Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/167/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v L., proti

žalovanému V., bývajúcemu v T., prechodne bytom T., o zaplatenie 3.952 Sk, vedenej

na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

D ovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2007

sp. zn. o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom z 8. júna 2006 č.k. 9 C –148 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 841 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku (v časti nároku nad sumu 841 Sk do sumy 3.952 Sk) žalobu zamietol.

Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi na okuliaroch

v sume 1.682 Sk pri konflikte na jeho pozemku dňa 26.6.1999. Vzhľadom na zistené spolu-

zavinenie žalobcu na vzniknutej škode, ktoré okresný súd ustálil v rozsahu jednej polovice,

znížil náhradu škody o túto mieru účasti poškodeného na vzniku škody. Keďže žalobca

u ďalšej uplatňovanej škody (na omietke, stromčekoch a nemajetkovej ujmy v celkovej sume

2.270 Sk) nepreukázal príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a konaním žalovaného, priznal

žalobcovi náhradu v rozsahu 841 Sk a časť náhrady žalobcom uplatnenej nad túto sumu

považoval za nárok, ktorý žalobca požadoval neopodstatnene.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. februára 2007 sp. zn. na

odvolanie žalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Stotožnil sa so všetkými rozhodujúcimi skutkovými a právnymi závermi,

na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Považoval ho preto za vecne správne.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní pred súdmi nižších stupňov bola porušená zásada

spravodlivého a nestranného súdneho procesu. Vytýkal odvolaciemu súdu, že odobril

skutkové a následne právne závery súdu prvého stupňa, hoci okresný súd flagrantným

spôsobom porušil ustanovenie , jeho podstatu a zmysel. Namietal, že súd prvého

stupňa i odvolací súd nehodnotili vykonané dôkazy nestranne a objektívne z hľadiska ich

hodnovernosti a pravdivosti. Inak by nemohli dospieť k tým skutkovým a následne právnym

záverom, na ktorých svoje rozhodnutia založili. Mal za to, že konanie pred súdmi nižších

stupňov je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

resp. že rozhodnutie krajského súdu i okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Okrem toho namietal, že krajský súd nedostatočným spôsobom odôvodnil

výrok o trovách konania, z ktorého dôvodu je táto časť rozsudku nepreskúmateľná pre

nezrozumiteľnosť.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozsudky okresného

a krajského súdu rešpektuje. Priznané plnenie poskytol žalobcovi formou poštovej poukážky,

ktoré však žalobca neprevzal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme rozsudku upravuje ustanovenie , podľa ktorého je dovolanie

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ). Jeho dovolanie teda

nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa preto nie je prípustné.

Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2

). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ). Dovolanie v tejto veci preto podľa prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v tomto ustanovení žalobca v dovolaní výslovne nenamietal a ani

dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa prípustné nie je.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že odvolací súd

nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedené námietky nespôsobujú existenciu

vady v zmysle Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu

tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať za dovolacie dôvody podľa § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú.

Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne

aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania

za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalobca napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku,

ale nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( , v spojení

s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia, treba prípustnosť

dovolania žalobcu smerujúceho proti výroku o trovách konania, posudzovať podľa ustanovení

, ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu. V treťom odseku tohto

zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania.

Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto rozhodnutiu

preto nie je prípustné.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné

nie je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Žalovanému však v dovolacom konaní žiadne

trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2007

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: