Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/45/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 45/2006

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Juraja Semana,

JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Anny Markovej v právnej veci žalobcu v 1. rade:

Ing. L, žalobcu v 2. rade: Mgr. I, proti žalovanému: B o neplatnosť uznesení

zhromaždenia delegátov zo dňa 9. novembra 1999, na dovolanie žalobcov proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

19. októbra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 30 Cb 1/00–271 zo dňa 18.6.2003

rozhodol tak, že vyslovil, že uznesenia zhromaždenia delegátov B, konaných dňa

19.10.1999 a 9.11.1999, sú neplatné a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť

3500 Sk náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dokazovanie vykonával s odkazom

na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

21 Obdo V 45/2006

zo dňa 23.1.2003, podľa ktorého bol povinný skúmať, či na odvolaní podanom

žalovaným, ktoré podpísala predsedníčka družstva J. F, je podpísaná osoba

oprávnená v mene družstva konať a či v čase podania odvolania bola riadne zvolená

za predsedníčku družstva, v súlade s čl. 69 ods. 2 Stanov družstva, ďalej, či

na určení neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov zo strany žalobcov je

naliehavý právny záujem v zmysle , keďže v septembri roku 2001 sa konali

riadne voľby predsedníctva. Súčasne bolo uložené skúmať a odstrániť rozpory

prezentované účastníkmi, a to, či išlo o pokračovanie zhromaždenia delegátov,

alebo o nové zhromaždenie delegátov, nakoľko je rozpor v zápisniciach a tvrdeniach

účastníkov a v poslednom rade, či zhromaždenie delegátov bolo uznášaniaschopné,

a že pokiaľ by išlo o nové zhromaždenie delegátov, či bol dodržaný článok 60 Stanov

družstva a pokiaľ by išlo o náhradné zhromaždenie, či postupovalo podľa

čl. 61 Stanov družstva. Z doplňujúceho dokazovania súd mal za to, že Ing. J. F

za predsedu B v zmysle čl. 69 ods. 2 Stanov bola právoplatne zvolená,

a že naliehavý právny záujem žalobcov bol daný. K otázke, či zhromaždenie

delegátov zvolané na 19.10.1999 bolo uznášaniaschopné, prvostupňový súd uviedol,

že na zhromaždení delegátov dňa 19.10.1999 bolo pozvaných 120 delegátov

a na platnosť akéhokoľvek uznesenia bola potrebná nepretržitá fyzická prítomnosť

minimálne 69 delegátov, čo je nadpolovičná väčšina delegátov. Vzhľadom na to,

že podľa zápisnice, bolo v čase, keď sa hlasovalo, prítomných podľa prezentácie

50 delegátov, čo bolo menej ako nadpolovičná väčšina, nemohlo byť platne prijaté

ani uznesenie, ktorým sa odhlasovalo prerušenie zhromaždenia delegátov, keďže

zhromaždenie delegátov nebolo už v tomto čase uznášaniaschopné. Za nesporné

konajúci súd uviedol, že na deň 9.11.1999 bolo pracovným zhromaždením delegátov

zvolané pokračujúce zhromaždenie delegátov v zmysle prijatého uznesenia zo dňa

19.10.1999. Na zhromaždení zvolanom na deň 9.11.1999 bolo prítomných zo 123

pozvaných 55 delegátov. Z textu pod poznámkou uvedenou na poslednej strane

zápisnice, ktorá je podpísaná mandátovou komisiou, konajúci súd zistil, že toto

zhromaždenie sa uskutočňuje ako náhradné, bez ohľadu na § 238 ods. 3

. Z predložených dokladov mal súd teda za to, že uznesenie

prijaté na zhromaždení delegátov dňa 19.10.1999 nebolo prijaté platne a keďže toto

zhromaždenie delegátov nebolo uznášaniaschopné, zhromaždenie delegátov

neprijalo platne ani uznesenie o poverení pracovného predsedníctva

na zabezpečenie pokračovania zhromaždenia delegátov a uznesenie o prerušení

31 Obdo V 45/2006

zhromaždenia delegátov nemohlo byť platné. Uviedol, že termín pokračujúce

zhromaždenie delegátov ani nepozná, a že Stanov

upravuje zvolanie zhromaždenia delegátov. Súd mal za to, že v danom prípade

sa jednalo o náhradné zhromaždenie delegátov, ktoré však nebolo zvolané podľa

čl. 61 Stanov predstavenstvom družstva a navyše bol doplnený program o bod 8:

„Odvolanie a doplňovacie voľby členov komisie“, čo je v rozpore s čl. 61 Stanov,

z ktorého dôvodu súd vyslovil aj uznesenie zo dňa 9.11.1999 za neplatné.

O odvolaní žalovaného, proti tomuto rozhodnutiu, rozhodol ako súd odvolací

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa

19.10.2005 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -271 zo dňa

18.6.2003 zmenil a žalobu zamietol. Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu

trov konania v sume 4000 Sk .

Po prejednaní veci podľa , odvolanie

žalovaného označil za právne dôvodné. Citoval ustanovenie § 242 Obchodného

zákonníka, s poukazom na obsah ktorého uviedol, že návrh môže podať člen, ak

požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,

alebo ak námietku oznámi predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto

schôdze, a že návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen

požiada o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstaven-

stvu. Na základe obsahu spisu zistil, že žalobcovia pri prejednaní sporov pred

obidvoma súdmi neprodukovali dôkazy o splnení podmienky na prejednanie

neplatnosti uznesenia členskej schôdze, a to zaprotokolovanie námietky na schôdzi,

alebo oznámenie námietky predstavenstvu družstva v lehote určenej zákonom

v lehote do jedného mesiaca od konania schôdze. Skúmanie tejto podmienky označil

za základný predpoklad pre prejednanie návrhu na vyslovenie neplatnosti

uznesenia členskej schôdze a uviedol, že až po splnení tento podmienky je možné

zaoberať sa námietkami neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Ide o podmienky

vyplývajúce priamo zo zákona, súd sa musí s ňou zaoberať aj bez návrhu účastníkov

a konštatoval, že súd prvého stupňa sa ustanovením

neriadil. Konštatoval, že žalovaný túto námietku vzniesol až v odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa podaním zo dňa 31.7.2003, na základe čoho žalobcovia začali

produkovať dôkazy na splnenie tejto podmienky a predložili fotokópiu poverenia

41 Obdo V 45/2006

Ing. Č - žalobcu v 1. rade Ing. I. Č zo dňa 28.10.1999 na zastupovanie vedúceho

organizácie na hmotnoprávne úkony bez obmedzenia do 31.12.1999, fotokópiu listu

žalobcov adresovaného predstavenstvu družstva žalovaného zo dňa 7.12.1999

s označením veci „neplatnosť konania Zhromaždenia delegátov dňa 9.11.1999“

údajne doručený dňa 8.12.1999 Ing. Č, ktorý prevzatie potvrdil svojím podpisom.

Z označenia a obsahu predložených fotokópii odvolací súd zistil, že ide o toho istého

Ing. Č, ktorý žalobcov až do vypovedania plnej moci a opätovného udelenia plnej

moci zastupoval, z ktorého pohľadu na dodatočne predložené doklady bez náležitého

osvedčenia ich pravosti v označenom čase v odvolacom konaní odvolací súd označil

tieto za také, ktoré sa javia ako neviery hodné. Uviedol, že prijímanie doručenej pošty

adresovanej predstavenstvu nie je v kompetencii predsedu predstavenstva, a to aj

za predpokladu, že podateľňa družstva má obedňajšiu prestávku, ako uvádzajú

žalobcovia v podaní zo dňa 12.9.2003. Konštatoval, že žalovaný existenciu takýchto

dokumentov v archíve doručenej pošte poprel a žalobcovia v 1. a v 2. rade doručenie

námietky predstavenstvu družstva v lehote do jedného mesiaca od konania členskej

schôdze náležite nepreukázali, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa , v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu, s vyznačenou právoplatnosťou 25.11.2005,

v zákonnej lehote podali žalobcovia dovolanie, podaním doručeným osobne súdu

dňa 23.12.2005 a poštou dňa 18.1.2006 a navrhli rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. zo dňa 19.10.2005 zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Konštatovali, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opomenul fakt,

že žalovaný až do momentu, keď podal odvolanie 31.7.2003, teda viac ako tri a pol

roka túto skutočnosť nenamietal, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

pri hodnotení dôkazov na to ani neprihliadol. So spochybnením ich dôkazu,

že Ing. Č splnomocnil Ing. Č splnomocnením zo dňa 28.10.1999 na zastupovanie

vedúceho organizácie do 31.12.1999, ako aj list žalobcov zo dňa 7.12.1999

adresovaný predstavenstvu, na ktorom Ing. Č vyznačil jeho prijatie dňa 8.12.1999,

sa nestotožnili a tieto závery označili za účelové, ktoré nemajú oporu v žiadnom

dokazovaní, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne nevykonal. Nevypočul

ani Ing. Č, ktorý zastupoval žalobcu v 1. a v 2. rade, ktorí boli na pojednávaní

prítomní, ktorý postup Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku ani

51 Obdo V 45/2006

nezdôvodnil. Žalobcovia zároveň poukázali na fakt, že samotný žalovaný nijako

nevyslovil pochybnosti o tvrdeniach žalobcov ohľadne zaslania námietok voči

rozhodnutiam zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo dňa 9.11.1999 a

nespochybňoval ani predložené dôkazy, splnomocnenie z 28.10.1999 a list žalobcov

zo 7.12.1999. Uviedol, že pritom všetky tieto dôkazy boli zrealizované

po podanom odvolaní zo dňa 31.7.2003 a boli reakciou na tvrdenia v odvolaní. Prečo

tomu tak bolo, podľa žalobcov odporca vedel a uviedol, že sám v pracovnom

posudku, ktorý vypracoval Ing. Č dňa 8.2.2001 uviedol, že „Dňa 28.10.1999 bol

Ing. Č na základe dohody o plnomocenstve poverený zastupovaním vedúceho

organizácie s platnosťou do 31.12.1999“. Žalobcovia namietali, že súd bez bližšieho

zdôvodnenia uveril tvrdeniu žalovaného, že v došlej pošte za obdobie od 9.11.1999

do 9.12.1999 námietku predstavenstvu ohľadne platnosti uznesení, prijatých

na valnom zhromaždení neprijal a zároveň uviedli, že z obsahu rozhodnutia nevyplý-

va, prečo súd na toto tvrdenie nepotreboval žiadny dôkaz .

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa § 242 ods. 1

, ako podané v zákonnej lehote, spĺňajúce náležitosti dovolania ( )

s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením Ide

o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žaloba žalobcov o vyslovenie neplatnosti uznesení zo dňa

19.10.1999 a 9.11.1999 bola zamietnutá. Z predložených dôkazov je zrejmé,

že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný na základe vykonaného dokazovania,

v súlade s pokynmi súdu uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu,

s ktorými skutočnosťami sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal. V odvolacom

konaní, na základe ktorého bol vydaný napadnutý rozsudok, sa odvolací súd

zaoberal námietkou, ktorá do tohto momentu skúmaná nebola a ani namietaná. Ide

o odvolací dôvod, či bol splnený predpoklad pre úspešné podanie žaloby o vyslove-

nie neplatnosti uznesenia členskej schôdze zhromaždenia delegátov, či člen, ktorý

žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov podal, požiadal

o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenia prijala, alebo

námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.

Z ustanovenia vyplýva, že na návrh

člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ je v rozpore

61 Obdo V 45/2006

s právnymi predpismi alebo stanovami. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal

o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak

námietku oznámi predstavenstvu do jedného mesiaca odo dňa, keď sa členská

schôdza konala. Základnou otázku pre posúdenie dôvodnosti dovolania teda je, či

odvolací súd dospel k správnemu záveru, keď žalobu zamietol z dôvodu,

že žalobcovia nepreukázali splnenie tohto predpokladu ako základnej podmienky

pre úspešné podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesení členskej schôdzi

zhromaždenia delegátov v zmysle ustanovenia , teda

požiadanie o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenia prijala,

alebo oznámenie námietky predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto

schôdze.

Z obsahu zápisnice zo dňa 19.10.1999 členskej schôdze nie je zrejmé, že by

bola zaprotokolovaná námietka žalobcov a taktiež z obsahu zápisnice zo dňa

9.11.1999 je zrejmé, že členovia predsedníctva B a okrem pána V, sa nezúčastnili,

a že na ňom nebola zo strany žalobcov žiadna námietka zaprotokolovaná. Z obsahu

odvolania (list v spise č. 275) je jednoznačné, že nesplnenie hmotnoprávnej

podmienky, zaprotokolovanie námietky alebo oznámenie námietky predstavenstvu,

žalovaní namietali až v odvolaní doručenom dňa 31.7.2003, t.j. táto námietka bola

predmetom skúmania iba rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutým dovolaním.

Podľa žalobcov splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky (zaprotokolovanie námietky,

alebo oznámenie námietky predstavenstvu, je dôkaz založený na čísle listu 290),

oznámenie zo dňa 7.12.1999, ktorým Ing. L. Č a Mgr. I. P oznamujú predstavenstvu

B., že zhromaždenie delegátov, uskutočnené dňa 9.11.1999, bolo neplatné a toto

doručili formou osobného prevzatia 8.12.1999 podpisom, je podľa súdu

neidentifikovateľný. Z takto predloženého dôkazu však nie je zrejmé, že toto sa dá

považovať za oznámenie do jedného mesiaca odo dňa členskej schôdze

zhromaždenia delegátov, nakoľko fakt, že toto oznámenie bolo doručené, nevyplýva

zo žiadneho hodnoverného dôkazu. Podpis na ňom uvedený, ktorý má preukazovať

prijatie tohto oznámenie, je nedefinovateľný a žalobcovia žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázali, že túto povinnosť im vyplývajúcu zo zákona splnili.

Pre úspešné podanie žaloby s odkazom na ustanovenie § 242 ods. 1 Obchodného

zákonníka bolo povinnosťou žalobcov preukázať splnenie tejto hmotnoprávnej

podmienky a nie úlohou súdu vykonávať dokazovanie vo veci splnenia dôkazu, ktoré

71 Obdo V 45/2006

splnenie žalovaný jednoznačne poprel. Odvolací súd nepochybil, keď jediný

predložený dôkaz na č. listu 290 označil za neviery hodný a pre nesplnenie tejto

základnej hmotno-právnej podmienky za nepostačujúci, na základe čoho žalobu ako

nedôvodnú zamietol. Zároveň je potrebné uviesť, že žaloba uplatnená voči

žalovanému, správne označenému B, podaním doručeným dňa 12.2.2001 (list

v spise č. 23), nebola podaná v zákonnej lehote, na základe čoho už išlo o žalobu

nedôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) v zmysle ustanovenia

dovolanie ako nedôvodné zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému

žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, a preto mu žiadne trovy Najvyšší súd

Slovenskej republiky nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 17. decembra 2007

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu