Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
031/380383.ba19ab.pdf
PDF · 101.7 KB
No categories available
1ObdoV/45/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 45/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Juraja Semana,
JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Anny Markovej v právnej veci žalobcu v 1. rade:
Ing. L, žalobcu v 2. rade: Mgr. I, proti žalovanému: B o neplatnosť uznesení
zhromaždenia delegátov zo dňa 9. novembra 1999, na dovolanie žalobcov proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 104/2005 zo dňa
19. októbra 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 30 Cb 1/00–271 zo dňa 18.6.2003
rozhodol tak, že vyslovil, že uznesenia zhromaždenia delegátov B, konaných dňa
19.10.1999 a 9.11.1999, sú neplatné a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť
3500 Sk náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dokazovanie vykonával s odkazom
na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Obo 111/02
21 Obdo V 45/2006
zo dňa 23.1.2003, podľa ktorého bol povinný skúmať, či na odvolaní podanom
žalovaným, ktoré podpísala predsedníčka družstva J. F, je podpísaná osoba
oprávnená v mene družstva konať a či v čase podania odvolania bola riadne zvolená
za predsedníčku družstva, v súlade s čl. 69 ods. 2 Stanov družstva, ďalej, či
na určení neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov zo strany žalobcov je
naliehavý právny záujem v zmysle O.s.p., keďže v septembri roku 2001 sa konali
riadne voľby predsedníctva. Súčasne bolo uložené skúmať a odstrániť rozpory
prezentované účastníkmi, a to, či išlo o pokračovanie zhromaždenia delegátov,
alebo o nové zhromaždenie delegátov, nakoľko je rozpor v zápisniciach a tvrdeniach
účastníkov a v poslednom rade, či zhromaždenie delegátov bolo uznášaniaschopné,
a že pokiaľ by išlo o nové zhromaždenie delegátov, či bol dodržaný článok 60 Stanov
družstva a pokiaľ by išlo o náhradné zhromaždenie, či postupovalo podľa
čl. 61 Stanov družstva. Z doplňujúceho dokazovania súd mal za to, že Ing. J. F
za predsedu B v zmysle čl. 69 ods. 2 Stanov bola právoplatne zvolená,
a že naliehavý právny záujem žalobcov bol daný. K otázke, či zhromaždenie
delegátov zvolané na 19.10.1999 bolo uznášaniaschopné, prvostupňový súd uviedol,
že na zhromaždení delegátov dňa 19.10.1999 bolo pozvaných 120 delegátov
a na platnosť akéhokoľvek uznesenia bola potrebná nepretržitá fyzická prítomnosť
minimálne 69 delegátov, čo je nadpolovičná väčšina delegátov. Vzhľadom na to,
že podľa zápisnice, bolo v čase, keď sa hlasovalo, prítomných podľa prezentácie
50 delegátov, čo bolo menej ako nadpolovičná väčšina, nemohlo byť platne prijaté
ani uznesenie, ktorým sa odhlasovalo prerušenie zhromaždenia delegátov, keďže
zhromaždenie delegátov nebolo už v tomto čase uznášaniaschopné. Za nesporné
konajúci súd uviedol, že na deň 9.11.1999 bolo pracovným zhromaždením delegátov
zvolané pokračujúce zhromaždenie delegátov v zmysle prijatého uznesenia zo dňa
19.10.1999. Na zhromaždení zvolanom na deň 9.11.1999 bolo prítomných zo 123
pozvaných 55 delegátov. Z textu pod poznámkou uvedenou na poslednej strane
zápisnice, ktorá je podpísaná mandátovou komisiou, konajúci súd zistil, že toto
zhromaždenie sa uskutočňuje ako náhradné, bez ohľadu na § 238 ods. 3
Obchodného zákonníka. Z predložených dokladov mal súd teda za to, že uznesenie
prijaté na zhromaždení delegátov dňa 19.10.1999 nebolo prijaté platne a keďže toto
zhromaždenie delegátov nebolo uznášaniaschopné, zhromaždenie delegátov
neprijalo platne ani uznesenie o poverení pracovného predsedníctva
na zabezpečenie pokračovania zhromaždenia delegátov a uznesenie o prerušení
31 Obdo V 45/2006
zhromaždenia delegátov nemohlo byť platné. Uviedol, že termín pokračujúce
zhromaždenie delegátov Obchodný zákonník ani nepozná, a že článok 60 Stanov
upravuje zvolanie zhromaždenia delegátov. Súd mal za to, že v danom prípade
sa jednalo o náhradné zhromaždenie delegátov, ktoré však nebolo zvolané podľa
čl. 61 Stanov predstavenstvom družstva a navyše bol doplnený program o bod 8:
„Odvolanie a doplňovacie voľby členov komisie“, čo je v rozpore s čl. 61 Stanov,
z ktorého dôvodu súd vyslovil aj uznesenie zo dňa 9.11.1999 za neplatné.
O odvolaní žalovaného, proti tomuto rozhodnutiu, rozhodol ako súd odvolací
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2 Obo 104/2005 zo dňa
19.10.2005 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30 Cb 1/00-271 zo dňa
18.6.2003 zmenil a žalobu zamietol. Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v sume 4000 Sk .
Po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O.s.p., § 214 ods. 1 O.s.p. odvolanie
žalovaného označil za právne dôvodné. Citoval ustanovenie § 242 Obchodného
zákonníka, s poukazom na obsah ktorého uviedol, že návrh môže podať člen, ak
požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,
alebo ak námietku oznámi predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto
schôdze, a že návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen
požiada o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstaven-
stvu. Na základe obsahu spisu zistil, že žalobcovia pri prejednaní sporov pred
obidvoma súdmi neprodukovali dôkazy o splnení podmienky na prejednanie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze, a to zaprotokolovanie námietky na schôdzi,
alebo oznámenie námietky predstavenstvu družstva v lehote určenej zákonom
v lehote do jedného mesiaca od konania schôdze. Skúmanie tejto podmienky označil
za základný predpoklad pre prejednanie návrhu na vyslovenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze a uviedol, že až po splnení tento podmienky je možné
zaoberať sa námietkami neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Ide o podmienky
vyplývajúce priamo zo zákona, súd sa musí s ňou zaoberať aj bez návrhu účastníkov
a konštatoval, že súd prvého stupňa sa ustanovením § 242 Obchodného zákonníka
neriadil. Konštatoval, že žalovaný túto námietku vzniesol až v odvolaní proti rozsudku
súdu prvého stupňa podaním zo dňa 31.7.2003, na základe čoho žalobcovia začali
produkovať dôkazy na splnenie tejto podmienky a predložili fotokópiu poverenia
41 Obdo V 45/2006
Ing. Č - žalobcu v 1. rade Ing. I. Č zo dňa 28.10.1999 na zastupovanie vedúceho
organizácie na hmotnoprávne úkony bez obmedzenia do 31.12.1999, fotokópiu listu
žalobcov adresovaného predstavenstvu družstva žalovaného zo dňa 7.12.1999
s označením veci „neplatnosť konania Zhromaždenia delegátov dňa 9.11.1999“
údajne doručený dňa 8.12.1999 Ing. Č, ktorý prevzatie potvrdil svojím podpisom.
Z označenia a obsahu predložených fotokópii odvolací súd zistil, že ide o toho istého
Ing. Č, ktorý žalobcov až do vypovedania plnej moci a opätovného udelenia plnej
moci zastupoval, z ktorého pohľadu na dodatočne predložené doklady bez náležitého
osvedčenia ich pravosti v označenom čase v odvolacom konaní odvolací súd označil
tieto za také, ktoré sa javia ako neviery hodné. Uviedol, že prijímanie doručenej pošty
adresovanej predstavenstvu nie je v kompetencii predsedu predstavenstva, a to aj
za predpokladu, že podateľňa družstva má obedňajšiu prestávku, ako uvádzajú
žalobcovia v podaní zo dňa 12.9.2003. Konštatoval, že žalovaný existenciu takýchto
dokumentov v archíve doručenej pošte poprel a žalobcovia v 1. a v 2. rade doručenie
námietky predstavenstvu družstva v lehote do jedného mesiaca od konania členskej
schôdze náležite nepreukázali, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu, s vyznačenou právoplatnosťou 25.11.2005,
v zákonnej lehote podali žalobcovia dovolanie, podaním doručeným osobne súdu
dňa 23.12.2005 a poštou dňa 18.1.2006 a navrhli rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 104/2005 zo dňa 19.10.2005 zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Konštatovali, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opomenul fakt,
že žalovaný až do momentu, keď podal odvolanie 31.7.2003, teda viac ako tri a pol
roka túto skutočnosť nenamietal, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
pri hodnotení dôkazov na to ani neprihliadol. So spochybnením ich dôkazu,
že Ing. Č splnomocnil Ing. Č splnomocnením zo dňa 28.10.1999 na zastupovanie
vedúceho organizácie do 31.12.1999, ako aj list žalobcov zo dňa 7.12.1999
adresovaný predstavenstvu, na ktorom Ing. Č vyznačil jeho prijatie dňa 8.12.1999,
sa nestotožnili a tieto závery označili za účelové, ktoré nemajú oporu v žiadnom
dokazovaní, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne nevykonal. Nevypočul
ani Ing. Č, ktorý zastupoval žalobcu v 1. a v 2. rade, ktorí boli na pojednávaní
prítomní, ktorý postup Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku ani
51 Obdo V 45/2006
nezdôvodnil. Žalobcovia zároveň poukázali na fakt, že samotný žalovaný nijako
nevyslovil pochybnosti o tvrdeniach žalobcov ohľadne zaslania námietok voči
rozhodnutiam zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo dňa 9.11.1999 a
nespochybňoval ani predložené dôkazy, splnomocnenie z 28.10.1999 a list žalobcov
zo 7.12.1999. Uviedol, že pritom všetky tieto dôkazy boli zrealizované
po podanom odvolaní zo dňa 31.7.2003 a boli reakciou na tvrdenia v odvolaní. Prečo
tomu tak bolo, podľa žalobcov odporca vedel a uviedol, že sám v pracovnom
posudku, ktorý vypracoval Ing. Č dňa 8.2.2001 uviedol, že „Dňa 28.10.1999 bol
Ing. Č na základe dohody o plnomocenstve poverený zastupovaním vedúceho
organizácie s platnosťou do 31.12.1999“. Žalobcovia namietali, že súd bez bližšieho
zdôvodnenia uveril tvrdeniu žalovaného, že v došlej pošte za obdobie od 9.11.1999
do 9.12.1999 námietku predstavenstvu ohľadne platnosti uznesení, prijatých
na valnom zhromaždení neprijal a zároveň uviedli, že z obsahu rozhodnutia nevyplý-
va, prečo súd na toto tvrdenie nepotreboval žiadny dôkaz .
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa § 242 ods. 1
O.s.p., ako podané v zákonnej lehote, spĺňajúce náležitosti dovolania (§ 241 O.s.p.)
s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. Ide
o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že žaloba žalobcov o vyslovenie neplatnosti uznesení zo dňa
19.10.1999 a 9.11.1999 bola zamietnutá. Z predložených dôkazov je zrejmé,
že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný na základe vykonaného dokazovania,
v súlade s pokynmi súdu uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu,
s ktorými skutočnosťami sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal. V odvolacom
konaní, na základe ktorého bol vydaný napadnutý rozsudok, sa odvolací súd
zaoberal námietkou, ktorá do tohto momentu skúmaná nebola a ani namietaná. Ide
o odvolací dôvod, či bol splnený predpoklad pre úspešné podanie žaloby o vyslove-
nie neplatnosti uznesenia členskej schôdze zhromaždenia delegátov, či člen, ktorý
žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov podal, požiadal
o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenia prijala, alebo
námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že na návrh
člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ je v rozpore
61 Obdo V 45/2006
s právnymi predpismi alebo stanovami. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal
o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak
námietku oznámi predstavenstvu do jedného mesiaca odo dňa, keď sa členská
schôdza konala. Základnou otázku pre posúdenie dôvodnosti dovolania teda je, či
odvolací súd dospel k správnemu záveru, keď žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobcovia nepreukázali splnenie tohto predpokladu ako základnej podmienky
pre úspešné podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesení členskej schôdzi
zhromaždenia delegátov v zmysle ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka, teda
požiadanie o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenia prijala,
alebo oznámenie námietky predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto
schôdze.
Z obsahu zápisnice zo dňa 19.10.1999 členskej schôdze nie je zrejmé, že by
bola zaprotokolovaná námietka žalobcov a taktiež z obsahu zápisnice zo dňa
9.11.1999 je zrejmé, že členovia predsedníctva B a okrem pána V, sa nezúčastnili,
a že na ňom nebola zo strany žalobcov žiadna námietka zaprotokolovaná. Z obsahu
odvolania (list v spise č. 275) je jednoznačné, že nesplnenie hmotnoprávnej
podmienky, zaprotokolovanie námietky alebo oznámenie námietky predstavenstvu,
žalovaní namietali až v odvolaní doručenom dňa 31.7.2003, t.j. táto námietka bola
predmetom skúmania iba rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutým dovolaním.
Podľa žalobcov splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky (zaprotokolovanie námietky,
alebo oznámenie námietky predstavenstvu, je dôkaz založený na čísle listu 290),
oznámenie zo dňa 7.12.1999, ktorým Ing. L. Č a Mgr. I. P oznamujú predstavenstvu
B., že zhromaždenie delegátov, uskutočnené dňa 9.11.1999, bolo neplatné a toto
doručili formou osobného prevzatia 8.12.1999 podpisom, je podľa súdu
neidentifikovateľný. Z takto predloženého dôkazu však nie je zrejmé, že toto sa dá
považovať za oznámenie do jedného mesiaca odo dňa členskej schôdze
zhromaždenia delegátov, nakoľko fakt, že toto oznámenie bolo doručené, nevyplýva
zo žiadneho hodnoverného dôkazu. Podpis na ňom uvedený, ktorý má preukazovať
prijatie tohto oznámenie, je nedefinovateľný a žalobcovia žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázali, že túto povinnosť im vyplývajúcu zo zákona splnili.
Pre úspešné podanie žaloby s odkazom na ustanovenie § 242 ods. 1 Obchodného
zákonníka bolo povinnosťou žalobcov preukázať splnenie tejto hmotnoprávnej
podmienky a nie úlohou súdu vykonávať dokazovanie vo veci splnenia dôkazu, ktoré
71 Obdo V 45/2006
splnenie žalovaný jednoznačne poprel. Odvolací súd nepochybil, keď jediný
predložený dôkaz na č. listu 290 označil za neviery hodný a pre nesplnenie tejto
základnej hmotno-právnej podmienky za nepostačujúci, na základe čoho žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Zároveň je potrebné uviesť, že žaloba uplatnená voči
žalovanému, správne označenému B, podaním doručeným dňa 12.2.2001 (list
v spise č. 23), nebola podaná v zákonnej lehote, na základe čoho už išlo o žalobu
nedôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O.s.p.) v zmysle ustanovenia
§ 243a ods. 1 O.s.p. dovolanie ako nedôvodné zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému
žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, a preto mu žiadne trovy Najvyšší súd
Slovenskej republiky nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný
prostriedok.
V Bratislave dňa 17. decembra 2007
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu