Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/202/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne A. K., bývajúcej

v Z., zastúpenej JUDr. K. V., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej H. P., bývajúcej v Z.,

zastúpenej JUDr. P. Č., advokátom so sídlom v P., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 30. marca 2007 sp. zn.

t a k t o :

O d m i e t a dovolanie žalobkyne.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na trovách dovolacieho konania sumu

2 736 Sk do rúk alebo na účet JUDr. P. Č. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Proti označenému rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil žalobu zamietajúci

rozsudok okresného súdu, pretože právny predchodca žalovanej nesplnil zákonom ustanovené

podmienky vydržania a teda nemohol žalobe o určenie vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti vyhovieť, podala včas prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu

dovolanie žalobkyňa. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 a § 238 ods. 3

písm. a/ a dôvodnosť ustanovením Uviedla, že

prvostupňový súd procesne pochybil, keď na prvom pojednávaní dňa 27.11.2002 bez

prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne vypočul žalovanú napriek tomu, že právny zástupca

žalobkyne nesúhlasil s tým, aby súd pojednával. Žalobkyňa v úvode tohto pojednávania

nesúhlasila s tým, aby súd pojednával vec bez prítomnosti jej právneho zástupcu. Prejavom

právneho zástupcu žalovanej žalobkyňa sa zľakla a následkom toho dala súhlas, aby súd

pokračoval v pojednávaní bez prítomnosti jej právneho zástupcu. Ďalej namietala nesprávne

právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav. Žiadala oba rozsudky zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení žiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania riadne zastúpený advokátom ( )

najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( a )

či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ),

a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd buď v jeho

výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu ( ) alebo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

(§ 238 ods. 2 O.s.p).

Žalobkyňou napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 1 až 3 , pretože nejde o zmeňujúci ale jediný potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné alebo, v ktorom by sa

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci z dôvodu, že dovolací

súd v predmetnej veci doposiaľ nerozhodoval. Dovolanie žalobkyne preto v tomto prípade

podľa ustanovenia až 3 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací dôvod odňatia možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu

dáva. Pre prípustnosť dovolania nie je rozhodujúce či bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní

pred súdom prvého stupňa.

Prípustnosť dovolania podľa nie je daná už tým, že dovolateľ

tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou

rozhodnutie skutočne trpí, t.j. že sa stali skutočnosti v dôsledku ktorých vada vznikla

a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

Takýto záver však nevyplýva z obsahu spisu, lebo žalobkyňa sa osobne zúčastnila

na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 27.11.2002, pričom súhlasila aby súd konal

v neprítomnosti jej právneho zástupcu, čo nakoniec právny zástupca žalobkyne ani nepoprel,

takže záver o tzv. zmätočnosti napadnutého rozsudku dovolací súd nemohol prijať.

Na námietku dovolateľky spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších súdov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci možno uviesť len to, že

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažiskom dokazovania je totiž konanie pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

nie je podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti tak, ako to namietala žalobkyňa v podanom dovolaní.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 , preto jej dovolací súd priznal túto náhradu vo výške 2 736 Sk za jeden úkon

právnej pomoci a to vyjadrenie k dovolaniu 2 150 Sk (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. , vyhlášky č. ), k tomu daň z pridanej hodnoty vo

výške 19 %, ktorá zo sumy 2 150 Sk činí 408,50 Sk ( vyhlášky č. )

a k tomu režijný paušál v sume 178 Sk ( vyhlášky č. ), ktorú sumu

zaplatí žalobkyňa k rukám právneho zástupcu žalovanej JUDr. P. Č., alebo na jeho účet,

do 3 dní (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2007

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: