatného rozhodnutia posudzuje podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku za použitia ustanovenia § 66e ZKV.
41 Obdo V 7/2007
V prejednávanej veci navrhovateľ doložil svoju pohľadávku voči dlžníkovi
právoplatnými platobnými rozkazmi a právoplatnými rozhodnutiami o pokute. Podľa
§ 30 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, doručené
rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je
právoplatné. V danom prípade veriteľom predložené platobné výmery a rozhodnutia
o pokute je potrebné považovať za verejné listiny, ktoré daňový úrad vydal v medziach
svojej právomoci a aj v medziach svojej právomoci potvrdil, že kópia súhlasí
s originálom, preto súd je povinný vychádzať z toho, že potvrdzuje, že ide o listinu
orgánu, ktorý ju vydal, ak nie je preukázaný opak toho, čo sa v nich osvedčuje
a potvrdzuje. Z uvedeného dôvodu konkurzný súd nemohol bez ďalšieho konanie
zastaviť z dôvodu, že právoplatné rozhodnutia neboli doložené v zmysle ust. § 70e
ods. 6 ZKV. Navyše ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, ako aj odvolaciemu súdu,
že sám dlžník doložil do spisu vyjadrenie z 5.4.2005 (č.l. 65), ktorým sa pripojuje
k návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok s tým, že tak rozhodlo valné
zhromaždenie spoločnosti. K podaniu pripojil zápis rozhodnutí valného zhromaždenia
spoločnosti I, z 10.4.2004. V závere zápisu bolo predstavenstvu spoločnosti uložené
podať návrh na konkurz najneskôr do konca druhého štvrťroku 2004.
Ak boli splnené podmienky na podanie návrhu a návrh bol podaný v súlade
s ust. § 70e ods. 6 ZKV, súd nemohol konanie zastaviť, ak tak urobil, odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ide o takú vadu
konania, na ktorú dovolací súd vždy prihliada, preto napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu, ako aj súdu prvého stupňa, ktoré je postihnuté tou istou vadou, podľa ust. § 243b
ods. 1 O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Právny názor dovolacieho súdu je pre súd nižšieho stupňa záväzný (§ 243d
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. decembra 2007
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu