Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d43/378590.c02e10.pdf
PDF · 91.33 KB
No categories available
2Co/4/2007
Najvyšší súd 2 Co 4/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v Ž., proti
žalovaným 1/ A., 2/ P., obom bývajúcim v B., o určenie, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom
nehnuteľností, o určenie, že majetok poručiteľa patrí do dedičstva a o určenie, že vecné
bremeno zriadené v prospech žalovanej 2/ je zriadené neplatne, vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 19 C 172/05, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 20. februára 2007 sp. zn. 15 Co 19/07, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. februára 2007 sp. zn. 15 Co 19/2007 z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 20. februára
2007 sp. zn. 15 Co 19/2007 zastavil odvolacie konanie a rozhodol o trovách konania tak,
že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Uviedol, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za podané odvolanie (určený podľa
položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov v sume 9.000,- Sk) v stanovenej 10 dňovej
lehote, hoci výzva na jeho zaplatenie spolu s poučením o následkoch jeho nezaplatenia, bola
riadne doručená jemu, aj jeho právnemu zástupcovi. Námietku žalobcu, že bol vyzvaný
na zaplatenie súdneho poplatku v nesprávnej výške, považoval za bezpredmetnú.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal včas odvolanie žalobca (ďalej len
„odvolateľ“) a namietal jeho nezákonnosť. Uviedol, že vo veci súdneho poplatku za podané
odvolanie rozhodoval krajský súd ako súd prvého stupňa (a nie súd odvolací), i napriek tomu,
že vo veci samej (vo veci odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo 6. decembra 2006 č.k. 19 C 172/05-113 – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky)
konal ako súd druhého stupňa. Preto, keď krajský súd žalobcu poučil o tom, že voči uzneseniu
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, nie je odvolanie
prípustné, postupoval nesprávne. Z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)
totiž vyplýva, že odvolateľ má možnosť zaplatiť súdny poplatok do konca lehoty na podanie
odvolania proti uzneseniu, ktorým súd zastaví konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti.
V závere odvolania uviedol, že i samotné rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Krajský súd vyrubil súdny poplatok z každého výroku, ktorého
určenia sa žalobca v podanom návrhu domáhal, hoci zákon o súdnych poplatkoch takúto
možnosť nepripúšťa a stanovuje, že súdny poplatok sa platí z návrhu ako celku. Rovnako
nesprávne postupoval súd, keď neurčil sadzbu súdneho poplatku podľa právneho stavu
platného v čase začatia konania pred okresným súdom, ale podľa stavu platného v čase
podania opravného prostriedku, pričom je zrejmé, že odvolacie konanie a konanie jemu
predchádzajúce tvoria jeden celok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie,
skúmal dôvodnosť podaného odvolania a zistil, že v danom prípade chýbajú zákonom
požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
V prejednávanej veci smeruje odvolanie žalobcu proti uzneseniu, ktorým krajský súd
rozhodol po 1.1.2006 o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať
poplatkový úkon.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vyššie citované zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú
funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na konanie o veci. Tento súd je
oprávnený rozhodovať o 1/ riadnych opravných prostriedkoch, t.j. odvolaniach, vtedy, ak
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (zhodne s tým
je podľa § 201 O.s.p. spôsobilým predmetom odvolania len rozhodnutie súdu prvého stupňa)
a o 2/ mimoriadnych opravných prostriedkoch, t.j. dovolaniach, za predpokladu, že je
dovolaním (nie odvolaním) napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho.
Zákon o súdnych poplatkoch novelou účinnou od 1.1.2006 (do 30.6.2007) stanovil, že
vo veciach poplatkov, rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený poplatkový úkon vykonať. Keďže
vo veciach poplatkov za odvolanie je týmto orgánom krajský súd, bol tento kompetentný
rozhodnúť o zastavení odvolacieho konania, ak žalobca poplatok splatný podaním odvolania
nezaplatil súčasne s podaním opravného prostriedku, a ani na výzvu odvolacieho súdu, aby
poplatok uhradil v lehote desiatich dní od jej doručenia.
Rozhodovanie krajského súdu, v rámci preskúmavania rozhodnutia okresného súdu,
o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nie je rozhodnutím
krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Je potrebné ho považovať za rozhodnutie
odvolacieho súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Na tejto skutočnosti nič nemení
ani ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, na ktoré sa žalobca odvoláva, a ani
skutočnosť, že rozhodnutiu krajského súdu o zastavení odvolacieho konania nepredchádza
iné rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Keďže žalobca napadol odvolaním uznesenie krajského súdu v konaní, v ktorom tento
nevystupoval ako súd prvého stupňa, ale súd odvolací (spis mu bol predložený za účelom
preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa), Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne
príslušný na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku.
Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci, inak patriacej do
právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za
následok zastavenie konania. So zreteľom na túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej
republiky konanie o odvolaní žalobcu zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s 243c O.s.p.),
bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné na záver uviesť, že účastník
konania je povinný splniť si poplatkovú povinnosť súčasne s podaním opravného prostriedku.
Ak si ju nesplní, a to ani po výzve súdu s poučením o procesných dôsledkoch jej
nerešpektovania, ide o konanie (opomenutie), za ktoré následne nesie aj procesnú
zodpovednosť.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2007
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: